Preddavky na daň z príjmov po lehote na podanie DV
30. 1. 2025
Preddavky na daň v zdaňovacom období roku 2025 splatné po lehote na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie roku 2024, t. j. po 31. 3. 2025, ak daňovník nemá predĺženú lehotu na podanie tohto daňového priznania, sa vypočítajú z dane uvedenej v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie roku 2024 v riadku 1110 – Daň na účely určenia výšky preddavkov na daň.
Pri určení hodnoty v riadku 1110 daňového priznania sa vychádza zo základu dane zníženého o odpočet daňovej straty uvedeného v riadku 500 daňového priznania za zdaňovacie obdobie roku 2024 pri použití sadzby dane uvedenej v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie roku 2024 (15 % alebo 21 % v závislosti od dosiahnutých zdaniteľných príjmov uvedených v riadku 560) a následne sa odpočíta hodnota uvedená v riadku 610 – Úľava na dani. To znamená, že
• ak daňovník v zdaňovacom období roku 2024 dosiahol zdaniteľné príjmy do 60 000 € vrátane (r. 560 daňového priznania), r. 1110 = (r. 500 x 15 %) – r. 610 daňového priznania za rok 2024
• ak daňovník v zdaňovacom období roku 2024 dosiahol zdaniteľné príjmy nad 60 000 € (r. 560 daňového priznania), r. 1110 = (r. 500 x 21 %) – r. 610 daňového priznania za rok 2024.
Z takto vypočítanej dane za predchádzajúce zdaňovacie obdobie uvedenej v riadku 1110 daňového priznania za zdaňovacie obdobie roku 2024 sa v súlade s § 42 ods. 1 a 2 ZDP, po zaokrúhlení matematicky podľa § 47 ZDP, určia preddavky na daň platené po lehote na podanie daňového priznania za rok 2024 v roku 2025.
Daňovník, ktorého zdaňovacím obdobím je kalendárny rok 2024, hospodársky rok, ktorý začal v priebehu roka 2024 a skončí v priebehu roka 2025 uplatní zníženú sadzbu dane 15 % v prípade, ak za zdaňovacie obdobie dosiahol zdaniteľné príjmy (výnosy) do 60 000 € vrátane.
Ak daňovník vznikol v predchádzajúcom zdaňovacom období, ktoré bolo kratšie ako 12 bezprostredne po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov, pri určení výšky preddavkov vychádza z dane za predchádzajúce zdaňovacie obdobie, neprepočítava výšku preddavkov na celoročnú povinnosť (vyplýva z § 42 ods. 5 zákona).
K
Neziskovky získali z dvoch percent daní za vlaňajšok desiatky miliónov
24. 4. 2019
Peniaze putujú najmä do Bratislavského kraja. Neziskové organizácie získali z dvoch percent daní za vlaňajšok celkovo viac ako 68 miliónov eur, čo je o takmer päť miliónov viac ako v predchádzajúcom roku. Desať najväčších firemných nadácií spolu získalo takmer 11 miliónov eur, zatiaľ čo desať najväčších občianskych neziskových organizácií iba približne polovicu. Vyplýva z najnovšej analýzy FinStatu. Prijímateľom podielu daní z príjmu bolo v roku 2018 spolu 13 390 organizácií.
Najväčšiu časť z dvoch percent daní získala Nadácia Pontis, a to takmer 2,5 milióna eur. Na druhom mieste bola Slovenská rada rodičovských združení, ktorá získala 1,7 milióna eur a na treťom mieste skončila s takmer rovnakým príjmom Nadácia EPH. Medzi občianskymi neziskovými organizáciami dominovala Asociácia pomoci postihnutým - APPA s príjmom 865-tisíc eur. Druhú najvyššiu asignáciu dvoch percent dane, takmer 829-tisíc eur, zaregistroval Plamienok n.o. a tretej v neziskovej organizácii, Pomocníček o.z., zamestnanci a firmy poukázali necelých 615-tisíc eur. Najvyšší počet prijímateľov dvoch percent daní, takmer 3400, bol v Bratislavskom samosprávnom kraji, kým v ostatných krajoch to bolo približne okolo 1500. "V prípade výšky asignovanej sumy je rozdiel ešte výraznejší, vzhľadom na to, že najmä veľké firemné neziskovky sídlia v Bratislavskom kraji. Tie získali z celkového balíka 68 miliónov až 45 percent, čiže necelých 31 miliónov eur," uviedol analytik FinStatu Jakub Lipták. Na druhom mieste sa umiestnil Žilinský kraj so 7,2 milióna eur, čo predstavuje 10,6 percenta celkovej sumy.
(Zdroj: ekonomika.sme.sk)
Pokles DPH na potraviny spôsobí schodok rozpočtu 400 miliónov eur
19. 4. 2019
Predložený návrh novely zákona o dani z pridanej hodnoty (DPH), ktorým by sa mala znížiť daň na väčšinu potravín na 10 percent zo súčasných 20 percent, by v prípade schválenia spôsobil prepad príjmov štátneho rozpočtu približne o 400 miliónov eur ročne. Za zníženie DPH na potraviny bojuje šéf parlamentu a SNS Andrej Danko.
Domácnosti by v priemere ušetrili 11 eur mesačne, no väčšiu úsporu by mali domácnosti s najvyšším príjmom. Vyplýva to z analýzy, ktorú zverejnila Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ). "Zavedenie navrhovaného opatrenia by podľa kvantifikácie rady malo negatívny vplyv na saldo verejnej správy vo výške 0,4 percenta hrubého domáceho produktu (HDP), čo znamená 398 miliónov eur v roku 2020, 416 miliónov eur v roku 2021 a 434 miliónov eur v roku 2022," vyčíslili analytici. Dosah navrhovaného opatrenia by bol pre všetky domácnosti pozitívny, avšak nebol by rozdelený rovnomerne. Najviac, vyše 16 eur mesačne, by podľa analytikov ušetrili najbohatšie domácnosti, kým u najchudobnejších by úspora bola najnižšia, a to približne šesť eur. "Objem ušetrenej DPH pre domácnosti s najvyšším príjmom by bol 2,5-krát vyšší v porovnaní s prínosom, ktorý by získali domácnosti s najnižším príjmom," uvádza analýza.
Dankove nižšie dane pre malé firmy ušetria minimum
17. 4. 2019
Slovenská firma, ktorá sa venuje výrobe polotovarov pre obuvnícky priemysel, dosiahla v roku 2017 zisk vo výške 53-tisíc eur. Na daniach odviedla o niečo viac ako 14-tisíc. Ak by prešiel najnovší návrh predsedu SNS Andreja Danka, už o rok by pri rovnakých podmienkach štátu zaplatila o štyritisíc eur menej.
Ako totiž už dávnejšie avizoval šéf parlamentu, chce presadiť zníženie firemnej dane na 15 percent zo súčasných 21 percent. Po poslednej Koaličnej rade upustil od plošného zníženia sadzby. O tom, akú sadzbu si firmy budú uplatňovať, má po novom rozhodnúť ich obrat. „Nebránim sa alternatíve a konsenzu, že rozpätie dane z príjmu právnických osôb bude určené od 15 percent do 20 percent, pričom 15 percent bude pre nízkoobratové spoločnosti, ktoré sú podstatne, nebojím sa povedať, slovenskými,“ povedal Danko.
Minimálne sociálne odvody platí čoraz viac živnostníkov
12. 4. 2019
Najnižšie možné poistné platia štyria z piatich podnikateľov. Počet živnostníkov a ostatných samostatne zárobkovo činných osôb (SZČO), ktoré platia do Sociálnej poisťovne minimálne odvody, stúpa. Za prvé dva mesiace tohto roka platilo minimálne sociálne odvody 155 tisíc SZČO z celkového počtu 192,5 tisíca povinne poistených SZČO. Najnižšie možné poistné na dôchodkové a nemocenské poistenie tak platia štyria z piatich podnikateľov. "Podiel živnostníkov a ostatných SZČO, ktoré platia minimálne poistné, oproti predchádzajúcim dvom rokom vzrástol," informoval hovorca Sociálnej poisťovne Peter Višváder.
Vlani totiž priemerný počet SZČO platiacich povinné odvody z minimálneho vymeriavacieho základu dosiahol 141,5 tisíca, čo predstavovalo 75,15 percenta všetkých platiacich SZČO. "O nárast podielu takto platiacich SZČO ide aj v porovnaní s rokom 2017, kedy ich bolo 133 852, čo predstavovalo 71,95 percenta všetkých platiacich SZČO," dodal hovorca poisťovne. Nárast počtu SZČO platiacich minimálne odvody súvisí aj s výrazným zvýšením paušálnych výdavkov od roku 2017, ktoré sa na platení sociálnych odvodov prejavilo od druhého polroka minulého roka. Výška sociálnych odvodov pre podnikateľov sa totiž nanovo stanovuje podľa základu dane SZČO za predošlý rok vždy k 1. júlu daného roka, resp. 1. októbru daného roka pri odloženom daňovom priznaní. Paušálne výdavky pre SZČO pritom od roku 2017 stúpli z pôvodných 40 na 60 percent z príjmov a maximálna suma paušálnych výdavkov sa zvýšila z 5 040 eur na 20-tisíc eur. Vyššie paušálne výdavky znamenajú nižší základ dane a z toho vypočítaný nižší vymeriavací základ na platenie odvodov. Medzi platiteľov minimálnych sociálnych odvodov sa tak vďaka vyšším paušálnym výdavkom dostali aj tie SZČO, ktorých mesačné platby do Sociálnej poisťovne boli pôvodne na vyššej ako minimálnej sume.