Priatelia prichádzajú a odchádzajú, ale nepriateľov je stále viac a viac.

Ak sa zdá, že sa nám začína dariť, určite sme niečo prehliadli.

Hmota sa ničí priamoúmerne k svojej hodnote. Preto sa zničí vždy to, čo je pre vás najcennejšie.

Človek za svoj postup obyčajne vďačí starostlivo zbieraným informáciám o svojom šéfovi.

Človek v podnikaní je natoľko zamestnaný urgentnými vecami, že vôbec nemá čas na veci dôležité.

Ak je správa dostatočne dlhá, nikto si netrúfne povedať, že je nanič.

„Ďuro, slady nepríde ku stolu?“ „Nie pane, dnes ráno ste ju ráčili zastreliť.“ „Ach áno, už si spomínam. Akurát som netušil, že preto bude tak dlho naštvaná.“

Storočného slovenského slorda sa pýtajú na jeho záľuby. „Ženy a poľovačky.“ „A na čo najradšej poľujete?“ „No predsa na ženy.“

Starý lord príde neskoro večer domov. Verný služobník Ďuro mu pomáha vyzliecť si kabát a pritom si potichu mrmle: „Tak čo ty starý krokodíl, už zasa si bol v bare nasávať a obchytávať mladé dievčatá, čo?“ Slord, inokedy hluchý ako poleno, naraz odpovie: „Nie, môj milý, nie. Dnes som si bol kúpiť naslúchací strojček.“

Aj malá vec môže byť príčinou veľkej katastrofy. Opatrnosti preto nikdy nie je nazvyš - hlavne vtedy nie, ak má človek dobré miesto.

Nesťažuj si, že máš za šéfa poleno, mohol by si dostať workoholika.

Spoza dostatočne veľkého oltára nevidieť somára. Preto nikdy nevieš, komu sa práve klaniaš.