Preddavky na daň z príjmov po lehote na podanie DV
30. 1. 2025
Preddavky na daň v zdaňovacom období roku 2025 splatné po lehote na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie roku 2024, t. j. po 31. 3. 2025, ak daňovník nemá predĺženú lehotu na podanie tohto daňového priznania, sa vypočítajú z dane uvedenej v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie roku 2024 v riadku 1110 – Daň na účely určenia výšky preddavkov na daň.
Pri určení hodnoty v riadku 1110 daňového priznania sa vychádza zo základu dane zníženého o odpočet daňovej straty uvedeného v riadku 500 daňového priznania za zdaňovacie obdobie roku 2024 pri použití sadzby dane uvedenej v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie roku 2024 (15 % alebo 21 % v závislosti od dosiahnutých zdaniteľných príjmov uvedených v riadku 560) a následne sa odpočíta hodnota uvedená v riadku 610 – Úľava na dani. To znamená, že
• ak daňovník v zdaňovacom období roku 2024 dosiahol zdaniteľné príjmy do 60 000 € vrátane (r. 560 daňového priznania), r. 1110 = (r. 500 x 15 %) – r. 610 daňového priznania za rok 2024
• ak daňovník v zdaňovacom období roku 2024 dosiahol zdaniteľné príjmy nad 60 000 € (r. 560 daňového priznania), r. 1110 = (r. 500 x 21 %) – r. 610 daňového priznania za rok 2024.
Z takto vypočítanej dane za predchádzajúce zdaňovacie obdobie uvedenej v riadku 1110 daňového priznania za zdaňovacie obdobie roku 2024 sa v súlade s § 42 ods. 1 a 2 ZDP, po zaokrúhlení matematicky podľa § 47 ZDP, určia preddavky na daň platené po lehote na podanie daňového priznania za rok 2024 v roku 2025.
Daňovník, ktorého zdaňovacím obdobím je kalendárny rok 2024, hospodársky rok, ktorý začal v priebehu roka 2024 a skončí v priebehu roka 2025 uplatní zníženú sadzbu dane 15 % v prípade, ak za zdaňovacie obdobie dosiahol zdaniteľné príjmy (výnosy) do 60 000 € vrátane.
Ak daňovník vznikol v predchádzajúcom zdaňovacom období, ktoré bolo kratšie ako 12 bezprostredne po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov, pri určení výšky preddavkov vychádza z dane za predchádzajúce zdaňovacie obdobie, neprepočítava výšku preddavkov na celoročnú povinnosť (vyplýva z § 42 ods. 5 zákona).
K
Odvodový bonus pre pokročilých
27. 7. 2017
Historicky najviac Sloveniek a Slovákov sa narodilo v roku 1979 – vyše 98-tisíc. V tom čase žilo na Slovensku 61-tisíc ľudí vo veku 35 rokov a iba 37-tisíc ľudí vo veku 70 rokov. Svet bol teda v poriadku. Rodilo sa veľa detí a takmer dvaja pracujúci „živili“ jedného dôchodcu.
Posuňme sa o 35 rokov, do roku 2014. Narodilo sa už iba 55-tisíc detí. Pracujúcich vo veku 35 rokov – to sú tí narodení v roku 1979 – je 93-tisíc. Dôchodcov vo veku 70 rokov je menej než 43-tisíc. Svet je teda ešte stále v poriadku. Na jedného dôchodcu sú viac než dvaja pracujúci, i keď už dnes vytvára Sociálna poisťovňa stovky miliónov eur ročne deficit. No skutočné problémy ešte len prídu. Posuňme sa o ďalších 35 rokov, do roku 2049. Koľko máme 70-ročných dôchodcov? Vyše 80-tisíc, to je ten historicky najsilnejší ročník 1979. Avšak 35-ročných pracujúcich, teda ročník 2014, máme len zhruba 50-tisíc. Už sa neskladajú na jeden dôchodok dvaja pracujúci. Jeden pracujúci musí živiť takmer dvoch dôchodcov. A to je dôvod, prečo je prvý – priebežný – pilier, tak ako je nastavený dnes, neudržateľný. Pri takomto vývoji je priebežný pilier, teda taký, kde sa pracujúci skladajú dnešným dôchodcom na dôchodky, neudržateľný. Riešenia sú v podstate dve. Tým prvým je kombinácia neskoršieho odchodu do dôchodku, nárastu odvodov – a to už dnes máme jedny z najvyšších odvodov na svete – a dotácia dôchodkov štátom zo všeobecných daní, aby sa systém vybalansoval, teda príjmy pokryli výdavky. Druhým riešením je opustiť priebežný pilier, lebo o pár rokov bude príliš málo pracujúcich a príliš veľa dôchodcov, inými slovami, vyviazať sa z medzigeneračnej solidarity. O to sa v roku 2004 vcelku úspešne snažila druhá vláda Mikuláša Dzurindu vytvorením druhého piliera, v ktorom si každý sporí na svoj dôchodok. Ten mohol o pár rokov prinášať prvé výsledky. Žiaľ, premiér Robert Fico druhý pilier fakticky zlikvidoval.
zdroj: hnonline.sk
Zdravotné poistenie
20. 7. 2017
Ročné zúčtovanie zdravotného poistenia vykonáva príslušná zdravotná poisťovňa. Ak mal poistenec v kalendárnom roku viacero zdravotných poisťovní, ročné zúčtovanie poistného mu vykoná tá zdravotná poisťovňa, v ktorej bol poistenec naposledy verejne zdravotne poistený. Zdravotná poisťovňa vykonáva ročné zúčtovanie za svojich poistencov, a ak títo poistenci mali aj zamestnávateľa, ktorý za nich platil zdravotné poistenie, vykonáva zdravotná poisťovňa ročné zúčtovanie zdravotného poistenia aj za tohto zamestnávateľa.
Zdravotná poisťovňa je povinná vykonať ročné zúčtovanie zdravotného poistenia do 30. septembra nasledujúceho kalendárneho roka. Znamená to, že za rok 2016 vykonajú zdravotné poisťovne ročné zúčtovanie zdravotného poistenia do 30. septembra 2017. Táto lehota sa môže o mesiac posunúť pri odklade lehoty na podanie daňového priznania. Ak má platiteľ poistného predĺženú lehotu na podanie daňového priznania, ročné zúčtovanie poistného zdravotná poisťovňa vykoná najneskôr do 31. októbra kalendárneho roka, v ktorom je povinnosť podať daňové priznanie.
Výsledok ročného zúčtovania zdravotného poistenia zdravotná poisťovňa oznámi platiteľovi poisteného v lehote, do kedy ho musí vykonať (do konca septembra alebo do konca októbra). Ročné zúčtovanie poistného vykonané za zamestnanca doručí zdravotná poisťovňa jeho zamestnávateľovi. Zamestnancovi by sa výsledok ročného zúčtovania poistného za rok 2016 doručil napríklad vtedy, ak by v čase jeho vykonania nebol zamestnancom ani jedného zamestnávateľa z roku 2016.
Odvody SZČO od 1. 7. 2017
20. 7. 2017
Od 1. 7. 2017 sa niektorým samostatne zárobkovo činným osobám mení výška odvodov, ktoré platia do Sociálnej poisťovne. Niektorým podnikateľom povinnosť platiť sociálne odvody od júla zanikne, resp. im takáto povinnosť vznikne. Všetko závisí od toho, aký hrubý príjem a aký základ dane z príjmov za rok 2016 dosiahli a vykázali v daňovom priznaní.
Povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie vzniká tým SZČO, ktorých príjem (bez odpočítania zaplatených sociálnych a zdravotných odvodov) bol za rok 2016 vyšší ako 12-násobok minimálneho vymeriavacieho základu platného v roku 2017, t.j. teda vyšší ako 5 298,00 € činnosti (od 1.7.2018 pôjde o posudzovanie hranice príjmu za rok 2017 vo výške 5 472 €).
Údaje o výške dosiahnutých zárobkov, ktoré sú potrebné pre výpočet poistného SZČO, je povinné oznámiť Sociálnej poisťovni Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky (najneskôr do 31. mája 2017, príp. do 5. októbra 2017, ak mala SZČO predĺženú lehotu na podanie daňového priznania za rok 2016). Následne potom Sociálna poisťovňa oznámi SZČO vznik povinného nemocenského a povinného dôchodkového poistenia, vymeriavací základ na platenie poistného, výšku poistného na jednotlivé druhy poistení, dátum splatnosti a údaje týkajúce sa úhrady poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie do 20 dní od vzniku povinného poistenia, teda do 21. júla 2017. Urgovať nedoručenie informácie o vzniku poistenia odporúča Sociálna poisťovňa až po tomto termíne. Napriek tomu, že to zákon Sociálnej poisťovni neukladá, zašle Sociálna poisťovňa aj tento rok oznámenia aj tým samostatne zárobkovo činným osobám, ktorým povinné poistenie zanikne 30. júna 2017. Samostatne zárobkovo činné osoby, ktoré povinne poistené neboli a ktorým povinné poistenie ani nevznikne, žiadne oznámenia nedostanú. Vymeriavací základ povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej SZČO, dobrovoľne nemocensky poistenej osoby, dobrovoľne dôchodkovo poistenej osoby a dobrovoľne poistenej osoby v nezamestnanosti je mesačne najmenej vo výške 50 % jednej dvanástiny VVZ za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, za ktorý sa platí poistné, t.j. pre rok 2017 je vo výške 441,50 €.
Zákon o sociálnom poistení
17. 7. 2017
Vládny návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,zákon o sociálnom poistení“) sa predkladá v súlade s Plánom legislatívnych úloh vlády SR na rok 2017, ktorý nadväzuje na Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky na roky 2016-2020.
Ide o úpravu zvyšovania dôchodkového veku od 1. januára 2017, s cieľom ustanoviť jednotný dôchodkový vek pre poistencov narodených v rovnakom kalendárnom roku a ustanovenie podmienok nového výpočtu sumy starobného dôchodku, ktorá bola určená podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004 pre určený okruh poberateľov.