Kým človek chodí po matičke zemi, robí hlúposti a tára hlúposti. Keď zomrie, píšu mu zasa príbuzní hlúposti na náhrobný kameň. Možno preto, aby nebožtíka trochu pobavili.

V živote existujú len dve istoty: to, že človek raz zomrie, a to, že dokiaľ nezomrie, musí platiť dane. Aj keď o tom všetci vedia, každý sa tomu bráni – smrti aj plateniu.

Pán Winterstein stretne pohrebný sprievod. Zastane a naraz vidí, že za pohrebným vozom kráča Kohn. Nenápadne sa k nemu pridá a šeptom sa pýta: - Čože Kohn? Manželka? – Nie, svokra, - informuje Kohn. Winterstein pokýva uznanlio hlavou: - Svokra? No – tiež dobré!

Teleso umiestnené v priestore zostane na mieste, až kým si neuvedomí svoju situáciu.

Keďže objem hmoty vo vesmíre je konečný, ten, kto je všade, nie je nikde.

Vec, ktorá je v pokoji, je určite na zlom mieste.

Prvou povinnosťou každého je zachrániť si život. Až potom príde na rad takzvaná česť. (M. Puzo)

Najzdravšie je chodiť spať so sliepkami. (Vyznanie Dona Juana)

Nemáte oheň? Otázka boha Prometea okolostojacim ľuďom.

Človek ešte nevynašiel nič, čo by sa skôr či neskôr nepokazilo.

Zdanie klame. Hlavne vtedy, keď sa zdá byť všetko v najlepšom poriadku.

Optimisti sú ľudia, ktorí veria, že nešťastie sa valí iba na pesimistov.