Preddavky na daň z príjmov po lehote na podanie DV
30. 1. 2025
Preddavky na daň v zdaňovacom období roku 2025 splatné po lehote na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie roku 2024, t. j. po 31. 3. 2025, ak daňovník nemá predĺženú lehotu na podanie tohto daňového priznania, sa vypočítajú z dane uvedenej v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie roku 2024 v riadku 1110 – Daň na účely určenia výšky preddavkov na daň.
Pri určení hodnoty v riadku 1110 daňového priznania sa vychádza zo základu dane zníženého o odpočet daňovej straty uvedeného v riadku 500 daňového priznania za zdaňovacie obdobie roku 2024 pri použití sadzby dane uvedenej v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie roku 2024 (15 % alebo 21 % v závislosti od dosiahnutých zdaniteľných príjmov uvedených v riadku 560) a následne sa odpočíta hodnota uvedená v riadku 610 – Úľava na dani. To znamená, že
• ak daňovník v zdaňovacom období roku 2024 dosiahol zdaniteľné príjmy do 60 000 € vrátane (r. 560 daňového priznania), r. 1110 = (r. 500 x 15 %) – r. 610 daňového priznania za rok 2024
• ak daňovník v zdaňovacom období roku 2024 dosiahol zdaniteľné príjmy nad 60 000 € (r. 560 daňového priznania), r. 1110 = (r. 500 x 21 %) – r. 610 daňového priznania za rok 2024.
Z takto vypočítanej dane za predchádzajúce zdaňovacie obdobie uvedenej v riadku 1110 daňového priznania za zdaňovacie obdobie roku 2024 sa v súlade s § 42 ods. 1 a 2 ZDP, po zaokrúhlení matematicky podľa § 47 ZDP, určia preddavky na daň platené po lehote na podanie daňového priznania za rok 2024 v roku 2025.
Daňovník, ktorého zdaňovacím obdobím je kalendárny rok 2024, hospodársky rok, ktorý začal v priebehu roka 2024 a skončí v priebehu roka 2025 uplatní zníženú sadzbu dane 15 % v prípade, ak za zdaňovacie obdobie dosiahol zdaniteľné príjmy (výnosy) do 60 000 € vrátane.
Ak daňovník vznikol v predchádzajúcom zdaňovacom období, ktoré bolo kratšie ako 12 bezprostredne po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov, pri určení výšky preddavkov vychádza z dane za predchádzajúce zdaňovacie obdobie, neprepočítava výšku preddavkov na celoročnú povinnosť (vyplýva z § 42 ods. 5 zákona).
K
Novela zákona o dani z príjmov
25. 11. 2016
Dňa 23. 11. 2016 bola schválená novela zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov. Uvedeným zákonom dochádza k zmenám a doplneniam aj v zákone č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Novela zákona vychádza z Programového vyhlásenia vlády SR, ktorého cieľom je aj kvalitné a konkurencieschopné podnikateľské prostredie a dosiahnutie spravodlivej a efektívnej hospodárskej súťaže a to aj prostredníctvom opatrení, ktoré povedú k zníženiu administratívnej záťaže podnikateľov a podpore podnikateľského prostredia v oblasti daní. Návrh zákona obsahuje aj opatrenia v oblasti boja proti daňovým únikom, zvyšovania efektivity výberu a vymáhania daní a podporovania dobrovoľného plnenia daňových povinností.
Úpravy zákona sú zamerané najmä na:
1. zlepšenie podnikateľského prostredia pri pokračovaní konsolidácie verejných financií
• zníženie sadzby dane z príjmov právnických osôb na 21 %
• zavedenie zdanenia podielov na zisku (dividend) pri súčasnom zrušení zdravotných odvodov z týchto podielov na zisku (dividend)
• zvýšenie maximálneho limitu uplatňovania paušálnych výdavkov
2. posilňovanie právnej istoty v oblasti transferového oceňovania
• zadefinovanie pojmu kontrolovaná transakcia
• spresnenie primárnej úpravy základu dane
• spresnenie procesu žiadosti o odsúhlasenie metódy ocenenia, ak daňovník požiada o odsúhlasenie metódy ocenenia
3. boj proti agresívnemu daňovému plánovaniu
• sprísnenie sankcií, ak sa daňovník dopustí konania, ktoré nemá ekonomické opodstatnenie a ktorého výsledkom je účelové obchádzanie daňovej povinnosti
4. zmiernenie sankcií pre daňovníkov, ktorí sú dobromyseľní a za včasné uhradenie pokuty.
Preddavky fyzických osôb na rok 2017
25. 11. 2016
V prípade preddavkov, ide o povinnú platbu platenú z vyplácaných príjmov počas zdaňovacieho obdobia, ktorá sa započítava na úhradu vzniknutej celoročnej daňovej povinnosti z úhrnu dosiahnutých zdaniteľných príjmov za uplynulé zdaňovacie obdobie.
V prípade fyzických osôb, ktoré platia preddavky osobne sa tieto prepočítavajú vždy na preddavkové obdobie, ktoré pre rok 2017 začína 1. apríla 2017 za podmienky, že daňovník nemá predĺženú lehotu na podanie daňového priznania.
Preddavkovým obdobím je obdobie začínajúce od prvého dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty na podanie daňového priznania za predchádzajúce zdaňovacie obdobie do posledného dňa lehoty na podanie daňového priznania v nasledujúcom zdaňovacom období. Pri platení preddavkov na preddavkové obdobie roka 2017 je to obdobie od 1. apríla 2017 do 3. apríla 2018, za podmienky, že daňovník nebude mať predĺženú lehotu na podanie daňového priznania za rok 2016.
Zmeny zákona o dani z pridanej hodnoty
25. 11. 2016
Na rokovaní vlády Slovenskej republiky dňa 17. augusta 2016 bol schválený vládny návrh novely zákona o DPH s účinnosťou od 1. 1. 2017.
Ide o tieto zmeny:
- odpočítanie dane zahraničnou osobou
- Refundácia DPH zahraničným platiteľom
- vrátenie dane z osobného automobilu zahraničným diplomatom
- zavedenie právnej fikcie pri prenose daňovej povinnosti pri stavebných prácach
- uvádzanie faktúr s prenosom daňovej povinnosti v stavebníctve v kontrolnom výkaze
- úrok z nadmerného odpočtu
- uplatnenie úroku z nadmerného odpočtu na daňové kontroly neukončené do 1. 1. 2017
- samozdanenie dovozu tovaru z tretích štátov – posun účinnosti.
Účinnosť ustanovení upravujúcich uplatňovanie dane pri dovoze tovaru z tretích štátov sa navrhuje tak, aby bol vytvorený dostatočný časový priestor na vykonanie všetkých potrebných legislatívnych opatrení (napr. nový vzor daňového priznania, nový vzor kontrolného výkazu) ako aj nelegislatívnych opatrení súvisiacich so zavedením nových pravidiel do praxe, najmä zmien informačných systémov, a to ako na strane podnikateľov, tak aj na strane finančnej správy.
Účinnosť ustanovení upravujúcich uplatňovanie dane pri dovoze tovaru z tretích štátov sa navrhuje tak, aby bol vytvorený dostatočný časový priestor na vykonanie všetkých potrebných legislatívnych opatrení (napr. nový vzor daňového priznania, nový vzor kontrolného výkazu) ako aj nelegislatívnych opatrení súvisiacich so zavedením nových pravidiel do praxe, najmä zmien informačných systémov, a to ako na strane podnikateľov, tak aj na strane finančnej správy.
Mzdové náhrady a zvýhodnenia v roku 2017
25. 11. 2016
Zvýšenie minimálnej hodinovej mzdy od 1. januára 2017 na 2,50 eur podľa Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 280/2016 Z. z. znamená aj zvýšenie ďalších mzdových nárokov zamestnancov, ktorých výška je limitovaná buď priamo alebo nepriamo výškou minimálnej mzdy.
Zamestnancovi patrí popri dosiahnutej mzde za každú hodinu nočnej práce mzdové zvýhodnenie najmenej 20 % minimálnej mzdy v eurách za hodinu (od 1. 1. 2017 je to minimálne 0,50 eur za hodinu nočnej práce). Nočnou prácou je práca vykonávaná v čase medzi 22. hodinou a 6. hodinou.Zamestnancovi patrí mzdová kompenzácia za sťažený výkon práce podľa § 124 Zákonníka práce pri vykonávaní pracovných činností v prostredí, v ktorom pôsobia chemické faktory, karcinogénne a mutagénne faktory, biologické faktory, prach a fyzikálne faktory (napr. hluk, vibrácie, ionizujúce žiarenie atď.). Za sťažený výkon práce v takomto prostredí patrí zamestnancovi popri dosiahnutej mzde za každú hodinu práce mzdová kompenzácia najmenej 20 % minimálnej mzdy v eurách za hodinu (od 1. 1. 2017 je to minimálne 0,50 eur za hodinu práce).
Pracovnú pohotovosť môže zamestnanec vykonávať na pracovisku alebo na inom dohodnutom mieste. V prípade, že zamestnanec počas pracovnej pohotovosti vykonáva prácu, ide o aktívnu časť pracovnej pohotovosti, ktorá sa považuje za prácu nadčas a tak je aj platená. Neaktívna časť pracovnej pohotovosti na pracovisku je časový úsek, počas ktorého sa zamestnanec zdržiava na pracovisku a je pripravený na výkon práce, ale prácu nevykonáva. Táto pracovná pohotovosť sa považuje za pracovný čas a zamestnancovi za ňu patrí mzda vo výške pomernej časti základnej zložky mzdy, najmenej vo výške minimálnej mzdy v eurách za hodinu, t. j. od 1. januára 2017 minimálne vo výške 2,50 eur za hodinu pracovnej pohotovosti. Ak sa zamestnávateľ so zamestnancom dohodnú na poskytnutí náhradného voľna za neaktívnu časť pracovnej pohotovosti na pracovisku, patrí zamestnancovi mzda (vo výške pomernej časti základnej zložky mzdy, najmenej vo výške minimálneho mzdového nároku za hodinu pre prvý stupeň náročnosti práce) a za hodinu tejto pracovnej pohotovosti hodina náhradného voľna. Mzda zamestnancovi však nepatrí za čas čerpania náhradného voľna. Pri pružnom pracovnom čase sa pracovná pohotovosť na pracovisku považuje za základný pracovný čas.