Preplatenie nevyčerpanej dovolenky
30. 1. 2025
Zamestnávateľ je podľa Zákonníka práce povinný určiť zamestnancovi čerpanie aspoň štyroch týždňov dovolenky v kalendárnom roku, ak má na ne nárok, a ak určeniu čerpania dovolenky nebránia prekážky v práci na strane zamestnanca (napr. dočasná pracovná neschopnosť).
Ak by zamestnávateľ čerpanie dovolenky za príslušný kalendárny rok neurčil zamestnancovi ani do konca nasledujúceho roka, zamestnancovi patrí náhrada mzdy, ale len za tú časť dovolenky, ktorá presahuje štyri týždne základnej výmery dovolenky a zvyšok nevyčerpanej dovolenky zamestnancovi prepadne.
Zamestnávateľ je povinný preplatiť nevyčerpanú dovolenku
len v dvoch prípadoch, a to v nasledovnom rozsahu:
• preplatí časť dovolenky, ktorá presahuje štyri týždne základnej výmery dovolenky, ktorú zamestnanec nemohol vyčerpať ani do konca nasledujúceho kalendárneho roka,
• preplatí celý zostatok nevyčerpanej dovolenky, ktorý si zamestnanec nemohol vyčerpať z dôvodu skončenia pracovného pomeru; pri skončení pracovného pomeru má zamestnanec nárok na náhradu mzdy za celý zostatok nevyčerpanej dovolenky, na ktorú mu vznikol nárok a to bez obmedzenia jeho rozsahu.
K nedostatkom, ktorý inšpektori práce odhaľujú, je nariaďovanie čerpania dovolenky bez dodržania určenej 14-dňovej lehoty na jej oznámenie. Uvedené sa vyskytuje najčastejšie u zamestnávateľov, ktorí končia so zamestnancom pracovný pomer výpoveďou a v záujme uprednostnenia vyčerpania nároku na dovolenku pred jeho preplatením nariadia zamestnancovi čerpanie dovolenky bez dodržania stanovenej lehoty na jej oznámenie.“
K
Mýtne poplatky si bude možné predplatiť
3. 7. 2009
Prevádzkovatelia nákladných vozidiel a autobusov si mýto za jazdu po vybraných slovenských cestách budú môcť predplatiť. Poplatky bude však možné uhradiť aj následne na faktúru.
Návrh
Mýtneho poriadku, z ktorého to vyplýva, zverejnilo ministerstvo dopravy.
Elektronické mýto má začať fungovať od januára
2010.
Firmy, ktorých vozidlá budú platiť mýto, uzatvoria s prevádzkovateľom systému najskôr zmluvu o užívaní vybraných ciest. Následne
si budú môcť zvoliť, či si poplatky predplatia alebo ich budú hradiť na
faktúru. V takom prípade firmy zložia záruku.
Firmy si dohodnú tiež prenájom palubnej
jednotky, ktorá zaznamená pohyb vozidla po spoplatnenej časti cestnej siete.
Mýto bude možné zaplatiť v hotovosti, bankovým prevodom, inkasom z účtu aj
platobnou kartou alebo inou elektronickou formou, ktorú akceptuje
prevádzkovateľ systému. Preplatok do 100 € sa má vracať v hotovosti.
Kilometer jazdy bude stáť od 6,3 centa (1,90
Sk) do 20,9 centa (6,30 Sk) bez DPH a bude závisieť od typu cesty a kategórie vozidla.
Mýtne poplatky sa majú vyberať pomocou satelitnej technológie od vodičov
nákladných áut, kamiónov a autobusov. Vodiči osobných áut aj naďalej budú
platiť za jazdu po diaľniciach prostredníctvom diaľničných známok.
Recesia sa podpísala na nezamestnanosti aj na mzdách
3. 7. 2009
Recesia sa na ľuďoch podpísala jedným z najhorších spôsobov. V dôsledku nej začali strácať prácu.
Niektoré podniky museli siahnuť aj na
mzdy. Niekde ich zmrazili, niektoré firmy vplyvom krízy úplne vymazali
atraktívne benefity.
Napriek tomu
údaje Štatistického úradu Slovenskej republiky ukazujú, že priemerná mzda v prvom kvartáli dosiahla
710 eur, čo je po očistení o infláciu 1,6-percentný rast.
Nárast miezd v blízkej budúcnosti sa
neočakáva. Aj zamestnanci, ktorí boli zvyknutí na trináste a štrnáste platy,
môžu v tomto roku o tieto výhody prísť. Firmy budú opatrnejšie.
Reforma daňovej a colnej správy
2. 7. 2009
Reforma daňovej a colnej správy začína mať reálnejšiu podobu. Cieľom reformy je zjednotiť výber daní, cla a poistných odvodov.
Ministerstvo financií SR pripravilo nové návrhy dvoch
zákonov, ktoré upravujú pôsobnosť daňových orgánov ako aj samotnú správu daní.
Zákony rezort predložil do pripomienkového konania. Účinnosť by mali nadobudnúť
od začiatku roka 2012.
V prvej fáze by sa mala uskutočniť reforma
daňovej správy a vypracovanie príslušnej legislatívy. Daňová a colná správa by
sa mala zlúčiť až následne.
Harmonogram stanovuje, že by sa to malo
podariť k začiatku roka 2013. V návrhu nového zákona o daňových orgánoch
napríklad MF navrhuje zrušiť pracoviská
daňového riaditeľstva a zriadiť osem daňových úradov v sídle kraja a daňový
úrad pre vybrané daňové subjekty s celoslovenskou pôsobnosťou. Zrušeníe pracovísk daňového riaditeľstva by malo
viesť k zrýchleniu riadiacich a
rozhodovacích procesov a k efektívnejšiemu prenosu informácií priamo od centra
k výkonu správy daní.
V súvislosti s plánovaným zjednotením výberu daní, ciel a odvodov MF SR
pripravilo aj návrh zákona o správe daní.
Cieľom návrhu je zabezpečiť efektívnejšie fungovanie daňovej správy a
zvýšiť mieru priamočiarosti procesov. Zákon by mal pomôcť odstrániť nejednoznačné
a neurčité pojmy a hlavne zabezpečiť rýchlejšiu komunikáciu so správcom dane,
prípadne znížiť potrebu osobnej komunikácie daňovníka s daňovým úradom.
Zákon uprednostňuje elektronické doručovanie
dokumentov, ak sú splnené základné podmienky elektronického doručovania a tiež
umožňuje, aby niektoré podania daňovníkov vybavil ktorýkoľvek vecne príslušný
správca dane.
Pred nadobudnutím účinnosti zákona, ktorá je stanovená na začiatok roku 2012, bude
však potrebné ešte novelizovať jednotlivé daňové zákony.
Reforma je rozvrhnutá na dve fázy UNITAS I a
UNITAS II.
Zdravotné poistenie po ukončení štúdia
1. 7. 2009
Po ukončení štúdia môže dôjsť k niekoľkým situáciám. Podmienky platenia poistného na zdravotné poistenie budú vždy iné. V niektorých prípadoch poistenie platí štát, v iných nie.
Študent sa stane zamestnancom. Vznik pracovného pomeru oznámi zdravotnej poisťovni jeho
zamestnávateľ, ktorý za neho platí aj poistné na zdravotné poistenie.
Povinnosťou študenta však je oznámiť ukončenie štúdia.
Študent sa stane samostatne zárobkovo činnou osobou (SZČO). Napr. na základe živnostenského listu,
koncesnej listiny, alebo má na vykonávanie činnosti oprávnenie podľa osobitných
predpisov, napríklad vykonáva umeleckú alebo inú tvorivú činnosť podľa
autorského zákona a pod. Túto skutočnosť
je povinný oznámiť zdravotnej poisťovni
a musí si začať platiť preddavky na poistné sám v povinnej minimálnej sume.
Vznik živnostenského oprávnenia zdravotnej poisťovni oznamuje aj živnostenský
úrad.
Šudent sa po ukončení štúdia na
úrade práce zaeviduje ako uchádzač o zamestnanie. Je povinný túto skutočnosť oznámiť zdravotnej poisťovni.
Platiteľom poistného za uchádzača o zamestnanie je štát.
Študent sa stane tzv. dobrovoľne nezamestnanou osobou. T. j. nie je zamestnancom, nie je SZČO, nie
je poistencom štátu z iného dôvodu, nie je poistený v cudzine, nie je dlhodobo
v cudzine. Má povinnosť poistné si platiť sám a oznámiť to zdravotnej poisťovni.
Študent sa zamestná u zamestnávateľa v cudzine. Túto skutočnosť je
povinný oznámiť zdravotnej poisťovni. Poistné na zdravotné poistenie na Slovensku
však nemá povinnosť platiť.
Študent odchádza na dlhodobý pobyt (viac ako 6 mesiacov) do cudziny. Môže
to byť z dôvodu cestovania, či iného ďalšieho štúdia. Aj túto skutočnosť je
povinný oznámiť zdravotnej poisťovni. Poistné na zdravotné poistenie nie je
povinný platiť v prípade, že je súčasne zdravotne poistený v cudzine alebo má
poistenie liečebných nákladov v zahraničí uzatvorené v komerčnej poisťovni na
Slovensku.
Študent bude po ukončení strednej školy pokračovať v štúdiu na vysokej
škole. Študentom je aj počas prázdnin a až do zápisu na vysokú školu
poistné za neho platí štát. Platiteľom poistného je štát aj v prípade, že
študent ukončil prvostupňové štúdium na vysokej škole a pokračuje v
druhostupňovom štúdiu.
Ak študent štúdium preruší, nie je už poistencom štátu. Túto skutočnosť musí
oznámiť zdravotnej poisťovni. Musí si tiež platiť preddavky na poistné ako
samoplatiteľ v povinnej minimálnej sume, ak nie je zamestnancom, samostatne
zárobkovo činnou osobou alebo nie je poistencom štátu z iného dôvodu.