Murphy radí
Veci sa kazia
Hlavný rozdiel medzi človekom a strojom je v tom, že dobre namazaný stroj nerobí taký hluk.
Manželská hádka po hodine ustane a rozhostí sa ticho. Do toho ticha manžel prehovorí: Som rád, že som ťa nakoniec presvedčil o tom, že mám pravdu. Aký koniec?! Ja len chytám druhý dych!
Čo majú spoločné ojazdené auto a vlastná manželka? Oboje spoľahlivo slúži, ale v spoločnosti sa s tým človek radšej nechváli...
(Murphyho zrnká II)
Opatrnosti nie je nikdy dosť
To čo chceme, je vždy o pár centimentrov ďalej, ako dosiahneme.
Veci nikdy nie sú také príjemné, ako sa na prvý pohľad zdajú, a tak jednoduché, ako si predstavujeme.
Tí, ktorí sú prvý v rade, sú vždy aj prví na rane.
(Murphyho zákony v bájkach)
Murphy a šťastie
Na to, aby človek mal šťastie nestačí byť hlúpym.
Jeden hlupák dokáže skomplikovať veci natoľko, že si s nimi neporadí ani tisíc múdrych.
Múdrym sa nepodarí vytvoriť nič, na čo by boli hlupáci krátki, lebo múdri neustále podceňujú genialitu hlupákov.
(Murphyho Zbierka zákonov)
Informácie pre šéfa
To, čo sa dá predvídať na základe dostupných informácií, nikdy nenastane.
Kedykoľvek máte o veci k dispozícii dve protichodné informácie, je treba použiť obe.
Zo všetkých vašich schopností je druhými najviac cenená vaša platobná schopnosť.
(Murphyho zákony – novela pre XXI. storočie)
Život treba žiť
Pri nádhernom mauzóleu Rotschildovcov na frankfurtskom cintoríne sa zastaví chudobný Kohn. Dlho stavbu bez slova obdivuje. Potom si potichu pre seba závistlivo povzdychne: „Tí si ale žijú!“
Všetko na svete má, zrejme kvôli zachovaniu rovnováhy, svoj protiklad. Ku hmote dnes máme antihmotu, k peniazom dieru vo vrecku, k ilúziám hrču na hlave, no a k dôvtipu máme ľudskú závisť...
Zvykne sa hovoriť: „Pomôž si človeče a aj boh ti pomôže“. Tí opatrnejší ešte dodávajú „ak si to zaslúžiš“.
(Zrnká úsmevu)