História ľudstva je oceánom omylov, v ktorom sem - tam plávajú úbohé zvyšky rozumu.

História sa opakuje. To je jediná zlá vec na histórii.

Môžete niekomu sľúbiť zajtrajšok, ale nemôžete mu kúpiť včerajšok.

Pýtajú sa žobráka: „Čo sa nosí najťažšie?“ „Prázdny mešec“, odpovedá žobrák bez váhania.

Jedným z paradoxov našej doby je skutočnosť, že najviac sa dá zarobiť a biede iných. Pravda, nie vždy sa možnosť zmení na skutočnosť.

Ľudí delíme na chudobných a bohatých, múdrych a hlúpych. Mať okolo seba samých chudobných je často deprimujúce. Ale mať okolo seba len samých hlupákov, to už radšej ísť do pekla. Je to síce miesto, kde neustále horí oheň, vo vzduchu je cítiť síru a ostanú sa tam všetci tí, ktorí zhrešili – cudzoložníci, modloslužobníci, pokrytci, nadutci a nehanebnice. Ale všimnite si, že o žiadnych hlupákoch v pekle sa nikto nezmieňuje...

Vodotesné čajové vrecko ušetrí nervy všetkým, ktorí prácne lovia čajové vrecko na dne čajníka.

Nehlučný budík neničí nervy vyzváňaním o šiestej ráno, keď sa človeku chce najviac spať.

Nočnú lampu na slnečnú energiu ocení každý, kto hľadá pod lampou tmu.

Nikto nie je múdry natoľko, aby odolal lichoteniu.

Najľahšie sa daruje to, čo ti nepatrí. Ide o pradávnu obyčaj, ktorá dnes prežíva renesanciu, a ktorú niektorí dokonca zlepšili tak, že predávajú, čo im nepatrí.

Aj malá vec môže byť príčinou veľkej katastrofy. Opatrnosti preto nikdy nie je nazvyš - hlavne vtedy nie, ak má človek dobré miesto.