Prázdny stôl prináša pocit úľavy a tušenie, že sa blíži katastrofa.

Ľudia v akomkoľvek systéme nerobia to, čo im systém prikazuje.

Aby argument mohol byť akceptovaný, musí byť vyjadrený holou vetou a už na prvý pohľad musí byť jasné, že je nevyvrátiteľný.

Vždy chýba tá vec, ktorú práve najviac potrebuješ.

Je pekné, keď je niečo pekné, ale čo s tým, keď to nie je užitočné?

Komu dal boh úrad, tomu dal i moc. Potom však prišla žena a bolo všetko ináč.

Šéf firmy si predvolal pokladníka: „V trezore chýba desaťtisíc. Kľúče od trezoru máte len vy a ja!!!“ „Dohodnime sa po dobrom, šéfe,“ hovorí pokladník. „Každý dáme do trezoru po päťtisíc a viac o tej veci nebudeme hovoriť!“

Známy advokát prehrá spor a jeho klient, práve odsúdený za lúpež, sa k nemu otočí a pýta sa: „A čo teraz?“ „Nič zvláštne. Ty pôjdeš teraz na päť rokov do väzenia, a ja pôjdem na obed.“

Advokát sa ujal obhajoby klienta. Už pol hodiny ho predstavuje ako človeka poriadneho, pracovitého, čestného, skromného, priateľského atď. Klient sa nakoniec rozčúli: „Človek mu zaplatí hromadu peňazí, aby ho obhájil, a on tu celý čas vykladá o niekom úplne inom!“

Stredný vek je doba medzi časom, keď nevieš ako, a časom, keď už nemôžeš.

Všetkého moc škodí. Aj lásky. Cnosť potrestá sama seba.

Ženský úsudok o veci nemá nič spoločné s objektívnymi informáciami, ktoré jej poskytnete.