Preddavky na daň z príjmov po lehote na podanie DV
30. 1. 2025
Preddavky na daň v zdaňovacom období roku 2025 splatné po lehote na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie roku 2024, t. j. po 31. 3. 2025, ak daňovník nemá predĺženú lehotu na podanie tohto daňového priznania, sa vypočítajú z dane uvedenej v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie roku 2024 v riadku 1110 – Daň na účely určenia výšky preddavkov na daň.
Pri určení hodnoty v riadku 1110 daňového priznania sa vychádza zo základu dane zníženého o odpočet daňovej straty uvedeného v riadku 500 daňového priznania za zdaňovacie obdobie roku 2024 pri použití sadzby dane uvedenej v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie roku 2024 (15 % alebo 21 % v závislosti od dosiahnutých zdaniteľných príjmov uvedených v riadku 560) a následne sa odpočíta hodnota uvedená v riadku 610 – Úľava na dani. To znamená, že
• ak daňovník v zdaňovacom období roku 2024 dosiahol zdaniteľné príjmy do 60 000 € vrátane (r. 560 daňového priznania), r. 1110 = (r. 500 x 15 %) – r. 610 daňového priznania za rok 2024
• ak daňovník v zdaňovacom období roku 2024 dosiahol zdaniteľné príjmy nad 60 000 € (r. 560 daňového priznania), r. 1110 = (r. 500 x 21 %) – r. 610 daňového priznania za rok 2024.
Z takto vypočítanej dane za predchádzajúce zdaňovacie obdobie uvedenej v riadku 1110 daňového priznania za zdaňovacie obdobie roku 2024 sa v súlade s § 42 ods. 1 a 2 ZDP, po zaokrúhlení matematicky podľa § 47 ZDP, určia preddavky na daň platené po lehote na podanie daňového priznania za rok 2024 v roku 2025.
Daňovník, ktorého zdaňovacím obdobím je kalendárny rok 2024, hospodársky rok, ktorý začal v priebehu roka 2024 a skončí v priebehu roka 2025 uplatní zníženú sadzbu dane 15 % v prípade, ak za zdaňovacie obdobie dosiahol zdaniteľné príjmy (výnosy) do 60 000 € vrátane.
Ak daňovník vznikol v predchádzajúcom zdaňovacom období, ktoré bolo kratšie ako 12 bezprostredne po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov, pri určení výšky preddavkov vychádza z dane za predchádzajúce zdaňovacie obdobie, neprepočítava výšku preddavkov na celoročnú povinnosť (vyplýva z § 42 ods. 5 zákona).
K
Úprava zákona o pomoci v hmotnej núdzi
25. 1. 2019
V zákone o pomoci v hmotnej núdzi sa od marca navrhuje, aby nárok na pomoc v hmotnej núdzi nevznikol domácnosti, ak sa najmenej jeden z jej členov zdržiava v cudzine dlhšie ako 30 po sebe nasledujúcich dní, okrem člena domácnosti, ktorý sa zdržiava v cudzine z dôvodu štúdia.
Navrhuje sa zavedenie povinnosti príjemcu pomoci v hmotnej núdzi doručiť úradu potvrdenie o rozsahu odpracovaných hodín v právnom vzťahu, ktorý zakladá nárok na príjem zo závislej činnosti, do troch pracovných dní po ukončení kalendárneho mesiaca. V záujme urýchlenia konania a možnosti poskytovania pomoci v hmotnej núdzi ešte pred nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia sa navrhuje rozšírenie okruhu rozhodnutí o pomoci v hmotnej núdzi, pri ktorých odvolanie nemá odkladný účinok. Ďalej sa z dôvodu zníženia administratívnej záťaže úradov a urýchlenia konania navrhuje nevyhotovovanie písomných rozhodnutí o priznaní a o zvýšení pomoci v hmotnej núdzi alebo osobitného príspevku.
Cieľom ďalších zmien je vzhľadom na požiadavky aplikačnej a interpretačnej praxe precizovať ustanovenia, ktoré upravujú právne vzťahy pri poskytovaní pomoci v hmotnej núdzi.
Priemerná výška dávky v nezamestnanosti vlani vzrástla
23. 1. 2019
Zvýšil sa počet dávok, ktoré Sociálna poisťovňa vyplatila. Priemerná výška dávky v nezamestnanosti za minulý rok dosiahla 409,71 eura mesačne. Je to o 17,71 eura viac ako v roku 2017. Sociálna poisťovňa vlani vyplatila spolu 451 523 dávok. "V roku 2017 ich bolo o takmer 20-tisíc menej," uviedol hovorca Sociálnej poisťovne Peter Višváder. Najviac dávok v nezamestnanosti poisťovňa v minulom roku vyplatila v októbri, a to 41 005 a najmenej v januári, keď ich bolo 33 476. "Najvyššia priemerná výška dávky bola vlani zaznamenaná v septembri - 426,26 eura a najnižšia v marci - 375,50 eura," informoval hovorca poisťovne.
Nárok na dávku v nezamestnanosti môžu získať občania, ktorí sa po strate zamestnania zaevidujú na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny a poistenie v nezamestnanosti im ku dňu zaevidovania sa na úrade práce trvalo najmenej dva roky (730 dní) v období posledných štyroch rokov.
(Zdroj: ekonomika,sme.sk)
Bezodplatné dodanie a zohľadnenie pomerného odpočítania
18. 1. 2019
Z doplneného ustanovenia § 22 ods. 5 zákona o DPH je jednoznačné, že platiteľ dane, ktorý je povinný odviesť DPH z bezodplatného dodania tovaru podľa § 8 ods. 3 alebo bezodplatne dodanej služby podľa § 9 ods. 2, zohľadní pri výpočte dane prípadné skutočnosti, že si vstupnú daň odpočítaval v pomernej výške použitím koeficientu podľa § 50 alebo pri tovare, ktorý je v zmysle § 54 ods. 2 investičným majetkom, počas obdobia na úpravu odpočítanej dane vykonal jednu alebo viacero úprav odpočítanej dane.
Vyhotovovanie faktúr s miestom dodania v inom členskom štáte
16. 1. 2019
Pri poskytnutí vybraných digitálnych služieb pre nezdaniteľné osoby s miestom dodania v inom členskom štáte je povinnosť vyhotoviť faktúru podľa pravidiel stanovených v zákone o DPH, ak dodávateľ týchto služieb uplatňuje jednu z osobitných úprav uvedených v § 68a alebo § 68b zákona.
Ide o transpozíciu článku 219a smernice 2006/112/ES, zmeneného v dôsledku prijatia smernice 2017/2455, ktorej cieľom je zjednodušenie pravidiel pri uplatňovaní uvedených osobitných úprav.
Súčasne sa v súlade s týmto článkom smernice 2006/112/ES zavádza povinnosť pre zahraničné osoby, ktoré nie sú usadené na území Európskej únie, vystavovať faktúry podľa zákona o DPH, ak uskutočňujú dodanie tovaru alebo služby v tuzemsku.
Táto povinnosť sa bude týkať aj tých zahraničných osôb, ktoré síce majú na území Európskej únie jednu alebo viac prevádzkarní, avšak tieto sa na predmetnom dodaní nezúčastňujú.