Preplatenie nevyčerpanej dovolenky
30. 1. 2025
Zamestnávateľ je podľa Zákonníka práce povinný určiť zamestnancovi čerpanie aspoň štyroch týždňov dovolenky v kalendárnom roku, ak má na ne nárok, a ak určeniu čerpania dovolenky nebránia prekážky v práci na strane zamestnanca (napr. dočasná pracovná neschopnosť).
Ak by zamestnávateľ čerpanie dovolenky za príslušný kalendárny rok neurčil zamestnancovi ani do konca nasledujúceho roka, zamestnancovi patrí náhrada mzdy, ale len za tú časť dovolenky, ktorá presahuje štyri týždne základnej výmery dovolenky a zvyšok nevyčerpanej dovolenky zamestnancovi prepadne.
Zamestnávateľ je povinný preplatiť nevyčerpanú dovolenku
len v dvoch prípadoch, a to v nasledovnom rozsahu:
• preplatí časť dovolenky, ktorá presahuje štyri týždne základnej výmery dovolenky, ktorú zamestnanec nemohol vyčerpať ani do konca nasledujúceho kalendárneho roka,
• preplatí celý zostatok nevyčerpanej dovolenky, ktorý si zamestnanec nemohol vyčerpať z dôvodu skončenia pracovného pomeru; pri skončení pracovného pomeru má zamestnanec nárok na náhradu mzdy za celý zostatok nevyčerpanej dovolenky, na ktorú mu vznikol nárok a to bez obmedzenia jeho rozsahu.
K nedostatkom, ktorý inšpektori práce odhaľujú, je nariaďovanie čerpania dovolenky bez dodržania určenej 14-dňovej lehoty na jej oznámenie. Uvedené sa vyskytuje najčastejšie u zamestnávateľov, ktorí končia so zamestnancom pracovný pomer výpoveďou a v záujme uprednostnenia vyčerpania nároku na dovolenku pred jeho preplatením nariadia zamestnancovi čerpanie dovolenky bez dodržania stanovenej lehoty na jej oznámenie.“
K
Osoba so zdravotným postihnutím
15. 2. 2022
Väčšina osôb so zdravotným postihnutím je úplne alebo do značnej miery vyčlenená z pracovného života, čo má za následok celý rad negatívnych socio-ekonomických následkov pre osobu so zdravotným postihnutím, jej život a jej okolie, nakoľko buď nepracuje vôbec, alebo len na báze menej výhodných foriem pracovno-právnych vzťahov, nie v pracovnom pomere.
Preto dochádza ku skráteniu 30 dňovej lehoty na 7 dní (Zákonník práce dostane postavenie lex specialis) a zavádza sa do Zákonníka práce fikcia udelenia súhlasu s ukončením pracovného pomeru výpoveďou pre prípad, že sa Úrad práce do 7 dní od doručenia žiadosti o udelenie súhlas nevyjadrí.
Zámerom zákonodarcu určite nie je poškodzovanie osôb so zdravotným postihnutím. Práve naopak, vďaka tomu, že sa pre zamestnávateľa znižuje byrokratická náročnosť tohto procesu, keďže sa Úradu práce skracuje lehota na rozhodnutie a zavádza sa fikcia súhlasu so skončením pracovného pomeru, ak sa Úrad práce nevyjadrí. Zákonodarca si sľubuje zvýšenie šancí osôb so zdravotným postihnutím na úspešné uplatnenie sa na trhu práce a ich vyššiu konkurencieschopnosť, keďže obava zamestnávateľa, že nebude možné dostatočne flexibilne skončiť pracovný pomer výpoveďou s takýmto zamestnancom, sa vo svetle právnej úpravy ukazuje ako zjavne neopodstatnená.
K
Vláda chce výraznejšie zdaniť energiu z jadra
11. 2. 2022
Slovenská vláda schválila návrh na zvláštne zdanenie zisku z predaja elektriny vyrobenej v jadrových elektrárňach. Podľa predlohy by štát vďaka novej dani mohol tento rok získať okolo 53 miliónov eur, v budúcom roku až 269 miliónov eur.
Jediným výrobcom elektriny z jadra na Slovensku je spoločnosť Slovenské elektrárne (SE). V nej drží kontrolný podiel koncern Enel a Energetický a priemyselný holding (EPH), ktorý ovláda český miliardár Daniel Křetínský, zvyšných 34 percent akcií SE vlastní slovenská vláda.
Najväčší podiel na výrobe elektriny v krajine majú práve jadrové elektrárne, ktorých význam v slovenskej energetike ešte stúpne po chystanom spustení dokončeného tretieho bloku jadrovej elektrárne Mochovce.
Sadzba novej dane bude podľa predlohy 50 percent, počítať sa bude z rozdielu medzi burzovou cenou elektriny v určenom období a nákladmi na výrobu elektriny z jadra, ktoré potvrdí energetický regulačný úrad. Trhové ceny elektrickej energie už vlani výrazne vzrástli.
V
Pripravované zmeny v sociálnom poistení
31. 1. 2022
Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony je vypracovaný v súvislosti s potrebou vysporiadania sa s niektorými problémami v oblasti sociálneho poistenia vyplývajúcimi z aplikačnej praxe.
Reflektujúc záväzok vlády SR, ktorá sa v programovom vyhlásení zaviazala predĺžiť ochrannú lehotu pri otehotnení po strate zamestnania na 6 mesiacov a ochrannú lehotu pre ženy, ktorým zaniklo nemocenské poistenie (stratili prácu), ak porodia do 14 mesiacov od zániku nemocenského poistenia, sa navrhuje predlžiť ochrannú lehotu pre ženy, ktoré otehotnejú do šiestich mesiacov od zániku nemocenského poistenia.
Navrhuje sa aj zrušenie ročného zúčtovania v sociálnom poistení, ktoré sa ruší v súvislosti s pripravovanou daňovo-odvodovou reformou podľa programového vyhlásenia. Právna úprava zrušenia ročného zúčtovania si vyžaduje jeho premietnutie na iné súvisiace ustanovenia zákona o sociálnom poistení, ktoré sa z uvedeného dôvodu novelizujú v čl. I. Ustanovenia zákona o sociálnom poistení, zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákona č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov a zákona č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktoré boli súčasťou zákona č. 317/2018 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v znení zákona č. 466/2019 Z. z. sa v súvislosti so zrušením ročného zúčtovania v sociálnom poistení stávajú nadbytočnými a navrhujú sa vypustiť v čl. XIII. Keďže v rámci legisvakačnej lehoty bola zákonom č. 385/2019 Z. z. o kompenzačnom príspevku baníkom a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 215/2021 Z. z., zákonom č. 467/2019 Z. z., ktorým sa dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v znení zákona č. 426/2020 Z. z., zákonom č. 198/2020 Z. z., ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti so zlepšovaním podnikateľského prostredia zasiahnutým opatreniami na zamedzenie šírenia nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a zákonom č. 215/2021 Z. z. o podpore v čase skrátenej práce a o zmene a doplnení niektorých zákonov novelizovaná aj právna úprava ročného zúčtovania v sociálnom poistení zavedená zákonom č. 317/2018 Z. z., ktorá sa navrhuje vypustiť, je potrebné vypustiť aj príslušné novelizačné body, ktorými sa právna úprava ročného zúčtovania v sociálnom poistení novelizovala (čl. XV až čl. XVIII).
Účelom návrhu zákona je tiež potreba zavedenia súboru opatrení, ktorých cieľom je vysporiadať sa s niektorými problémami v oblasti dôchodkového poistenia, nemocenského poistenia a poistenia v nezamestnanosti vyplývajúcich z aplikačnej praxe. Zmeny by mali nadobudnúť účinnosť 1. 4. 2022, 1. 1. 2023 a 1. 1. 2024.
Ďalej sa navrhuje:
• z dôvodu zamedzenia situácií, pri ktorých vzniká priestor pre špekulatívne konania s cieľom získať výhody a zároveň neplatiť poistné, vznikla potreba upraviť zohľadňovanie období, ktoré sa hodnotia na vznik nároku na materské, dôchodkové dávky a dávku v nezamestnanosti;
• zrušiť možnosť úhrady poistného na sociálne poistenie v hotovosti;
• úprava niektorých ustanovení zákona o sociálnom poistení týkajúcich sa vykonávania vonkajšej kontroly Sociálnou poisťovňou.
K
Zmeny v nemocenskom poistení
31. 1. 2022
Zákon o sociálnom poistení sa bude meniť, pričom dôjde aj k zmene v nemocenskom poistení.
V oblasti nemocenského poistenia sa navrhuje zavedenie nasledovného súboru opatrení:
• vychádzajúc z dlhodobej potreby, ktorá je v súčasnosti viac ako akútna sa navrhuje zaviesť elektronické potvrdzovanie dočasnej pracovnej neschopnosti (ďalej len „DPN“), ktoré významne zníži administratívne zaťaženie poistencov, poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, zamestnávateľov ako aj Sociálnej poisťovne. Celý proces od potvrdzovania DPN až po ukončenie DPN a komunikačný tok medzi zainteresovanými subjektmi má byť v čo najväčšej možnej miere realizovaný elektronickým spôsobom, teda nahradí momentálne používané tlačivo;
• s cieľom reflektovať požiadavku vyplývajúcu z aplikačnej praxe sa navrhuje úprava možnosti poukazovať krátkodobé dávky sociálneho poistenia (nemocenské a dávku v nezamestnanosti) aj na iný účet v banke alebo v pobočke zahraničnej banky ako je účet prijímateľa, resp. jeho manžela (manželky).
K