Preplatenie nevyčerpanej dovolenky
30. 1. 2025
Zamestnávateľ je podľa Zákonníka práce povinný určiť zamestnancovi čerpanie aspoň štyroch týždňov dovolenky v kalendárnom roku, ak má na ne nárok, a ak určeniu čerpania dovolenky nebránia prekážky v práci na strane zamestnanca (napr. dočasná pracovná neschopnosť).
Ak by zamestnávateľ čerpanie dovolenky za príslušný kalendárny rok neurčil zamestnancovi ani do konca nasledujúceho roka, zamestnancovi patrí náhrada mzdy, ale len za tú časť dovolenky, ktorá presahuje štyri týždne základnej výmery dovolenky a zvyšok nevyčerpanej dovolenky zamestnancovi prepadne.
Zamestnávateľ je povinný preplatiť nevyčerpanú dovolenku
len v dvoch prípadoch, a to v nasledovnom rozsahu:
• preplatí časť dovolenky, ktorá presahuje štyri týždne základnej výmery dovolenky, ktorú zamestnanec nemohol vyčerpať ani do konca nasledujúceho kalendárneho roka,
• preplatí celý zostatok nevyčerpanej dovolenky, ktorý si zamestnanec nemohol vyčerpať z dôvodu skončenia pracovného pomeru; pri skončení pracovného pomeru má zamestnanec nárok na náhradu mzdy za celý zostatok nevyčerpanej dovolenky, na ktorú mu vznikol nárok a to bez obmedzenia jeho rozsahu.
K nedostatkom, ktorý inšpektori práce odhaľujú, je nariaďovanie čerpania dovolenky bez dodržania určenej 14-dňovej lehoty na jej oznámenie. Uvedené sa vyskytuje najčastejšie u zamestnávateľov, ktorí končia so zamestnancom pracovný pomer výpoveďou a v záujme uprednostnenia vyčerpania nároku na dovolenku pred jeho preplatením nariadia zamestnancovi čerpanie dovolenky bez dodržania stanovenej lehoty na jej oznámenie.“
K
Hodinové náklady na prácu na Slovensku rastú pomalšie ako priemer EÚ
21. 12. 2009
Hodinové náklady firiem na prácu na Slovensku rastú pomalšie, ako priemer Európskej únie. Zjednodušene platí, že čím sú nižšie náklady na prácu, tým je lepšia konkurencieschopnosť krajiny.
Podľa Eurostatu v predposlednom štvrťroku tohto roka vzrástli medziročne náklady firiem na prácu v Európskej únii o 6,4 %.
Rýchlejšie ako priemer únie rástli náklady na prácu napríklad v Rumunsku, Bulharsku aj v Českej republike. Medziročne na Slovensku zdražela práca o 1,9 percenta, čo je pätnásty najrýchlejší rast v 27¬člennej Európskej únii.
V únii podľa Eurostatu najvýraznejšie rástli v treťom štvrťroku hodinové náklady práce v priemysle, stavebníctve a službách.
Okrem nákladov zamestnávateľov v treťom štvrťroku rástli pomalšie aj priemerné nominálne mzdy.
Spomalenie medziročnej dynamiky miezd aj nákladov práce zodpovedá zhoršeniu hospodárskej situácie, ktorá obmedzuje ochotu a schopnosť firiem plošne zvyšovať mzdy. Hodinové náklady práce sú odrazom toho, ako sa na trhu práce mení cena práce, štruktúra zamestnanosti a využitie existujúcich kapacít. Predstavujú celkové náklady, ktoré majú firmy so zamestnávaním ľudí, vydelené počtom odpracovaných hodín.
Za rozdielnou dynamikou vo vývoji hodinových nákladov sa môže skrývať rozdielny vývoj miezd, ale aj rozdielny vývoj v počte odpracovaných hodín. Rozdielny slovenský výsledok oproti priemeru únie môže byť spôsobený napríklad aj tým, že niektoré firmy radšej skrátili pracovný týždeň, ako by prepúšťali.
Skracovanie pracovného týždňa sa týkalo najmä zamestnancov s nižšími platmi. To u nás spomalilo štatistický rast miezd aj nákladov práce.
Priemerná ročná mzda v západnej Európe bola 39 889 eur, vo východnej Európe len 9358 eur.
Tajné lichtenštajnské kontá
18. 12. 2009
Daňové riaditeľstvo zatiaľ objavilo dve osoby, ktoré si podozrivo veľa peňazí uložili v zahraničnom daňovom raji, v lichtenštajnskej LGT Bank.
Prostredníctvom nadácií peniazmi z týchto kont potom živili seba a svoje rodiny. Polícia začala preverovať, či bol spáchaný trestný čin.
Informácie daňového úradu o tajných lichtenštajnských kontách Slovákov v LGT Bank Liechtenstein vo Vaduze, o ktorých nedávno písali aj HN, sa tak potvrdili. Peňažný vklad v tejto banke vysoko prevyšuje všetky príjmy týchto osôb za posledné roky. Právo narábať s peňažnými zdrojmi podľa údajov daňových pracovníkov malo desať osôb.
Slovenská daňová správa spolu s políciou najskôr preveruje podozrenia, či išlo o peniaze z nelegálnej činnosti. Oznámenie o podozrení zo spáchania trestného činu je podané na policajné prezídium, odbor organizovanej kriminality v Košiciach a Bratislave.
Hovorca Daňového riaditeľstva nevylúčil, že zoznam podozrivých ľudí sa ešte rozšíri. V prípade zistenia polície, že peniaze nepochádzajú z čistého zdroja, budú dodatočne zdanené a ich majitelia sa dostanú do rúk polície. Naši daňoví kontrolóri úzko spolupracujú s daňovými správami v zahraničí.
Podľa Trestného zákona za trestný čin neodvedenia dane a poistného hrozí páchateľovi väzenie až do 12 rokov. V prípade podania dodatočného daňového priznania môžu byť páchateľom sankcie zmiernené. Na Slovensku je premlčacia lehota za neplatenie daní päťročná.
Priemerný dôchodok dosahuje 340 € d
18. 12. 2009
Na Slovensku priemerný starobný dôchodok ku koncu novembra predstavoval 339,33 €. . Starobný dôchodok poberalo vyše 930 tisíc osôb a predčasný starobný dôchodok, ktorý dostávalo vyše 57 tisíc penzistov dosahoval v priemere 351,8 €. Vyplýva to z údajov zverejnených Sociálnou poisťovňou.
Priemerný invalidný dôchodok pre osoby s mierou postihnutia do 70 % bol 176,35 €. Invalidný dôchodok pre ľudí s mierou postihnutia nad 70 % vyplácala Sociálna poisťovňa v priemernej výške 305,17 €. Sociálna poisťovňa ku koncu minulého mesiaca evidovala 203,9 tis. poberateľov invalidných dôchodkov.
Vdovské dôchodky ku koncu novembra dosahovali v priemere 209,7 €. Tieto dôchodky dostávalo 302 tis. ovdovených žien. Priemerná výška vdoveckých dôchodkov, ktoré poisťovňa vyplácala 35 tis. vdovcom, bola ku koncu minulého mesiaca na úrovni 157,79 €. Sirotské dôchodky poisťovňa vyplácala takmer 27,5 tis. osobám, a dosahovali priemernú výšku 122,09 €.
Od 1. januára 2010 sa dôchodky zvýšia o 3,05 %. Dôchodky sa zvyšujú v závislosti od medziročného rastu spotrebiteľských cien a medziročného rastu priemernej mzdy za prvý polrok predchádzajúceho roka. Upravujú sa smerom nahor o priemer medzi týmito dvoma veličinami. Na Slovensku v prvom polroku tohto roka priemerná mzda medziročne vzrástla o 3,7 %.
Spotrebiteľské ceny za prvých šesť mesiacov tohto roka medziročne vzrástli o 2,4 %.
Generálny pardon Sociálnej poisťovne
17. 12. 2009
Od januára budúceho roka sa v Sociálnej poisťovni zavedenie generálny pardon. Vyplýva z novely zákon o sociálnom poistení a ide o odpustenie povinnosti platiť penále. Pardon bude trvať do konca apríla roku 2010. Jeho podmienkou má byť zaplatenie dlžného poistného vzťahujúce sa na obdobie do konca tohto roka.
Od roku 2011 podľa novely zákona samostatne zárobkovo činné osoby už nebudú podávať do Sociálnej poisťovne výpisy z daňových priznaní za predchádzajúci rok. Výpisy v súčasnosti podávajú len preto, aby poisťovni oznámili údaje o období podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti. Túto informáciu bude už obsahovať samotné daňové priznanie.
Povinnosťou daňovníka bude uvádzať tento údaj na daňovom priznaní a daňové riaditeľstvo túto skutočnosť iba oznámi Sociálnej poisťovni.
Vďaka tomuto riešeniu sa odbremení poisťovňa aj samostatne zárobkovo činné osoby, ktoré nebudú musieť k 1. júlu predkladať pobočkám poisťovne výpisy z daňových priznaní.
Novela taktiež presadila, aby sa zamestnancovi, ktorý mal prerušené povinné poistenie v nezamestnanosti z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky, obdobie takéhoto prerušenia započítavalo ako obdobie povinného poistenia v nezamestnanosti.