Prehľad povinností k dani z príjmov po ukončení mimoriadnej situácie
26. 8. 2020
Medzi oblasti upravené zákonom č. 67/2020 Z. z. patrí aj zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, pričom väčšina úprav sa týka posunutia lehôt, a to v prípade podania daňového priznania, hlásenia, vykonania ročného zúčtovania preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti, vyhlásenia na poukázanie podielu zaplatenej dane atď.
Je potrebné upozorniť na skutočnosť, že týmto zákonom sa napr. posúvajú lehoty na podanie daňového priznania, pričom spôsob, okruh daňovníkov a pod. je stále platný v zmysle úprav uvedených priamo v systémovom ZDP.
V prípade skončenia mimoriadnej situácie vznikajú viaceré povinnosti daňovníkom z pohľadu dane z príjmov, pokiaľ si ich už nevysporiadali aj do skončenia mimoriadnej situácie, a to povinnosť podania
1. daňového priznania v prípade, ak mu takáto povinnosť pre podanie vznikla v súlade s § 32 a 42 ZDP
2. hlásenia príjmov zo závislej činnosti a vykonania ročného zúčtovania a z tým aj súvisiaca možnosť podať vyhlásenie o poukázanie podielu zaplatenej dane
3. oznámenia o zrazení a odvedení dane pre nepeňažné plnenia poskytovateľov zdravotnej starostlivosti
Ak sa mimoriadna situácia skončí k 30. 9. 2020 potom daňovník, ktorý má povinnosť podania daňového priznania v súlade s § 32 a 41 ZDP, ho musí podať do 31. 10. 2020 a v tejto lehote je povinný daň aj zaplatiť.
Zákon č. 67/2020 Z. z. riešil aj situácie, kedy daňovníkovi uplynula lehota na podanie daňového priznania počas obdobia pandémie, pričom však ak využil možnosť predĺženia lehoty podľa § 49 ods. 3 ZDP na základe oznámenia podanom správcovi dane a po takomto predĺžení by mu lehota končila neskôr ako je lehota určená v § 21 ods. 1 zákona č. 67/2020 Z. z. (do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po skončení pandémie), má mať zachovanú takúto možnosť, čo znamená, že oznámi v lehote určenej v § 21 ods. 1 zákona č. 67/2020 Z. z. predĺženie lehoty spôsobom určeným v § 49 ods. 3 ZDP.
Ak by ale mimoriadna situácia skončila k 30. 9. 2020, potom už daňovník, ktorému končila lehota na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie, ktorým je kalendárny rok a ktorý aj oznámil predĺženie lehoty na podanie daňového priznania k 30. 6. 2020 alebo k 30. 9. 2020 jeho lehota na podanie je rovnaká a to k 31. 10. 2020. Možnosť predĺženia lehoty sa počíta od pôvodnej lehoty určenej v § 49 ods. 2 ZDP. Uvedené znamená, že prípad predĺženej lehoty, ktorá by bola dlhšia ako by bola lehota 31. 10. 2020 by mohol nastať len v prípade daňovníka – právnickej osoby, ktorej zdaňovacím obdobím je hospodársky rok, pričom predĺžená lehota na podanie daňového priznania mu končí po 31. 10. 2020.
Zjednávanie poistného cez internet
12. 8. 2009
Čoraz viac ľudí si v posledných rokoch uzatvára niektoré druhy poistenia bez toho, aby osobne navštívili pobočku poisťovne. Najčastejšie si ľudia takto uzatvárajú cestovné poistenie a poistenie motorových vozidiel (PZP).
Uzatváranie poistiek
cez internet ponúkajú v súčasnosti takmer všetky slovenské poisťovne. Návštevníci
ich webových stránok môžu požiadať o kalkuláciu, zjednať návrh poistnej
zmluvy a zopár poisťovní ponúka tiež možnosť za poistenie priamo zaplatiť.
Platby sa uskutočňujú najčastejšie prostredníctvom internetbankingu alebo
platobnou kartou.
Poistenie sa
dá uskutočniť aj prostredníctvom stránky nezávislých maklérov, ktorí ponúkajú
možnosť vypočítať si výšku poistného pomocou online kalkulačky a porovnať ponuky
viacerých poisťovní.
Minimálna mzda v EÚ
11. 8. 2009
Nominálna minimálna mzda v Európskej únii sa pohybuje od 123 eur mesačne v Bulharsku po 1642 eur v Luxembursku. Na Slovensku je minimálna mzda druhá najvyššia spomedzi krajín V4 a dosahuje 296 €.
Podľa Inštitútu
zamestnanosti (IZ) z pohľadu trhu práce je dôležité zachovať aj nízkoplatené pracovné
miesta. Ďalší nárast miery nezamestnanosti by nielenže zvýšil výdavky štátu na
nezamestnaných, ale u tejto skupiny obyvateľov by spôsobil aj stratu
pracovných návykov. IZ konštatuje, že v čase krízy by zvyšovanie
minimálnej mzdy malo odrážať reálnu situáciu v ekonomike.
Z krajín V4 je najvyššia nominálna minimálna mzda v Českej republike, a to 306 €|,
nasleduje Slovensko (296 €), potom Poľsko (281€) a Maďarsko (270 €). Z pohľadu
PKS je už poradie iné: Poľsko (468 €), Česká republika (443 €), Slovensko (409 €)
a tesne za nami Maďarsko (408 €).
Minimálnu mzdu legislatíva stanovuje v dvadsiatich členských krajinách -
Belgicku, Bulharsku, Španielsku, Grécku, Francúzsku, Maďarsku, Írsku, Litve,
Lotyšsku, Luxembursku, Holandsku, Poľsku, Portugalsku, Rumunsku, Slovinsku,
Českej republike, na Malte a Slovensku a vo Veľkej Británii. Najnižšia nominálna
minimálna mzda je v Bulharsku (123 €) a najvyššia v Luxembursku (1648 €),
vyplýva to z údajov IZ. Po zohľadnení parity kúpnej sily (PKS ) v danej krajine
má minimálna mzda v Bulharsku úroveň 240 € a v Luxembursku je to 1413 €.
O zýšení minimálnej mzdy sa stále rokuje
11. 8. 2009
O návrhu Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR zvýšiť minimálnu mzdu zo súčasných 295,5 € na 319,5 € sa stále vedú rokovania.
O návrhu má
budúci týždeň v pondelok rokovať Hospodárska a sociálna rada SR. Išlo by o
nárast najnižších miezd o 8,1 %, čo bola
miera rastu priemernej mzdy na Slovensku v roku
2008. V predloženom návrhu ministerstvo
zohľadnilo ekonomickú a sociálnu situáciu v Slovenskej republike za
predchádzajúce dva kalendárne roky. V materiáli, o ktorom má rokovať
tripartita sa uvádza, že návrh zohľadňuje najmä vývoj spotrebiteľských cien,
zamestnanosti, priemerných mesačných miezd a životného minima.
Na výške budúcoročnej
minimálnej mzdy sa zamestnávatelia a odborári nedohodli. Zvýšenie minimálnej mzdy zamestnávateľské
organizácie odmietajú. Naopak, zvyšovanie
minimálnej mzdy presadzuje Konfederácia odborových zväzov (KOZ).
Pre budúci
rok odborári navrhujú jej valorizáciu o
8,1 %. Republiková únia zamestnávateľov (RÚZ) odborárov obviňuje, že svojimi návrhmi k rokovaniam o minimálnej
mzde ohrozujú zamestnanie najmä pracovníkov s nižšími príjmami. Neprimerané legislatívne zvyšovanie mzdových
nákladov vedie podľa nich k rušeniu
pracovných miest a zároveň bráni tvorbe nových. V čase poklesu produktivity práce a poklesu
priemernej mzdy Únia zamestnávateľov preto nevidí žiadny dôvod na rast
minimálnej mzdy a upozorňuje, že návrh odborových zväzov by v prípade jeho
schválenia predstavoval likvidáciu mnohých podnikov a tisíce zamestnancov by
ostali bez práce. Minimálna mzda by sa v budúcom roku nemala zvyšovať ani podľa
Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení SR.
V konečnom
dôsledku môže výšku minimálnej mzdy určovať vláda na základe novely zákona o
minimálnej mzde, ktorú schválil parlament v polovici septembra minulého roka.
Novela stanovuje pre rozhodovanie vlády
o konkrétnej sume minimálnej mzdy iba spodnú hranicu. Táto hranica je daná
mierou rastu priemernej mzdy na Slovensku. Hornú hranicu pri zvyšovaní
minimálnej mzdy novela zákona neurčuje a vláda ju môže nariadením upraviť.
Mala by pritom prihliadať na stanoviská sociálnych partnerov, vývoj kritérií na
úpravu sumy minimálnej mzdy, vývoj podielu čistej minimálnej mzdy z čistej
priemernej mzdy najmenej za predchádzajúce dva kalendárne roky a vývoj
produktivity práce.
Mzdy v priemysle stúpajú menej ako ceny
10. 8. 2009
V slovenskom priemysle platy stúpli v júni medziročne o 2,1 percenta na 768,06 € (23 138,58 Sk), zatiaľ čo v máji sa prepadli o 1,3 percenta na 734,77 € (22 136 Sk).
Priemerný zárobok sa po očistení od inflácie v júni znížil o 0,3 %. Mesiac predtým klesol až o 3,4 %. V pondelok
o tom informoval Štatistický úrad.
Takmer vo všetkých sledovaných
odvetviach mzdy v júni stúpli. Najviac,
vzrástli vo vybraných trhových službách o 6,6 %, v maloobchode sa zdvihli o 3,3
%. Naopak, o 4,7 % poklesli platy v
poštových a doručovateľských činnostiach.
V šiestom mesiaci roka najvyššiu
mzdu poberali tradične pracovníci v sektore informácií a komunikácií, kde
dosiahla 1651,64 € (49 757,31 Sk) pri
medziročnom poklese o 0,9 %. Zamestnanci
reštaurácií a pohostinstiev dosiahli najnižšie zárobky s priemerným platom
335,19 € (10 097,93 Sk).
Za prvých šesť mesiacov stúpli mzdy
v priemysle o 1,9 % ,
reálne sa však znížili o 0,8 %.