Preplatenie nevyčerpanej dovolenky
30. 1. 2025
Zamestnávateľ je podľa Zákonníka práce povinný určiť zamestnancovi čerpanie aspoň štyroch týždňov dovolenky v kalendárnom roku, ak má na ne nárok, a ak určeniu čerpania dovolenky nebránia prekážky v práci na strane zamestnanca (napr. dočasná pracovná neschopnosť).
Ak by zamestnávateľ čerpanie dovolenky za príslušný kalendárny rok neurčil zamestnancovi ani do konca nasledujúceho roka, zamestnancovi patrí náhrada mzdy, ale len za tú časť dovolenky, ktorá presahuje štyri týždne základnej výmery dovolenky a zvyšok nevyčerpanej dovolenky zamestnancovi prepadne.
Zamestnávateľ je povinný preplatiť nevyčerpanú dovolenku
len v dvoch prípadoch, a to v nasledovnom rozsahu:
• preplatí časť dovolenky, ktorá presahuje štyri týždne základnej výmery dovolenky, ktorú zamestnanec nemohol vyčerpať ani do konca nasledujúceho kalendárneho roka,
• preplatí celý zostatok nevyčerpanej dovolenky, ktorý si zamestnanec nemohol vyčerpať z dôvodu skončenia pracovného pomeru; pri skončení pracovného pomeru má zamestnanec nárok na náhradu mzdy za celý zostatok nevyčerpanej dovolenky, na ktorú mu vznikol nárok a to bez obmedzenia jeho rozsahu.
K nedostatkom, ktorý inšpektori práce odhaľujú, je nariaďovanie čerpania dovolenky bez dodržania určenej 14-dňovej lehoty na jej oznámenie. Uvedené sa vyskytuje najčastejšie u zamestnávateľov, ktorí končia so zamestnancom pracovný pomer výpoveďou a v záujme uprednostnenia vyčerpania nároku na dovolenku pred jeho preplatením nariadia zamestnancovi čerpanie dovolenky bez dodržania stanovenej lehoty na jej oznámenie.“
K
Deň daňovej slobody na Slovensku je skôr ako vlani
4. 6. 2014
Deň daňovej slobody na Slovensku v tomto roku pripadol na 2. jún.
Je to o deň skôr ako vlani a aj skôr ako v Českej republike. V Česku podľa výpočtov Liberálneho inštitútu pripadá deň daňovej slobody tento rok na 10. júna, vlani to bolo 11. júna. Podľa výpočtov spoločnosti Patria Finance, ktorá využíva inú metodiku, pripadne deň daňovej slobody v Česku tento rok na 27. júna, rovnako ako vlani. Za deň daňovej slobody sa označuje pomyselný okamih, od ktorého všetka mzda zostáva občanovi. Dovtedy celý príjem pripadá štátu. Z každého jedného eura, ktoré Slováci zarobia, zaplatia na výdavky štátu 41 eurocentov a zvyšných 59 eurocentov si nechávajú pre seba. K posunu oproti minulému roku prispelo podľa nadácie očakávané zrýchlenie tempa rastu slovenského hospodárstva a pomalšie zvyšovanie štátnych výdavkov.
Minimálne odvody živnostníkov sa odrazia na nízkej výške dôchodku
27. 5. 2014
Samostatne zárobkovo činné osoby a väčšina živnostníkov si platí poistné na dôchodok z minimálneho vymeriavacieho základu.
Z priemerného počtu 195.632 samostatne zárobkovo činných osôb za január až marec tohto roku odviedlo až 162.714 z nich poistné na starobné poistenie z výšky minimálneho vymeriavacieho základu. Nielen doba poistenia je významná veličina, z ktorej sa vypočítava starobný dôchodok, ale aj osobné mzdové body. Priemerná výška priznaných starobných dôchodkov v mesiaci marec dosiahla sumu 420,98 eura, pričom priemerná výška novo priznaných starobných dôchodkov len pre skupinu SZČO v tom istom mesiaci bola nižšia a predstavovala sumu 388,01 eura.
Rozšírenie pokladníc
18. 5. 2014
Registračné pokladnice pre lekárov, úspory na mzdách a tovaroch v štátnej správe a ďalšie zlepšovanie výberu dane z pridanej hodnoty.
Chystá sa konsolidácia verejných financií, ktorá má viesť k zníženiu rozpočtového deficitu.
Na strane príjmov má byť druhou najvyššou položkou zavedenie registračných pokladníc pre lekárov a niektoré ďalšie profesie, čo má priniesť 71 mil. eur a zavedenie zrážkovej dane na peňažné a nepeňažné plnenia od farmafiriem a príjmy z predaja kovošrotu, čo má priniesť päť miliónov eur. Na strane výdavkov sa má v rámci reformy ESO usporiť na mzdách 66 mil. eur a na tovaroch a službách 40 mil. eur. Pracovať sa má aj na ročnom zúčtovaní sociálnych odvodov. Rast príjmov z tohto dôvodu sa však očakáva až v roku 2016.
Nízke odvody znamená nízky dôchodok
18. 5. 2014
Väčšina živnostníkov a SZČO si platí poistné na dôchodok z minimálneho vymeriavacieho základu.
Doba poistenia je významná veličina, z ktorej sa vypočítava starobný dôchodok, ale aj osobné mzdové body. Vypočítavajú sa podľa platenia poistného z príjmov. Vo všeobecnosti však možno povedať, že drvivá väčšina živnostníkov a ostatných SZČO, až okolo 90 %, si platí minimálne poistné, preto im za toto obdobie poistenia vychádzajú aj nižšie sumy starobných dôchodkov. Pokiaľ ide o aktuálne priznané starobné dôchodky, ich priemerná výška v mesiaci marec dosiahla sumu 420,98 eura, pričom priemerná výška novo priznaných starobných dôchodkov len pre skupinu SZČO v tom istom mesiaci bola nižšia a predstavovala sumu 388,01 eura.