Preddavky na daň z príjmov po lehote na podanie DV
30. 1. 2025
Preddavky na daň v zdaňovacom období roku 2025 splatné po lehote na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie roku 2024, t. j. po 31. 3. 2025, ak daňovník nemá predĺženú lehotu na podanie tohto daňového priznania, sa vypočítajú z dane uvedenej v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie roku 2024 v riadku 1110 – Daň na účely určenia výšky preddavkov na daň.
Pri určení hodnoty v riadku 1110 daňového priznania sa vychádza zo základu dane zníženého o odpočet daňovej straty uvedeného v riadku 500 daňového priznania za zdaňovacie obdobie roku 2024 pri použití sadzby dane uvedenej v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie roku 2024 (15 % alebo 21 % v závislosti od dosiahnutých zdaniteľných príjmov uvedených v riadku 560) a následne sa odpočíta hodnota uvedená v riadku 610 – Úľava na dani. To znamená, že
• ak daňovník v zdaňovacom období roku 2024 dosiahol zdaniteľné príjmy do 60 000 € vrátane (r. 560 daňového priznania), r. 1110 = (r. 500 x 15 %) – r. 610 daňového priznania za rok 2024
• ak daňovník v zdaňovacom období roku 2024 dosiahol zdaniteľné príjmy nad 60 000 € (r. 560 daňového priznania), r. 1110 = (r. 500 x 21 %) – r. 610 daňového priznania za rok 2024.
Z takto vypočítanej dane za predchádzajúce zdaňovacie obdobie uvedenej v riadku 1110 daňového priznania za zdaňovacie obdobie roku 2024 sa v súlade s § 42 ods. 1 a 2 ZDP, po zaokrúhlení matematicky podľa § 47 ZDP, určia preddavky na daň platené po lehote na podanie daňového priznania za rok 2024 v roku 2025.
Daňovník, ktorého zdaňovacím obdobím je kalendárny rok 2024, hospodársky rok, ktorý začal v priebehu roka 2024 a skončí v priebehu roka 2025 uplatní zníženú sadzbu dane 15 % v prípade, ak za zdaňovacie obdobie dosiahol zdaniteľné príjmy (výnosy) do 60 000 € vrátane.
Ak daňovník vznikol v predchádzajúcom zdaňovacom období, ktoré bolo kratšie ako 12 bezprostredne po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov, pri určení výšky preddavkov vychádza z dane za predchádzajúce zdaňovacie obdobie, neprepočítava výšku preddavkov na celoročnú povinnosť (vyplýva z § 42 ods. 5 zákona).
K
Výsledok hospodárenia
5. 10. 2016
Medzi práce po zostavení účtovnej závierky patrí aj rozhodnúť o výsledku hospodárenia, ktorý účtovná jednotka dosiahla za účtovné obdobie, za ktoré zostavila účtovnú závierku, teda v roku 2016 musí rozhodnúť o výsledku hospodárenia za rok 2015.
Pri rozdeľovaní zisku v spoločnosti s ručením obmedzeným, v akciovej spoločnosti a družstve, sa na prvé miesto kladie povinnosť prídelu do rezervného fondu a do nedeliteľného fondu v družstve. Až po splnení povinného prídelu do rezervného fondu môže zvyšnú časť zisku rozdeliť účtovná jednotka podľa vlastného rozhodnutia. Napr. valné zhromaždenie môže rozhodnúť, že dosiahnutý zisk rozdelí medzi spoločníkov, určí výšku a termín výplaty, alebo zvýši základné imanie, prípadne vytvorí fondy zo zisku.Ak účtovná jednotka, ktorou je spoločnosť s ručením obmedzeným, akciová spoločnosť a družstvo, za účtovné obdobie roka 2015 dosiahla zisk, musí v roku 2016 najskôr zaúčtovať povinný prídel do rezervného fondu v prípade, že tento ešte nemá vytvorený v zákonom stanovenej výške podľa Obchodného zákonníka. Ostatné vysporiadanie výsledku hospodárenia je v kompetencii účtovej jednotky. Ak účtovná jednotka o ďalšom vysporiadaní účtu 431 – Výsledok hospodárenia v schvaľovaní (rozdelenie zisku alebo o vysporiadanie straty) nerozhodne do konca účtovného obdobia roka 2016, musí zostatok z účtu 431 preúčtovať na účet 428 – Nerozdelený zisk minulých rokov (v prípade zisku) alebo na účet 429 – Neuhradená strata minulých rokov (v prípade straty) tak, aby účet 431 ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, nevykazoval zostatok v súlade s ustanovením § 59 ods. 15 postupov účtovania pre podnikateľov v podvojnom účtovníctve.
Protokol o výsledku inšpekcie
5. 10. 2016
Novelou zákona č. 351/2015 Z. z. (nový zákon) od 18. 6. 2016 sa spresnili sa okolnosti, za ktorých sa bude protokol o výsledku inšpekcie práce považovať za prerokovaný.
Rozhodnutiu inšpektorátu práce o uložení pokuty musí vždy predchádzať prerokovanie protokolu, ktorý je výsledkom inšpekcie práce. Zámerom tejto úpravy bolo spresniť v zákone fikcie prerokovania protokolu tak, že protokol sa považuje za prerokovaný aj vtedy, ak sa zamestnávateľ alebo ním poverený zamestnanec, alebo fyzická osoba, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, odmietne oboznámiť s protokolom, písomne sa nevyjadrí k doručenému protokolu alebo ho nepodpíše. Na doručovanie písomností dôležitých na výkon inšpekcie práce (teda aj protokolu) sa podľa § 21 ods. 1 zákona č. 125/2006 Z. z. vzťahujú ustanovenia správneho poriadku upravujúce doručovanie do vlastných rúk. Fiktívne prerokovaný protokol sa stane podkladom na uloženie pokuty.
Výber daní sa zlepší
30. 9. 2016
Do štátnej kasy by malo v tomto roku pritiecť viac peňazí. Inštitút finančnej politiky (IFP), ktorý patrí pod Ministerstvo financií (MF) SR, totiž zvýšil odhad daňových a odvodových príjmov na rok 2016 oproti predchádzajúcej júnovej prognóze o takmer 397 miliónov eur, alebo 0,49 percenta hrubého domáceho produktu (HDP).
Analytici rezortu financií navýšili odhad daňových a odvodových príjmov aj pre ďalšie roky, a to o 558 miliónov eur v roku 2017, o 649 miliónov eur rok na to a o 595 miliónov eur v roku 2019. V novej prognóze počítajú už aj s legislatívnymi zmenami schválenými vládou v auguste a septembri tohto roka, vrátane tých, ktoré platia a boli zapracované do prognózy v júni. Dodatočné príjmy by malo v budúcom roku priniesť zvýšenie odvodu v regulovaných odvetviach, a to vo výške 91 miliónov eur, či zvýšenie sadzieb pri tabakových výrobkoch, ktoré by malo priniesť 30 miliónov eur v roku 2017. Naopak, z rozpočtu uberie zvýšenie paušálnych výdavkov pre živnostníkov, a to 13 miliónov eur v budúcom roku, 21 miliónov eur v roku 2018 a 25 miliónov eur v roku 2019. Aktuálna daňová prognóza nepočíta so zrušením daňových licencií v tomto ani budúcom roku.
zdroj: hnonline.sk
Podnikatelia budú platiť nižšie dane
27. 9. 2016
Firma nezarobí nič. Jej zisk sa rovná nule. Aj napriek tomu štátu odvedie daň. Takto to funguje na Slovensku od roku 2014, keď predošlá vláda zaviedla daňové licencie.
Nová koalícia sa ešte v apríli v programovom vyhlásení zaviazala, že ich zruší. A čoskoro už bude mať na stole aj konkrétny návrh. Zrušenie daňových licencií už odklepla aj koaličná rada a poslanci vládnych strán Most-Híd a SNS potvrdili, že samotnú zmenu zákona predložia už na októbrovej parlamentnej schôdzi. To, akú vysokú daňovú licenciu firma platí, závisí od toho, aký má obrat. Kým malé firmy vyjde na 480 eur ročne, väčšie zaplatia takmer 2 900 eur. Licenciu pritom platia aj vtedy, keď sú v mínuse alebo vykázali len veľmi nízke zisky. V roku 2014 zaplatilo štátu daňovú licenciu 186-tisíc firiem.
zdroj: hnonline.sk