Keď si ťava rohy pýta, obyčajne príde o ucho. (Židovské príslovie)

Posledné slová slávnych sú dobre známe – a väčšinou nudné. Zato posledné dialógy bezvýznamných sú úplne neznáme – a zaujímavé.

A čo to, pán Kohn, že vaša pani tak náhle zomrela? Čo jej bolo? Ale, ja ani sám neviem. Takto v noci ma zobudí a vraví: „Ty, Max, mne akosi nie je dobre.“ No a ja som jej povedal: „Ale, Sára, a komu je dnes dobre?!“

Tam, kde múdry potrebuje odvahu, hlúpemu stačí šťastie.

Usmievajte sa, zajtra bude ešte horšie a pozajtra už možno vôbec nebude.

Príroda vždy fandí skrytým vadám a k človeku sa chová ako cudzí pes.

Príroda cíti k ľuďom odpor. Ak je na to čo i len jediná možnosť, príroda ti zaklame rovno do očí.

Ak niekto nesúhlasí s tým, čo ostatní považujú za jasné, tak to nemusí byť krátkozraký človek.

Ak poobede zistíte, že ste v polovici "prvoradých" úloh, tak si pripomeňte čo vás učili v prvej ľudovej: prvé je len jedno, to čo je vedľa neho je druhé, tretie,... vaším problémom nie je veľký počet úloh, ale zle postavené priority.

Zákon vidí nahnevaného, ale nahnevaný človek nevidí zákon.

Tak ako vlna, ktorá sa preliala pomimo, sa znova nevráti, ani hodina, ktorá sa minula.

Múdry človek netvrdí nič, čo by nevedel dokázať.