Preddavky na daň z príjmov po lehote na podanie DV
30. 1. 2025
Preddavky na daň v zdaňovacom období roku 2025 splatné po lehote na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie roku 2024, t. j. po 31. 3. 2025, ak daňovník nemá predĺženú lehotu na podanie tohto daňového priznania, sa vypočítajú z dane uvedenej v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie roku 2024 v riadku 1110 – Daň na účely určenia výšky preddavkov na daň.
Pri určení hodnoty v riadku 1110 daňového priznania sa vychádza zo základu dane zníženého o odpočet daňovej straty uvedeného v riadku 500 daňového priznania za zdaňovacie obdobie roku 2024 pri použití sadzby dane uvedenej v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie roku 2024 (15 % alebo 21 % v závislosti od dosiahnutých zdaniteľných príjmov uvedených v riadku 560) a následne sa odpočíta hodnota uvedená v riadku 610 – Úľava na dani. To znamená, že
• ak daňovník v zdaňovacom období roku 2024 dosiahol zdaniteľné príjmy do 60 000 € vrátane (r. 560 daňového priznania), r. 1110 = (r. 500 x 15 %) – r. 610 daňového priznania za rok 2024
• ak daňovník v zdaňovacom období roku 2024 dosiahol zdaniteľné príjmy nad 60 000 € (r. 560 daňového priznania), r. 1110 = (r. 500 x 21 %) – r. 610 daňového priznania za rok 2024.
Z takto vypočítanej dane za predchádzajúce zdaňovacie obdobie uvedenej v riadku 1110 daňového priznania za zdaňovacie obdobie roku 2024 sa v súlade s § 42 ods. 1 a 2 ZDP, po zaokrúhlení matematicky podľa § 47 ZDP, určia preddavky na daň platené po lehote na podanie daňového priznania za rok 2024 v roku 2025.
Daňovník, ktorého zdaňovacím obdobím je kalendárny rok 2024, hospodársky rok, ktorý začal v priebehu roka 2024 a skončí v priebehu roka 2025 uplatní zníženú sadzbu dane 15 % v prípade, ak za zdaňovacie obdobie dosiahol zdaniteľné príjmy (výnosy) do 60 000 € vrátane.
Ak daňovník vznikol v predchádzajúcom zdaňovacom období, ktoré bolo kratšie ako 12 bezprostredne po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov, pri určení výšky preddavkov vychádza z dane za predchádzajúce zdaňovacie obdobie, neprepočítava výšku preddavkov na celoročnú povinnosť (vyplýva z § 42 ods. 5 zákona).
K
Výrobcom liehovín na Slovensku sťažila podnikanie výrazne vyššia daň
10. 7. 2023
Najviac výrobcov alkoholických nápojov pôsobí v Bratislavskom kraji, za ním nasledujú Nitriansky a Trnavský kraj.
Na Slovensku v súčasnosti pôsobí spolu 147 subjektov, ktoré sa zaoberajú výrobou alebo miešaním liehovín. Z toho je 96 firiem, či už akciových spoločností alebo spoločností s ručením obmedzeným, a zvyšných 51 subjektov predstavujú podnikatelia – fyzické osoby.
V porovnaní s celkovými číslami za minulý rok sa počet liehovarníkov mierni znížil, keďže v roku 2022 pôsobilo na Slovensku spolu 149 takýchto subjektov. Z toho bolo 97 firiem a 52 podnikateľov. Oproti roku 2021 však možno hovoriť o náraste, keďže vtedy sa výrobou a miešaním liehovín zaoberalo spolu 139 subjektov, z čoho bolo 89 spoločností a 50 fyzických osôb.
Výrobcovia liehovín sa na Slovensku musia od apríla tohto roka popasovať so zvýšenou sadzbou spotrebnej dane na lieh, ktorá stúpla o 30 percent. Pôvodne platná základná sadzba dane 1080 eur na hektoliter 100 percentného alkoholu je tak po novom 1404 eur. V roku 2022 pritom vybrala finančná správa spotrebnú daň z liehu v celkovej výške 235,9 milióna eur...
B
Ministerstvo financií navrhuje nový systém oslobodenia od DPH na území EÚ pre malé podniky
7. 7. 2023
Ministerstvo financií predložilo do medzirezortného pripomienkového konania novelu zákona o DPH. Tá má priniesť opatrenia, ktoré odbúrajú časť byrokracie pre podnikateľov.
Ministerstvo navrhuje nový systém, ktorým by malé podniky mohli využívať oslobodenie od dane aj v inom členskom štáte EÚ. Informoval o tom rezort.
„Zdaniteľné osoby, ktoré splnia ustanovené obratové podmienky, sa oproti súčasnému stavu nebudú musieť registrovať pre daň v iných členských štátoch, v ktorých len v malom rozsahu vykonávajú ekonomickú činnosť. Nebudú tak zaťažené náročnými administratívnymi povinnosťami, ktoré im vyplývajú z národných legislatív,“ priblížilo ministerstvo.
Ministerstvo navrhuje zaviesť aj samozdanenie pri dovoze tovaru z tretích štátov do tuzemska. Colnému úradu by tak daňové subjekty pri dovoze z tretej krajiny neplatili žiadnu daň.
Uvádzali by ju v daňovom priznaní, v ktorom si súčasne uplatnili aj právo na jej odpočítanie.
Platitelia dane v prípade uplatnenia práva na odpočítavanie dane pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu by nemuseli na faktúru čakať. Novela zákona prináša možnosť preukázať nárok aj inými dokladmi.
B
Sociálna poisťovňa rozšíri poberateľov rodičovského príspevku
30. 6. 2023
Ak dieťa nechce, aby bol poberateľovi invalidného výsluhového dôchodku vyplácaného po dovŕšení dôchodkového veku priznaný rodičovský dôchodok, musí do 31. augusta urobiť vyhlásenie. Sociálna poisťovňa od 1. júla rozšíri poberateľov rodičovského dôchodku o poberateľov invalidného výsluhového dôchodku vyplácaného po dovŕšení dôchodkového veku. Zároveň umožní, aby dieťa invalidného dôchodcu mohlo podať vyhlásenie, po ktorom dôchodcovi rodičovský dôchodok priznaný nebude. Ďalšou z noviel bude, že vojakom, policajtom, colníkom a členom justičnej stráže nebude rozhodovať o nároku na rodičovský dôchodok Sociálna poisťovňa, ale príslušný útvar sociálneho zabezpečenia ministerstva či Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia.
Sociálna poisťovňa týmto poberateľom prizná rodičovský dôchodok za predpokladu splnenia všetkých zákonných podmienok, pričom jedna z nich je, že dieťa bolo v roku 2021 dôchodkovo poistené a do 31. augusta nepodá vyhlásenie, aby rodičovský dôchodok nebol priznaný. To znamená, že SP môže začať rozhodovať o rodičovskom dôchodku najskôr od septembra, keďže lehota na podanie vyhlásenia je do 31. augusta," uviedla SP. Tá rozhodne o priznaní rodičovského dôchodku najneskôr do 31. decembra 2023. O rodičovský dôchodok nie je potrebné požiadať osobitnou žiadosťou. SP o nich rozhodne automaticky, zo zákona.
Ak dieťa nechce, aby bol poberateľovi invalidného výsluhového dôchodku vyplácaného po dovŕšení dôchodkového veku priznaný rodičovský dôchodok, musí do 31. augusta urobiť vyhlásenie, aby mu nebol priznaný rodičovský dôchodok, a to tak, že vyplní tlačivo "Vyhlásenie fyzickej osoby na účely nároku na rodičovský dôchodok", ktoré je k dispozícii na webovej stránke SP v časti Formuláre, a to pod číslom 267. Formulár má následne doručiť Sociálnej poisťovni osobne, poštou, cez portál slovensko.sk alebo cez Elektronický účet poistenca na webSúčasťou novely zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov je aj právna úprava nároku na rodičovský dôchodok rodičov-dôchodcov, ktorých deti platia poistné na výsluhové zabezpečenie, teda do osobitného systému sociálneho zabezpečenia.
Rozhodovať o nároku na rodičovský dôchodok a nároku na jeho výplatu za deti zúčastnené na výsluhovom zabezpečení po novom nebude SP, ale príslušný útvar sociálneho zabezpečenia ministerstva a Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia. Týka sa to vojakov, policajtov colníkov a členov justičnej stráže.
S
Dôchodkové sporenie v druhom pilieri prešlo zásadnou reformou
27. 6. 2023
Zmeny sa týkajú viac ako 1,7 milióna občanov. Počínajúc prvým júlom 2023 sa začne presun úspor pasívnych sporiteľov z dlhopisových do indexových fondov.
Od mája 2023 sa zaviedla predvolená investičná stratégia (PIS), ktorá riadi rozloženie majetku sporiteľa počas celého času sporenia. Zvoliť si ju môže každý sporiteľ a rovnako každý sa z nej môže vyviazať. Táto stratégia reflektuje princíp, že do veku 50 rokov by mali byť úspory v indexovom fonde a potom sa zastúpenie indexového fondu znižuje o štyri percentá ročne v prospech dlhopisového fondu, až kým jeho zastúpenie neklesne na nulu, alebo sporiteľ nepožiada o dôchodok.
Pasívni sporitelia sú tí, ktorí boli v roku 2013 presunutí do garantovaných fondov a odvtedy nespravili žiadnu zmenu týkajúcu sa úspor. Dôchodkové správcovské spoločnosti do konca mája 2023 takto evidujú viac ako 706-tisíc* pasívnych sporiteľov.
Mladším pasívnym sporiteľom, čiže narodeným od roku 1969, sa bude do indexových fondov presúvať majetok aj povinné príspevky od júla 2023. Ku koncu mája 2023 bolo v druhom pilieri vyše 553-tisíc mladších pasívnych sporiteľov a ich majetok predstavuje objem približne 3,7 miliardy eur*.
Počet starších pasívnych sporiteľov, čiže narodených do roku 1968, je tesne nad 153 000 a do indexových fondov budú smerovať od júla iba ich nové príspevky. A to až kým sa ich majetok nezosúladí s predvolenou investičnou stratégiou.
Do konca mája sa z PIS vyviazalo 4 863 mladších a 1 725 starších pasívnych sporiteľov.
Harmonogram presunu úspor, či plán zladenia majetku s predvolenou investičnou stratégiou, povinne zverejňujú na webových stránkach všetky dôchodkové správcovské spoločnosti. „Záleží nám na tom, aby presun úspor bol transparentný. Proces bude trvať do konca roku 2025 a môže sa v jednotlivých DSS líšiť počtom sporiteľov či výškou presunov,“ vysvetľuje Miroslav Kotov, predseda Asociácie dôchodkových správcovských spoločností (ADSS).
Počet aktívnych sporiteľov v druhom pilieri je mierne viac ako jeden milión*. Sú to sporitelia, ktorí vstúpili do druhého piliera po roku 2013, či od toho roku urobili nejaké rozhodnutie o úsporách. Ak majú záujem, môžu požiadať o vstup do PIS – do konca mája tak urobilo 4 241 aktívnych sporiteľov. Ak o vstup do PIS požiadajú po 1. 6. 2023, ich úspory sa nebudú presúvať dlhodobo, ale jednorazovo ku dňu žiadosti.
Počet sporiteľov v druhom pilieri ku koncu mája 2023 bol 1 778 703*, objem spravovaného majetku presiahol 12,7 miliardy** eur.
S