Kým človek chodí po matičke zemi, robí hlúposti a tára hlúposti. Keď zomrie, píšu mu zasa príbuzní hlúposti na náhrobný kameň. Možno preto, aby nebožtíka trochu pobavili.

Pán Winterstein stretne pohrebný sprievod. Zastane a naraz vidí, že za pohrebným vozom kráča Kohn. Nenápadne sa k nemu pridá a šeptom sa pýta: - Čože Kohn? Manželka? – Nie, svokra, - informuje Kohn. Winterstein pokýva uznanlio hlavou: - Svokra? No – tiež dobré!

V živote existujú len dve istoty: to, že človek raz zomrie, a to, že dokiaľ nezomrie, musí platiť dane. Aj keď o tom všetci vedia, každý sa tomu bráni – smrti aj plateniu.

V každom pracovnom spoločenstve neustále rastie počet zamestnancov, nezávisle od množstvo vykonanej práce.

Práca sa roztiahne vždy tak, aby vyplnila čas, ktorý je na jej vykonanie k dispozícii.

Kto rozkazuje iným, nepozná nemožné.

Trpezlivosť ruže prináša: čím je človek trpezlivejší, tým zvädnutejšie ruže dostane.

Ak súhlasíte so všetkým, nikto vás nebude mať rád.

Len čo si kúpiš niečo užitočné, zistíš, že to už nebudeš potrebovať.

Ak sa môže pokaziť viacero vecí naraz, tak sa pokazia v najhoršom možnom slede.

Výnimka nikdy nedokazuje pravidlo - iba testuje, či pravidlo ešte platí?

Všetko na svete funguje len preto, aby sa to v najnevhodnejšom okamihu mohlo pokaziť. Že sa to pokazilo, poznáte až potom, keď na to doplatíte.