Preddavky na daň z príjmov po lehote na podanie DV
30. 1. 2025
Preddavky na daň v zdaňovacom období roku 2025 splatné po lehote na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie roku 2024, t. j. po 31. 3. 2025, ak daňovník nemá predĺženú lehotu na podanie tohto daňového priznania, sa vypočítajú z dane uvedenej v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie roku 2024 v riadku 1110 – Daň na účely určenia výšky preddavkov na daň.
Pri určení hodnoty v riadku 1110 daňového priznania sa vychádza zo základu dane zníženého o odpočet daňovej straty uvedeného v riadku 500 daňového priznania za zdaňovacie obdobie roku 2024 pri použití sadzby dane uvedenej v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie roku 2024 (15 % alebo 21 % v závislosti od dosiahnutých zdaniteľných príjmov uvedených v riadku 560) a následne sa odpočíta hodnota uvedená v riadku 610 – Úľava na dani. To znamená, že
• ak daňovník v zdaňovacom období roku 2024 dosiahol zdaniteľné príjmy do 60 000 € vrátane (r. 560 daňového priznania), r. 1110 = (r. 500 x 15 %) – r. 610 daňového priznania za rok 2024
• ak daňovník v zdaňovacom období roku 2024 dosiahol zdaniteľné príjmy nad 60 000 € (r. 560 daňového priznania), r. 1110 = (r. 500 x 21 %) – r. 610 daňového priznania za rok 2024.
Z takto vypočítanej dane za predchádzajúce zdaňovacie obdobie uvedenej v riadku 1110 daňového priznania za zdaňovacie obdobie roku 2024 sa v súlade s § 42 ods. 1 a 2 ZDP, po zaokrúhlení matematicky podľa § 47 ZDP, určia preddavky na daň platené po lehote na podanie daňového priznania za rok 2024 v roku 2025.
Daňovník, ktorého zdaňovacím obdobím je kalendárny rok 2024, hospodársky rok, ktorý začal v priebehu roka 2024 a skončí v priebehu roka 2025 uplatní zníženú sadzbu dane 15 % v prípade, ak za zdaňovacie obdobie dosiahol zdaniteľné príjmy (výnosy) do 60 000 € vrátane.
Ak daňovník vznikol v predchádzajúcom zdaňovacom období, ktoré bolo kratšie ako 12 bezprostredne po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov, pri určení výšky preddavkov vychádza z dane za predchádzajúce zdaňovacie obdobie, neprepočítava výšku preddavkov na celoročnú povinnosť (vyplýva z § 42 ods. 5 zákona).
K
Od januára stúpla príspevková sadzba do druhého piliera
4. 1. 2019
Príspevková sadzba do druhého piliera sa od začiatku tohto roka zvyšuje na 4,75 percenta. Príspevková sadzba do druhého dôchodkového piliera sa od začiatku tohto roka zvyšuje zo 4,50 percenta na 4,75 percenta hrubej mzdy, resp. vymeriavacieho základu samostatne zárobkovo činnej osoby (SZČO).
Každoročný nárast príspevkovej sadzby o 0,25 percentuálneho bodu, ktorý sa začal od roku 2017, bude pokračovať až do roku 2024, kedy sadzba dosiahne 6 percent z vymeriavacieho základu sporiteľa. Sadzba poistného na starobné poistenie do prvého priebežného piliera sa zároveň v tomto období adekvátne znižuje tak, aby v súčte so sadzbou povinných príspevkov do druhého piliera zostala vo výške 18 percent z vymeriavacieho základu.
To, že sa bude sadzba do druhého piliera od roku 2017 postupne zvyšovať zo 4 percent na 6 percent hrubej mzdy zamestnanca, resp. vymeriavacieho základu SZČO, schválil parlament ešte v auguste 2012, teda počas druhej vlády Roberta Fica. Išlo o pozmeňujúci návrh vtedajšieho opozičného poslanca Ľudovíta Kaníka (SDKÚ-DS), ktorý podporili aj poslanci Smeru-SD. Súčasťou vtedajšej novely zákona o starobnom dôchodkovom sporení totiž bolo zníženie príspevkovej sadzby do sporivého piliera z 9 percent na 4 percentá s účinnosťou od septembra 2012.
(Zdroj: ekonomika.sme.sk)
Predaj na diaľku
2. 1. 2019
Dochádza k úprave miesta dodania telekomunikačných služieb, služieb rozhlasového a televízneho vysielania a elektronických služieb (vybrané digitálne služby) pre nezdaniteľné osoby.
Do novely zákona o DPH boli platné pravidlá transponované v § 16 ods. 14 zákona, stanovujú miesto dodania týchto služieb ako miesto, kde je usadený príjemca týchto služieb. Takto nastavené pravidlá spôsobujú problémy pre príležitostných poskytovateľov vybraných digitálnych služieb pre nezdaniteľné osoby usadené v niektorom z členských štátov EÚ spočívajúce v neúmernom administratívnom zaťažení spojenom s plneniami povinností, ktoré vyplývajú z pravidiel DPH.
V ustanovení § 16 ods. 14 sa stanovuje miesto dodania vybraných digitálnych služieb pre nezdaniteľné osoby, ktoré sú usadené v inom členskom štáte ako je členský štát usadenia poskytovateľa týchto služieb. Miesto dodania služieb bude členský štát, v ktorom je ich poskytovateľ usadený, za podmienky, že tento je usadený len v jednom členskom štáte a hodnota dodávaných digitálnych služieb bez dane, ktoré sú dodávané nezdaniteľným osobám usadeným v iných členských štátoch, ako je členský štát usadenia poskytovateľa, v prebiehajúcom kalendárnom roku nepresiahne sumu 10 000 eur a túto hodnotu nepresiahla ani v bezprostredne predchádzajúcom kalendárnom roku.
Podľa ustanovenia § 16 ods. 16 zákona takýto poskytovateľ má právo rozhodnúť sa, že miesto dodania predmetných služieb, dodaných nezdaniteľným osobám usadeným v inom členskom štáte, bude miesto, kde je nezdaniteľná osoba, ktorá je príjemcom takejto služby usadená. Toto svoje rozhodnutie je poskytovateľ povinný uplatňovať počas dvoch kalendárnych rokov.
Poukazy z pohľadu zákona o DPH v roku 2019
1. 1. 2019
Zmenami a doplnením zákona o DPH od 1. 1. 2019 dochádza k zavedeniu harmonizovaných pravidiel.
Poukaz na účely uplatňovania pravidiel o DPH predstavuje nástroj, ktorý dáva držiteľovi právo na nákup tovaru alebo služby, prípadne na uplatnenie si zľavy z ceny pri ich nákupe. Na druhej strane sa vystaviteľ poukazu zaväzuje dodať predmetný tovar alebo službu, na ktorý sa poukaz vzťahuje, prípadne udeliť zľavu z predmetného plnenia. Poukaz môže mať papierovú alebo elektronickú formu a jeho primárna úloha je propagovanie určitého tovaru alebo služby. Existujú rôzne typy poukazov, niektoré sa vystavujú za protihodnotu, ale tak isto sa môžu vystaviť aj bezplatne a oprávňujú držiteľa na uplatnenie si zľavy z ceny tovaru alebo služby. Úpravy v zákone o DPH sa vzťahujú na poukazy vydané po 31. decembri 2018.
Platiteľ dane z pridanej hodnoty
29. 12. 2018
Platiteľom sa stáva aj právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá nadobudne v tuzemsku hmotný majetok a nehmotný majetok v rámci nadobudnutého podniku alebo časti podniku platiteľa tvoriacej samostatnú organizačnú zložku podľa všeobecného predpisu, ktorým je Obchodného zákonníka, a to odo dňa nadobudnutia podniku alebo jeho časti.
Platiteľom dane z pridanej hodnoty sa stáva aj zdaniteľná osoba, ak je právnym nástupcom platiteľa, ktorý zanikol bez likvidácie, a to odo dňa, keď sa stala právnym nástupcom. Platiteľom sa stáva aj zdaniteľná osoba, ktorá dodá stavbu, jej časť alebo stavebný pozemok alebo prijme platbu pred ich dodaním, a to tým dňom, ktorý nastane skôr, ak sa z dodania má dosiahnuť obrat podľa § 4 ods. 1 zákona o dani z pridanej hodnoty, okrem dodania stavby, jej časti alebo stavebného pozemku, ktoré sú oslobodené od dane podľa § 38 ods. 1 zákona o dani z pridanej hodnoty.
Títo platitelia sú povinní oznámiť daňovému úradu skutočnosť, na základe ktorej sa stali platiteľom, do desiatich dní odo dňa vzniku tejto skutočnosti a v tej istej lehote predložiť doklady osvedčujúce túto skutočnosť. Daňový úrad preverí a porovná skutkový stav s údajmi v oznámení a dokladoch a ak sú údaje v oznámení a dokladoch pravdivé a správne, zaregistruje platiteľa, vydá mu osvedčenie o registrácii pre daň a pridelí mu identifikačné číslo pre daň do desiatich dní odo dňa doručenia oznámenia skutočnosti a dokladov osvedčujúcich túto skutočnosť. Ak daňový úrad osobu nezaregistruje, vydá o tom rozhodnutie; proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať odvolanie.
Podľa daňového poriadku platného a účinného od 1. januára 2019 platí, že v zoznamoch daňových subjektov registrovaných pre daň z pridanej hodnoty a pre spotrebné dane sa uvedie meno, priezvisko, trvalý pobyt alebo obchodné meno alebo názov, sídlo, identifikačné číslo organizácie, ak jej bolo pridelené, identifikačné číslo pre daň alebo registračné číslo, druh registrácie, dátum registrácie a dátum, ku ktorému došlo k zmene druhu registrácie pre daň z pridanej hodnoty.