Murphy radí
Nebo je v nebi
O Bohu je známe, že je všemohúci a vševediaci. Napriek tomu sa nikdy nemieša do obchodov, ktoré robia medzi sebou smrteľníci. Zlé jazyky tvrdia, že preto, lebo raz sa už popálil.
A čo to, pán Kohn, že vaša pani tak náhle zomrela? Čo jej bolo? Ale, ja ani sám neviem. Takto v noci ma zobudí a vraví: „Ty, Max, mne akosi nie je dobre.“ No a ja som jej povedal: „Ale, Sára, a komu je dnes dobre?!“
Každý má takého boha akého si zaslúži. (Troyat)
(Zrnká úsmevu)
Životné pravdy
Na väčšinu problémov existuje buď mnoho odpovedí, alebo žiadna odpoveď. Len na pár problémov existuje jediná odpoveď - a aj tá je nesprávna.
Najhoršie bude vtedy, keď už nebude na čo nadávať.
Najproduktívnejšou silou je ľudské sebectvo.
(Murphyho zákony - úplné znenie s komentárom)
Odvaha tárať
Ak pomôžeš priateľovi, ktorý je v núdzi, spomenie si na teba, keď bude opäť v núdzi.
Ak lekár určí diagnózu, to ešte neznamená, že ju vie aj liečiť.
Skutočnosť, že sa operácia dá vykonať, ešte neznamená, že sa aj musí vykonať.
(Murphyho Zbierka zákonov)
O manželstve a veciach s tým súvisiacich
Ak ste vždy dobre naladený, máte kopu priateľov a priateliek, máte perfektné sny, je čas prestať s drogami...
Nič nie je také ľahké, ako sa to na prvý pohľad zdá. Všetko trvá vždy kratšie, ako sa pôvodne predpokladalo.
Múdry zamilovaný muž sa na nerozoznanie podobá na hlúpeho zamilovaného muža.
(Murphyho zákonník)
Dobrá rada stojí groš
Dobrá rada stojí groš. Dve dobré rady stoja za dva groše. A tri dobré rady? Za figu borovú.
Ortodoxní veriaci nachytali nového rabína, ako sa na ulici rozpráva s krásnym mladých dievčaťom: - Takého rabína, čo má pletky s dievčatami, tu nepotrebujeme! – hovoria mu pobúrene. – Ale priatelia, - tíši ich rabín. – Je predsa lepšie rozprávať sa s dievčaťom a myslieť na Všemohúceho, ako modliť sa k Všemohúcemu a myslieť pritom na dievča!
Pýta sa mladý študent učeného profesora Kohna na rôzne náboženské záhady a nechápe hlavne jednu vec: - Ako to, že rabín má aj deti? Veď on nerobí nič iné, len študuje, vzdeláva sa a rozjíma. – To ti môžem vysvetliť. Večer, keď študuje a je už veľmi unavený, pristúpi k nemu štyridsaťtisíc anjelov. Dvetisíc anjelov ho vezme za hlavu, dvetisíc za nohy, dvetisíc za ruky a potom ho odnesú do postele k jeho manželke. – A čo robí tých ostatných tridsaťštyritisíc anjelov? – Tí sú na to, aby ho dotiahli z postele znovu ku knihe.
(Zrnká úsmevu)