Preplatenie nevyčerpanej dovolenky
30. 1. 2025
Zamestnávateľ je podľa Zákonníka práce povinný určiť zamestnancovi čerpanie aspoň štyroch týždňov dovolenky v kalendárnom roku, ak má na ne nárok, a ak určeniu čerpania dovolenky nebránia prekážky v práci na strane zamestnanca (napr. dočasná pracovná neschopnosť).
Ak by zamestnávateľ čerpanie dovolenky za príslušný kalendárny rok neurčil zamestnancovi ani do konca nasledujúceho roka, zamestnancovi patrí náhrada mzdy, ale len za tú časť dovolenky, ktorá presahuje štyri týždne základnej výmery dovolenky a zvyšok nevyčerpanej dovolenky zamestnancovi prepadne.
Zamestnávateľ je povinný preplatiť nevyčerpanú dovolenku
len v dvoch prípadoch, a to v nasledovnom rozsahu:
• preplatí časť dovolenky, ktorá presahuje štyri týždne základnej výmery dovolenky, ktorú zamestnanec nemohol vyčerpať ani do konca nasledujúceho kalendárneho roka,
• preplatí celý zostatok nevyčerpanej dovolenky, ktorý si zamestnanec nemohol vyčerpať z dôvodu skončenia pracovného pomeru; pri skončení pracovného pomeru má zamestnanec nárok na náhradu mzdy za celý zostatok nevyčerpanej dovolenky, na ktorú mu vznikol nárok a to bez obmedzenia jeho rozsahu.
K nedostatkom, ktorý inšpektori práce odhaľujú, je nariaďovanie čerpania dovolenky bez dodržania určenej 14-dňovej lehoty na jej oznámenie. Uvedené sa vyskytuje najčastejšie u zamestnávateľov, ktorí končia so zamestnancom pracovný pomer výpoveďou a v záujme uprednostnenia vyčerpania nároku na dovolenku pred jeho preplatením nariadia zamestnancovi čerpanie dovolenky bez dodržania stanovenej lehoty na jej oznámenie.“
K
Trestný čin nezaplatenia dane
19. 3. 2009
Daňové riaditeľstvo (DR) SR upozorňuje, že nezaplatenie dane môže byť posudzované ako trestný čin. Trestného činu nezaplatenia dane sa môže dopustiť daňový subjekt vtedy, ak daň priznanú v daňovom priznaní alebo rozdiel dane vyrubený dodatočným platobným výmerom správcu dane nezaplatí v lehote splatnosti.
V prípade daňového nedoplatku na istine presahujúceho výšku 2 660 €, správca
dane podá príslušnému orgánu činnému v trestnom konaní oznámenie o podozrení zo
spáchania trestného činu nezaplatenia dane. Trestný zákon stanovuje, že trestného
činu nezaplatenia dane sa dopustí ten, kto vo väčšom rozsahu nezaplatí
splatnú daň. Škodou väčšieho rozsahu sa rozumie suma presahujúca 2 660 €.
Bonus na dieťa rodičovi znižuje daň
19. 3. 2009
Okrem rodinných prídavkov štát prispieva rodičom na deti aj cez daňový bonus. Daňový bonus na rozdiel od prídavkov dostávajú len rodičia, ktorí pracujú.
Bonus poberá len jeden z rodičov a nárok naň má rodič,
ktorý vlani zarobil aspoň 48 600 korún. Ak si bonus chce uplatniť rodič,
ktorý podniká, nesmie byť vo svojom podnikaní v strate.
Zamestnanci dostávajú bonus každý mesiac. Vo výplate sa im to
prejavuje tak, že im zamestnávateľ o sumu bonusu znížuje daň. V čistom im preto príjem stúpne. Od júla je daňový bonus 19,32 € (582
Sk) na jedno dieťa.
Podnikatelia nedostávajú bonus mesačne, ale uplatnia si ho až v
nasledujúcom roku pri podaní daňového priznania.
Doklady na priznanie bonusu
Na priznanie bonusu je potrebný niektorý z
týchto dokladov:
- kópia rodného listu dieťata alebo výpis z
rodného listu,
- potvrdenie školy, že dieťa žije s daňovníkom
v domácnosti a študuje,
- potvrdenie úradu práce o poberaní prídavkov
na dieťa,
- potvrdenie úradu práce, že dieťa žije s
daňovníkom v domácnosti a neštuduje ani nepracuje pre chorobu alebo úraz.
Nárok na daňový bonus rodič stratí, ak:
- v zamestnaní či podnikaní nezarobil aspoň 48
600 korún,
- bol ako podnikateľ v strate,
- vek dieťaťa presiahne 25 rokov,
- dieťa nedokončí štúdium a začne pracovať,
- dieťa doštuduje,
- dieťa nežije s rodičom v spoločnej
domácnosti,
- dieťa zomrie.
Ďalšie pravidlá pre poskytnutie bonusu
- Suma 48 600
korún platí pre vznik nároku na daňový bonus aj v prípade, ak bol rodič
zamestnaný a zároveň aj podnikal, pričom však túto sumu musí dosiahnuť
buď v podnikaní alebo zamestnaní, nie súčtom príjmov z týchto dvoch činností.
- Ak aspoň v jednej z týchto činností
nedosiahol požadovanú sumu, nárok na bonus rodič nezíska.
- Na bonus majú nárok aj ľudia s vysokými
príjmami - tzv. milionárska daň neodoberá ani neznižuje nárok na detský daňový
bonus.
- Bonus dostáva vždy len jeden z rodičov.
Nedoplatky na odvodoch za zamestnancov možno riešiť splátkami
19. 3. 2009
Ak sa firma pre krízu dostane do finančných problémov a má nedoplatky na odvodoch za svojich zamestnancov, nie je to neriešiteľný problém. Základným pravidlom je: Komunikovať bezodkladne so Sociálnou i zdravotnými poisťovňami!
Situáciu nemožno nechať len tak, sama sa nevyrieši.
Treba tieto inštitúcie osloviť, aby sa spoločne hľadali možnosti riešenia.
Sociálna poisťovňa aj zdravotné poisťovne sú zväčša
ochotné sa s neplatičmi dohodnúť na splatení dlhu po častiach. Každý prípad
neplatičov však posudzujú osobitne. Zákon
dáva poisťovniam možnosť povoliť splátky, neukladá im to ako povinnosť.
Komunikáciu s poisťovňami netreba podceňovať. Môže
zohrať úlohu pri rozhodovaní o splátkovom
kalendári. Pod drobnohľadom je platobná schopnosť neplatičov, teda
schopnosť pravidelne platiť splátky. Splátky poisťovňa povolí vtedy, ak dôvodne
možno predpokladať, že neplatič bude schopný svoje záväzky voči poisťovni
zaplatiť v období nie dlhšom ako deväť mesiacov.
Ak ste neplatili odvody, o splátkový kalendár
musíte poisťovňu požiadať. Žiadosť
treba podať písomne na pobočke poisťovne, alebo zaslať poštou. Dlh treba podľa
zákona splatiť najneskôr do deviatich mesiacov. Výška splátok a ich frekvencia
budú závislé na dohode s konkrétnou poisťovňou. Pri povolení splátok sa
zohľadňuje výška záväzku platiteľa poistného a
výška preddavkov na poistnom. Výška splátok nie je zákonom stanovená,
dôležité je dlh vyrovnať do zákonom stanovených deviatich mesiacov.
Na báze individuálneho prístupu k neplatičom odvodov
má možnosť dohodnúť splátkový kalendár odvodov aj Sociálna poisťovňa. Treba s
ňou tiež komunikovať okamžite a navštíviť najbližšiu pobočku Sociálnej
poisťovne v regióne.
Vláda chce zefektívniť odvodový systém
18. 3. 2009
Vláda pracuje na efektivizácii výberu daní a je možné, že ešte v tomto volebnom období sa dočkáme "upratania" systému odvodov. K zníženiu dane z príjmov však pravdepodobne nedôjde.
Efektivizácia by mala vytvoriť priestor na
pokles odvodového zaťaženia. Zhodli sa na tom diskutujúci na pôde Klubu
hospodárskych novín na tému Aktuálne problémy daňového systému.
Doterajšie kroky štátu boli v zvýšení
nezdaniteľnej časti základu dane, v zamestnaneckej prémii, v zjednodušení
daňovej evidencie pre živnostníkov a možnosti využitia paušálnych nákladov miesto
pracného vypisovania knihy jázd.
Na ministerstve financií sa pripravuje návrh,
podľa ktorého by určité skupiny daňovníkov mohli podávať daňové priznania do
konca apríla či júna.
K výraznejším zmenám by mohlo dôjsť v
odvodoch. Doterajšia odvodová politika obsahuje množstvo výnimiek, ktoré ju
zneprehľadňujú. Prípadnému zníženiu platieb by mohol pomôcť projekt Unitas, ktorého
cieľom je zjednotenie výberu odvodov a daní pod jednu strechu. Potrebná
inštitucionálna zmena by sa dotkla tisícok štátnych zamestnancov. Napr. zo 102
daňových úradov by ich zostalo len 8.