Preplatenie nevyčerpanej dovolenky
30. 1. 2025
Zamestnávateľ je podľa Zákonníka práce povinný určiť zamestnancovi čerpanie aspoň štyroch týždňov dovolenky v kalendárnom roku, ak má na ne nárok, a ak určeniu čerpania dovolenky nebránia prekážky v práci na strane zamestnanca (napr. dočasná pracovná neschopnosť).
Ak by zamestnávateľ čerpanie dovolenky za príslušný kalendárny rok neurčil zamestnancovi ani do konca nasledujúceho roka, zamestnancovi patrí náhrada mzdy, ale len za tú časť dovolenky, ktorá presahuje štyri týždne základnej výmery dovolenky a zvyšok nevyčerpanej dovolenky zamestnancovi prepadne.
Zamestnávateľ je povinný preplatiť nevyčerpanú dovolenku
len v dvoch prípadoch, a to v nasledovnom rozsahu:
• preplatí časť dovolenky, ktorá presahuje štyri týždne základnej výmery dovolenky, ktorú zamestnanec nemohol vyčerpať ani do konca nasledujúceho kalendárneho roka,
• preplatí celý zostatok nevyčerpanej dovolenky, ktorý si zamestnanec nemohol vyčerpať z dôvodu skončenia pracovného pomeru; pri skončení pracovného pomeru má zamestnanec nárok na náhradu mzdy za celý zostatok nevyčerpanej dovolenky, na ktorú mu vznikol nárok a to bez obmedzenia jeho rozsahu.
K nedostatkom, ktorý inšpektori práce odhaľujú, je nariaďovanie čerpania dovolenky bez dodržania určenej 14-dňovej lehoty na jej oznámenie. Uvedené sa vyskytuje najčastejšie u zamestnávateľov, ktorí končia so zamestnancom pracovný pomer výpoveďou a v záujme uprednostnenia vyčerpania nároku na dovolenku pred jeho preplatením nariadia zamestnancovi čerpanie dovolenky bez dodržania stanovenej lehoty na jej oznámenie.“
K
Úprava odpočítanej dane pri hnuteľnom majetku
13. 12. 2018
V súvislosti so zmenou rozsahu použitia hnuteľného majetku na podnikanie dochádza k úprave odpočítanej dane pri hnuteľnom majetku.
V ustanovení § 54d DPH je zavedená úprava odpočítanej dane pri hnuteľnom majetku v súvislosti so zmenou rozsahu použitia hnuteľného majetku na podnikanie.
Úprava odpočítanej DPH podľa novelizovaného ustanovenia sa vzťahuje len na tie hnuteľné veci, ktoré spĺňajú definíciu hnuteľného investičného majetku v zmysle § 54 ods. 2 písm. a) zákona.
Zmeny zákona o DPH v roku 2019
12. 12. 2018
Najdôležitejšie zmeny zákona o DPH sú úprava definície obratu, obmedzenie práva voľby daňového režimu v súvislosti s dodaním a nájmom nehnuteľností určených na bývanie, vylúčeniu prenosu daňovej povinnosti pri dodaní poľnohospodárskych plodín a tovarov z kovov, pri ktorom je vyhotovená zjednodušená faktúra.
Zrušenie inštitútu zábezpeky na daň - zábezpeka na daň, ako inštitút zavedený do zákona o DPH v roku 2012, ktorého účelom bolo eliminovať negatívne dôsledky spočívajúce vo vzniku nedoplatkov na DPH spôsobených novoregistrovanými platiteľmi dane, sa od roku 2019 ruší.
Všetky rozhodnutia o zložení zábezpeky na daň vydané pred dňom nadobudnutia účinnosti návrhu novely zákona o DPH, pri ktorých ešte nedošlo k uplynutiu 12 mesiacov odo dňa zloženia zábezpeky na daň, budú zrušené ex lege.
Daňový úrad vráti peňažnú zábezpeku alebo jej časť zloženú peňažnými prostriedkami najneskôr do 28. februára 2019 za podmienky, že táto zábezpeka alebo jej časť nebola použitá na úhradu nedoplatkov na DPH. Pred vrátením môže daňový úrad sumu zábezpeky kompenzovať s daňovým nedoplatkom.
Odpočet daňovej straty v roku 2018
11. 12. 2018
V daňovom priznaní k dani z príjmov za zdaňovacie obdobie kalendárneho roka 2018 si môže daňovník – právnická osoba uplatniť odpočet daňových strát z predchádzajúcich zdaňovacích období.
Odpočet daňových strát:
- jednu štvrtinu daňovej straty (v poradí štvrtú) vykázanú za zdaňovacie obdobie 2014 ,
- jednu štvrtinu daňovej straty (v poradí tretiu) vykázanú za zdaňovacie obdobie 2015 ,
- jednu štvrtinu daňovej straty (v poradí druhú) vykázanú za zdaňovacie obdobie 2016,
- jednu štvrtinu daňovej straty (v poradí prvú) vykázanú za zdaňovacie obdobie 2017.
V daňovom priznaní k dani z príjmov za zdaňovacie obdobie hospodárskeho roka, ktorý začal v roku 2017 a skončil v roku 2018 si môže daňovník uplatniť odpočet daňových strát z predchádzajúcich zdaňovacích období rovnako ako daňovník so zdaňovacím obdobím kalendárny rok takto:
- štvrtú štvrtinu zo súčtu neuplatnených daňových strát vykázaných za zdaňovacie obdobia ukončené v rokoch 2010 až 2013 - hospodársky rok 2009/2010, 2010/2011, 2011/2012, 2012/2013 (§ 52za ods. 4 zákona o dani z príjmov),
- jednu štvrtinu daňovej straty vykázanej za zdaňovacie obdobie hospodárskeho roka začatého v roku 2013/2014, 2014/2015 , 2015/2016, resp. 2016/2017 (§ 30 zákona o dani z príjmov).
Nárok na odpočet daňovej straty zaniká, ak daňovník vstúpi do likvidácie alebo je na daňovníka vyhlásený konkurz, a to odo dňa vstupu do likvidácie alebo vyhlásenia konkurzu. Od základu dane možno odpočítať daňovú stratu posledný krát v zdaňovacom období bezprostredne predchádzajúcom tejto zmene. Podľa § 30 ods.1 ZDP môže daňovník aj v kratšom zdaňovacom období ako je rok, uplatniť celý ročný odpočet daňovej straty.
Platy poslancov budú výrazne rásť
10. 12. 2018
Platy poslancov Národnej rady SR a iných ústavných činiteľov sa v roku 2019 rozmrazia, a tým pádom oproti súčasnosti porastú o stovky eur. Napriek avizovaným krokom totiž po rokoch v parlamentne nedošlo k ich tradičnému zmrazeniu.
A nebolo prijaté ani sľubované systémové riešenie. Posledná riadna schôdza pléna sa skončila v piatok, plénum sa ešte zíde kvôli zákonom, ktoré vetuje prezident Andrej Kiska. "Páni kolegovia Robert Fico (Smer-SD) a Andrej Danko (SNS) zastavili to, čo sme chceli, teda systémové riešenie. Zastavili to a odmietli to," uviedol líder koaličného Mostu-Híd Béla Bugár s tým, že Smer-SD a SNS preto mali na stôl položiť nejaké riešenie, čo sa nestalo. Bugár pripúšťa, že nárast platov poslancov zhruba o tisícku nebude prijatý verejnosťou s nadšením. "Určite bude vlna rozhorčenia, s tým treba počítať. Pokojne by som mohol ľuďom povedať, aby sa opýtali mojich koaličných partnerov, ale nebudem to hovoriť. Treba tiež vedieť, že tieto platy sa roky nezvyšovali," poznamenal. Viacerí poslanci Smeru-SD sa k téme vyjadrovať nechceli s tým, že o tom nič nevedia. Dušan Jarjabek (Smer-SD) však na rovinu povedal, že platy sa rozmrazia, lebo nie je dôvod na ich ďalšie zmrazovanie aj kvôli tomu, že Slovensko má historicky prvý raz vyrovnaný štátny rozpočet.