Preplatenie nevyčerpanej dovolenky
30. 1. 2025
Zamestnávateľ je podľa Zákonníka práce povinný určiť zamestnancovi čerpanie aspoň štyroch týždňov dovolenky v kalendárnom roku, ak má na ne nárok, a ak určeniu čerpania dovolenky nebránia prekážky v práci na strane zamestnanca (napr. dočasná pracovná neschopnosť).
Ak by zamestnávateľ čerpanie dovolenky za príslušný kalendárny rok neurčil zamestnancovi ani do konca nasledujúceho roka, zamestnancovi patrí náhrada mzdy, ale len za tú časť dovolenky, ktorá presahuje štyri týždne základnej výmery dovolenky a zvyšok nevyčerpanej dovolenky zamestnancovi prepadne.
Zamestnávateľ je povinný preplatiť nevyčerpanú dovolenku
len v dvoch prípadoch, a to v nasledovnom rozsahu:
• preplatí časť dovolenky, ktorá presahuje štyri týždne základnej výmery dovolenky, ktorú zamestnanec nemohol vyčerpať ani do konca nasledujúceho kalendárneho roka,
• preplatí celý zostatok nevyčerpanej dovolenky, ktorý si zamestnanec nemohol vyčerpať z dôvodu skončenia pracovného pomeru; pri skončení pracovného pomeru má zamestnanec nárok na náhradu mzdy za celý zostatok nevyčerpanej dovolenky, na ktorú mu vznikol nárok a to bez obmedzenia jeho rozsahu.
K nedostatkom, ktorý inšpektori práce odhaľujú, je nariaďovanie čerpania dovolenky bez dodržania určenej 14-dňovej lehoty na jej oznámenie. Uvedené sa vyskytuje najčastejšie u zamestnávateľov, ktorí končia so zamestnancom pracovný pomer výpoveďou a v záujme uprednostnenia vyčerpania nároku na dovolenku pred jeho preplatením nariadia zamestnancovi čerpanie dovolenky bez dodržania stanovenej lehoty na jej oznámenie.“
K
Podmienky vyplácania karanténnej PN-ky
27. 3. 2020
Zmenia sa podmienky vyplácania PN-ky pre ľudí, ktorí musia byť v karanténe. Kým prvé tri dni ste dostávali len 25 percent z priemernej dennej mzdy a od štvrtého dňa 55 percent, odteraz to bude po celú dobu 55 percent.
Dávku bude poskytovať od prvého dňa Sociálna poisťovňa aj zamestnancom. Znamená to, že zamestnávateľ nebude zaťažený povinnosťou vyplácať náhradu príjmu počas prvých 10 dní. Mesačne to štát bude stáť asi 300 až 400 miliónov eur.
Zákon o sociálnom poistení – 13. dôchodok
27. 3. 2020
Dňa 25. februára 2020, bol schválený zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Zákonom sa ruší zákon o poskytovaní vianočného príspevku.
Nárok na 13. dôchodok a nárok na jeho výplatu má poistenec, ktorý má v novembri kalendárneho roka nárok na výplatu starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku, invalidného dôchodku, vdovského dôchodku, vdoveckého dôchodku, sirotského dôchodku alebo sociálneho dôchodku. Suma 13. dôchodku je vo výške priemernej mesačnej sumy príslušnej dôchodkovej dávky vykázanej Sociálnou poisťovňou k 31. decembru kalendárneho roka, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa určuje suma 13. dôchodku. Príslušnou dôchodkovou dávkou pre
a) invalidný dôchodok priznaný z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %, invalidný dôchodok podľa § 266 a sociálny dôchodok je invalidný dôchodok priznaný z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %,
b) invalidný dôchodok priznaný z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť najviac o 70 % je invalidný dôchodok priznaný z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť najviac o 70 %.
Suma 13. dôchodku poistenca, ktorého suma dôchodkovej dávky bola určená s prihliadnutím na obdobie
a) poistenia získané v cudzine podľa osobitného predpisu alebo podľa medzinárodnej zmluvy, je pomerná časť priemernej mesačnej sumy príslušnej dôchodkovej dávky, ktorá zodpovedá pomernej časti, v akej sa priznal čiastkový dôchodok podľa predpisov Slovenskej republiky,
b) výkonu služby policajta a profesionálneho vojaka, ktoré zakladá nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu, sa určí ako súčin priemernej mesačnej sumy príslušnej dôchodkovej dávky a koeficientu určeného ako podiel počtu rokov dôchodkového poistenia podľa tohto zákona, bez zohľadnenia obdobia výkonu služby policajta a profesionálneho vojaka, ktorý nebol získaný v rozsahu zakladajúcom nárok na starobný dôchodok, a počtu rokov dôchodkového poistenia podľa tohto zákona so zohľadnením obdobia výkonu služby policajta a profesionálneho vojaka.
Pri súbehu nárokov na dva alebo viaceré 13. dôchodky podľa tohto zákona alebo pri súbehu nárokov na dva alebo viaceré 13. dôchodky podľa tohto zákona a podľa osobitného predpisu, sa vyplatí len jeden 13. dôchodok, a to ten, ktorého suma je najvyššia. Ak je suma 13. dôchodku podľa tohto zákona a podľa osobitného predpisu rovnaká, vyplatí sa 13. dôchodok podľa zákona o sociálnom poistení. 13. dôchodok sa vyplatí v deň splatnosti dôchodkovej dávky v novembri kalendárneho roka.
Nariadenie o zániku daňového nedoplatku
23. 3. 2020
Nariadenie vlády Slovenskej republiky o zániku daňového nedoplatku zodpovedajúceho nezaplatenej sankcii prislúchajúcej k zaplatenej dani z príjmov. Dňa 18. 3. 2020 bolo schválené nariadenie vlády SR podľa § 160 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 269/2015 Z. z., ktoré nadobudlo účinnosť 19. 3. 2020
Dňa 1. januára 2021 zaniká daňový nedoplatok, ktorým je nezaplatená sankcia prislúchajúca k dani z príjmov, za oneskorené podanie daňového priznania k dani z príjmov za nezaplatenie dane z príjmov v zákonom ustanovenej lehote za podmienok podľa odseku 2.
Daňový nedoplatok zaniká daňovému subjektu za zdaňovacie obdobie, ktorého posledný deň lehoty na podanie daňového priznania k dani z príjmov uplynie 31. marca 2020, 30. apríla 2020 alebo 31. mája 2020, ak takéto daňové priznanie k dani z príjmov podal najneskôr 30. júna 2020 a ak daň z príjmov najneskôr 30. júna 2020 zaplatil.
Dňa 1. januára 2021 zaniká daňový nedoplatok na dani z príjmov, ktorým je nezaplatená sankcia prislúchajúca k dani z príjmov za oneskorené podanie oznámenia o zrazení a odvedení dane z príjmov a za neodvedenie dane z príjmov v zákonom ustanovenej lehote za uvedených podmienok. Tento daňový nedoplatok zaniká daňovému subjektu, ktorým je poskytovateľ zdravotnej starostlivosti, ktorý mal povinnosť predložiť oznámenie o zrazení a odvedení dane z príjmov v lehote do 31. marca 2020 za zdaňovacie obdobie roku 2019, ak toto oznámenie o zrazení a odvedení dane z príjmov podal najneskôr 30. júna 2020 a ak daň z príjmov v tejto lehote odviedol.
Slovensku sa čoraz viac darí vyberať dane
20. 3. 2020
Podľa aktuálneho odhadu Finančnej správy SR, medzera medzi predpokladaným a skutočným výberom dane z pridanej hodnoty klesla z 20,3 percenta v roku 2018 na 17,5 percenta v roku 2019, informovalo o tom dnes ministerstvo financií.
Podľa údajov ministerstva klesá daňová medzera kontinuálne od roku 2012 vďaka zavedeným opatreniam. Za toto obdobie mala klesnúť o polovicu. „Som rád, že v týchto neľahkých časoch plných ekonomickej neistoty prišla aspoň jedna dobrá správa," povedal dosluhujúci minister financií Ladislav Kamenický. "Opatrenia, ktoré prijalo ministerstvo financií a finančná správa v uplynulých rokoch, postupne prinášajú svoje ovocie. Aktuálny odhad poklesu daňovej medzery je toho dôkazom," dodal Kamenický. Najväčšiu zložku medzery na DPH dlhodobo tvorí podľa ministerstva tzv. neidentifikovaná DPH, v roku 2018 sa na medzere podieľala až piatimi percentami.