Nech budete robiť čokoľvek, aj tak sa najhoršia možná konštelácia raz musí vyskytnúť.

Neočakávajte, že tomu, čo sa dá predvídať, sa dá aj zabrániť.

Kto chce v živote prežiť, musí byť trochu cvok.

Ľudí delíme na chudobných a bohatých, múdrych a hlúpych. Mať okolo seba samých chudobných je často deprimujúce. Ale mať okolo seba len samých hlupákov, to už radšej ísť do pekla. Je to síce miesto, kde neustále horí oheň, vo vzduchu je cítiť síru a ostanú sa tam všetci tí, ktorí zhrešili – cudzoložníci, modloslužobníci, pokrytci, nadutci a nehanebnice. Ale všimnite si, že o žiadnych hlupákoch v pekle sa nikto nezmieňuje...

Pýtajú sa žobráka: „Čo sa nosí najťažšie?“ „Prázdny mešec“, odpovedá žobrák bez váhania.

Keď je dobre, nerozoznáte príslušníka jedného národa od druhého. Až keď je zle, poznáte Slováka podľa nadávania, Čecha podľa frflania, Nemca podľa disciplíny a Žida podľa toho, že mu nikdy nie je zle, vie sa totiž vynájsť v každej situácii.

Kto odrazu naháňa dvoch zajacov, nielenže nechytí jedného z nich, ale často nechytí ani jedného.

Komu chýba rozvaha doma, málo dokáže so zbraňou v poli.

Na tej istej lúke vôl hľadá trávu, pes zajaca a bocian jaštericu.

Nakoniec aj z dobrého jedna človeka rozbolí brucho.

Len somár sa snaží o to, na čo nemá, bežať ako kôň.

Čim je človeku lepšie, tým menej myslí na zadné kolieska.