Preddavky na daň z príjmov po lehote na podanie DV
30. 1. 2025
Preddavky na daň v zdaňovacom období roku 2025 splatné po lehote na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie roku 2024, t. j. po 31. 3. 2025, ak daňovník nemá predĺženú lehotu na podanie tohto daňového priznania, sa vypočítajú z dane uvedenej v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie roku 2024 v riadku 1110 – Daň na účely určenia výšky preddavkov na daň.
Pri určení hodnoty v riadku 1110 daňového priznania sa vychádza zo základu dane zníženého o odpočet daňovej straty uvedeného v riadku 500 daňového priznania za zdaňovacie obdobie roku 2024 pri použití sadzby dane uvedenej v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie roku 2024 (15 % alebo 21 % v závislosti od dosiahnutých zdaniteľných príjmov uvedených v riadku 560) a následne sa odpočíta hodnota uvedená v riadku 610 – Úľava na dani. To znamená, že
• ak daňovník v zdaňovacom období roku 2024 dosiahol zdaniteľné príjmy do 60 000 € vrátane (r. 560 daňového priznania), r. 1110 = (r. 500 x 15 %) – r. 610 daňového priznania za rok 2024
• ak daňovník v zdaňovacom období roku 2024 dosiahol zdaniteľné príjmy nad 60 000 € (r. 560 daňového priznania), r. 1110 = (r. 500 x 21 %) – r. 610 daňového priznania za rok 2024.
Z takto vypočítanej dane za predchádzajúce zdaňovacie obdobie uvedenej v riadku 1110 daňového priznania za zdaňovacie obdobie roku 2024 sa v súlade s § 42 ods. 1 a 2 ZDP, po zaokrúhlení matematicky podľa § 47 ZDP, určia preddavky na daň platené po lehote na podanie daňového priznania za rok 2024 v roku 2025.
Daňovník, ktorého zdaňovacím obdobím je kalendárny rok 2024, hospodársky rok, ktorý začal v priebehu roka 2024 a skončí v priebehu roka 2025 uplatní zníženú sadzbu dane 15 % v prípade, ak za zdaňovacie obdobie dosiahol zdaniteľné príjmy (výnosy) do 60 000 € vrátane.
Ak daňovník vznikol v predchádzajúcom zdaňovacom období, ktoré bolo kratšie ako 12 bezprostredne po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov, pri určení výšky preddavkov vychádza z dane za predchádzajúce zdaňovacie obdobie, neprepočítava výšku preddavkov na celoročnú povinnosť (vyplýva z § 42 ods. 5 zákona).
K
Slovenská mzda preskočila platy v Poľsku a Maďarsku
11. 10. 2017
Slovákom na výplatných páskach už svieti viac peňazí ako Poliakom či Maďarom. Zároveň sa slovenské platy dotiahli na české
Rast ekonomiky a firemných objednávok umožňuje firmám dať na mzdy viac. Podniky sa však zároveň sťažujú na to, že stále viac ako štyri eurá z desiatich, ktoré dajú na plat, putujú vo forme daní a odvodov štátu.Súčasný rast zamestnanosti a pokles nezamestnanosti tak cez odvody výraznejšie plní najmä štátnu kasu a v plnej miere ho ľudia nevidia v peňaženkách. Vďaka lepšiemu výberu odvodov a daní aktuálne vláda v návrhu rozpočtu na rok 2018 naplánovala ďalší pokles deficitu a štátneho dlhu, aby bola krajina viac pripravená na prípadný príchod ďalšej krízy.Podľa európskeho štatistického úradu Eurostat bola na konci júna na Slovensku priemerná hodinová cena práce na úrovni 9,70 eura a podobná úroveň bola aj v susednom Česku. V Poľsku to bolo 6,50 eura a v Maďarsku 7,40 eura. Z ceny práce 9,70 eura však priemerná čistá mzda Slováka dosahuje len 5,50 eura za hodinu. Zvyšok ide štátu cez zdravotné a sociálne odvody a dane. Minulá vláda znížila odvody pre ľudí s nižším a so stredným príjmom, súčasný kabinet však projekt nerozvíja, ale naopak, postupne utlmuje.
Poplatky u lekárov sa vracajú
10. 10. 2017
Poplatky za objednanie na vyšetrenie na konkrétny čas sa zrejme vrátia. Ich obnovenie navrhol zdravotnícky výbor v rámci novely zákona o zdravotnej starostlivosti, ktorú prerokuje parlament už zajtra v úvode októbrovej schôdze.
Medzi služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti chcú poslanci doplniť aj vyšetrenie objednané na konkrétny čas. Nebude sa týkať všeobecných lekárov, gynekológov ani zubných lekárov, len poskytovateľov špecializovanej ambulantnej starostlivosti. Podmienkou je, aby špecialista ordinoval minimálne 40 hodín týždenne. V takom prípade môže vyčleniť 5 hodín na vyšetrenie pacientov objednaných na konkrétny čas. Návrh poslancov zdravotníckeho výboru počíta s limitom na poplatok 10 eur. „Zdravotná starostlivosť v rámci ordinačných hodín bez možnosti objednania na vyšetrenie na konkrétny čas musí byť poskytovaná najmenej trikrát do týždňa najmenej do 12. hodiny,“ požaduje zdravotnícky výbor.
Poistencom štátu zvýšia zdravotné odvody, peniaze pomôžu zdravotníctvu
5. 10. 2017
Ešte v tomto roku by tak malo prísť do zdravotníctva 100 miliónov eur.
Zdravotníctvo sa v tomto roku dofinancuje cez vyššie zdravotné odvody za štátnych poistencov.
Sadzba za poistencov štátu by mala stúpnuť od 1. novembra do konca tohto roka na 5,67 percenta. Parlamentný výbor pre zdravotníctvo totiž schválil pozmeňujúci návrh predsedu výboru Štefana Zelníka (SNS).
Vyššie zdravotné odvody za štátnych poistencov tak výrazne pomôžu s dofinancovaním zdravotníctva. Ešte v tomto roku by tak malo prísť do zdravotníctva 100 miliónov eur.
Spomínané zvýšenie sa uskutoční cez novelu zákona o zdravotnom poistení, o ktorej by mal parlament diskutovať v 2. čítaní na októbrovej schôdzi.
Novela pôvodne predpokladala nárast sadzby zo súčasných 3,78 percenta na
4,73 percenta.
Zamestnanci na materskej a rodičovskej dovolenke
28. 9. 2017
Na účely sociálneho poistenia sa zamestnanci na materskej a rodičovskej dovolenke považujú za osobitnú skupinu. Ich osobitosť spočíva v tom, že v období, kedy zamestnanec poberá materské (a je stále v pracovnoprávnom vzťahu) je platiteľom poistného na dôchodkové poistenie štát a zostáva ním stále aj zamestnávateľ. Za zamestnanca skutočnosť, že sa platiteľom poistného za zamestnanca stáva aj štát, oznamuje zamestnávateľ. Po ukončení poskytovania dávky materské a nástupu na rodičovskú dovolenku dochádza k prerušeniu povinného sociálneho poistenia, a platiteľom poistného na dôchodkové poistenie už zamestnávateľ nie je, a neplatí zaňho poistné ani štát. Štát sa stane platiteľom poistného za obdobie čerpania rodičovskej dovolenky len vtedy, ak sa sám zamestnanec prihlási na dôchodkové poistenie na príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne ako fyzická osoba, za ktorú platí poistné štát.
Obdobie, kedy sa poberá materské: platiteľom poistného je zamestnávateľ + štát, pričom oznamovaciu povinnosť plní za zamestnanca zamestnávateľ.
Čerpanie rodičovskej dovolenky: platiteľ poistného zamestnávateľ zaniká a platiteľom poistného sa stáva štát, ale len v prípade, ak sa zamestnanec prihlási ako poistenec štátu.
Zdravotné poistenie
Zamestnávateľ je platiteľom poistného za tú fyzickú osobu, ktorá sa na účely zdravotného poistenia považuje za zamestnanca. Za zamestnanca sa na účely zdravotného poistenia považuje fyzická osoba v tých dňoch príslušného kalendárneho mesiaca, počas ktorých:
• poberá príjem zo závislej činnosti, náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti, nemocenské, ošetrovné alebo materské, náhradu služobného platu policajta, profesionálneho vojaka alebo
• je fyzickou osobou, ktorej zanikol nárok na nemocenské po uplynutí podporného obdobia, a dočasnej pracovnej neschopnosti trvá alebo ktorej zanikol nárok na ošetrovné po uplynutí 10. dňa a ošetrovanie člena rodiny stále trvá alebo
• je fyzickou osobou, ktorej trvá dočasná pracovná neschopnosť, ošetrovanie člena rodiny, ktorá je tehotná alebo sa stará o narodené dieťa, a ktorej nevznikol nárok na nemocenské, ošetrovné, materské (nakoľko ide o zamestnanca s odvodovou úľavou).
Za zamestnanca, ktorý poberá materské (a je stále v pracovnoprávnom vzťahu) je platiteľom poistného na zdravotné poistenie zamestnávateľ.
Štát sa však stáva platiteľom poistného nielen v období, kedy zamestnanec poberá nemocenskú dávku „materské“, ale ak zamestnanec poberá aj štátnu sociálnu dávku „rodičovský príspevok“, príp. ak trvá starostlivosť o dieťa aj dlhšie a bez nároku na rodičovský príspevok, najdlhšie však do 6 rokov veku dieťaťa, ale v tomto prípade musí poistenec splniť ďalšie zákonné podmienky.
Obdobie, kedy sa zamestnanec poberá materské: platiteľom poistného je zamestnávateľ + štát, kedy oznamovaciu povinnosť plní zamestnávateľ.
Obdobie, kedy sa zamestnanec poberá rodičovský príspevok: platiteľ poistného zamestnávateľ zaniká (len v tom prípade, ak bude zamestnanec čerpať rodičovskú dovolenku) + platiteľom poistného sa stáva štát, kedy oznamovaciu povinnosť plní zamestnávateľ.