Keby človek dopredu vedel, ako to dopadne, život podnikateľa by bola jedna nekonečná nuda.

Čakanie na šťastie sa líši od čakania na smrť len v tom, že smrti sa dočkáte skôr.

Nestačí, ak vyhráte. Ešte treba, aby ostatní prehrali.

Na tej istej lúke vôl hľadá trávu, pes zajaca a bocian jaštericu.

Duševné choroby sú: nesmierna túžba po bohatstve, po sláve, po rozkošiach a po vláde.

Moc sa dá skôr udržať rozvážnymi ako prísnymi rozhodnutiami.

Absolútny Škót je ten, kto pri ceste vlakom odloží do puzdra okuliare, ak za oknom práve nie je pekná krajina.

Na policajnej stanici píše policajt zápisnicu o prepadnutí. „Mohli by ste mi povedať, ako ten útočník vyzeral?“ pýta sa policajt. „Samozrejme,“ odvetí muž. „Práve som mu to hovoril, keď ma začal mlátiť.“

Hlas v telefóne: „Vy ste si objednali budenie na 6,30?“ Rozospatý hlas odpovedá: „Eeeeech... áno...“ „Tak potom rýchlo šup-šup von z postieľky, je pol desiatej!“

To, že ide o život, človek pozná vždy až vtedy, keď už je neskoro.

Nech budete robiť čokoľvek, aj tak sa najhoršia možná konštelácia raz musí vyskytnúť.

Najlepšie je nerobiť nič a pripravovať sa na to, že bude horšie.