Preddavky na daň z príjmov po lehote na podanie DV
30. 1. 2025
Preddavky na daň v zdaňovacom období roku 2025 splatné po lehote na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie roku 2024, t. j. po 31. 3. 2025, ak daňovník nemá predĺženú lehotu na podanie tohto daňového priznania, sa vypočítajú z dane uvedenej v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie roku 2024 v riadku 1110 – Daň na účely určenia výšky preddavkov na daň.
Pri určení hodnoty v riadku 1110 daňového priznania sa vychádza zo základu dane zníženého o odpočet daňovej straty uvedeného v riadku 500 daňového priznania za zdaňovacie obdobie roku 2024 pri použití sadzby dane uvedenej v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie roku 2024 (15 % alebo 21 % v závislosti od dosiahnutých zdaniteľných príjmov uvedených v riadku 560) a následne sa odpočíta hodnota uvedená v riadku 610 – Úľava na dani. To znamená, že
• ak daňovník v zdaňovacom období roku 2024 dosiahol zdaniteľné príjmy do 60 000 € vrátane (r. 560 daňového priznania), r. 1110 = (r. 500 x 15 %) – r. 610 daňového priznania za rok 2024
• ak daňovník v zdaňovacom období roku 2024 dosiahol zdaniteľné príjmy nad 60 000 € (r. 560 daňového priznania), r. 1110 = (r. 500 x 21 %) – r. 610 daňového priznania za rok 2024.
Z takto vypočítanej dane za predchádzajúce zdaňovacie obdobie uvedenej v riadku 1110 daňového priznania za zdaňovacie obdobie roku 2024 sa v súlade s § 42 ods. 1 a 2 ZDP, po zaokrúhlení matematicky podľa § 47 ZDP, určia preddavky na daň platené po lehote na podanie daňového priznania za rok 2024 v roku 2025.
Daňovník, ktorého zdaňovacím obdobím je kalendárny rok 2024, hospodársky rok, ktorý začal v priebehu roka 2024 a skončí v priebehu roka 2025 uplatní zníženú sadzbu dane 15 % v prípade, ak za zdaňovacie obdobie dosiahol zdaniteľné príjmy (výnosy) do 60 000 € vrátane.
Ak daňovník vznikol v predchádzajúcom zdaňovacom období, ktoré bolo kratšie ako 12 bezprostredne po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov, pri určení výšky preddavkov vychádza z dane za predchádzajúce zdaňovacie obdobie, neprepočítava výšku preddavkov na celoročnú povinnosť (vyplýva z § 42 ods. 5 zákona).
K
Zníži sa daň na potraviny
20. 9. 2019
Na vybrané potraviny sa zníži daň z pridanej hodnoty (DPH) na desať percent. Zahŕňa to napríklad zdravé mliečne výrobky, prevažnú časť ovocia a zeleniny mierneho pásma, med či chlieb. Plénum vo štvrtok schválilo návrh zákona o DPH z dielne koaličnej SNS spolu s pozmeňujúcim návrhom poslankyne Evy Antošovej (SNS).
Okruh potravín, na ktoré platí nižšia DPH, sa zúžil, ako navrhovala Antošová. Týmto krokom sa podľa jej slov zníži dosah opatrenia na štátny rozpočet, ktorý tak predstavuje 65 miliónov eur. V súčasnosti Slovensko uplatňuje spomínanú nižšiu sadzbu DPH okrem iného na mäso, mlieko, maslo, chlieb, lieky a vybrané zdravotnícke pomôcky, ako aj na ubytovacie služby. Skôr v tomto týždni parlament zmenou zákona znížil DPH aj na denníky. SNS pôvodne navrhovala zaradiť do nižšej DPH všetky potraviny s výnimkou napríklad nápojov a cukroviniek. Predlohu ale s ohľadom na dopad na štátny rozpočet upravila.
Firmy zníženie zaťaženia vítajú, majú však výhrady
16. 9. 2019
Od budúceho roka budú niektorí podnikatelia možno platiť nižšie dane. Návrh poslancov strany SNS na zníženie dane z príjmu pre podnikateľov, ktorý koncom minulého roka avizoval predseda parlamentu Andrej Danko, totiž budú už čoskoro definitívne schvaľovať poslanci Národnej rady.
Opatrenie má znížiť daňové zaťaženie z 21 na 15 percent pre firmy s obratom do stotisíc eur. Zástupcovia podnikateľov však upozorňujú, že zákon má medzery a je nespravodlivý. Zákon je súčasťou sociálneho balíčka, ktorý predstavila koalícia a aktuálne je v druhom čítaní v parlamente. Predseda SNS Andrej Danko pôvodne plánoval znížiť daň všetkým firmám, nakoniec však pôjde iba o spoločnosti, ktorých ročný obrat nepresiahne stotisíc. Tie by mali mať od budúceho roka 15-percentnú sadzbu dane z príjmov právnických osôb. Rovnako budú zdanení aj živnostníci, ak ich obrat nedosiahne spomínanú hranicu.
Správne poplatky po novom
9. 9. 2019
Novela zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov, bola schválená 25. 6. 2019 a účinnosť nadobudla 1. 9. 2019.
Novela zákona má za cieľ podporiť vytváranie tradičných foriem rodiny a uľahčiť finančnú situáciu manželov, a to oslobodením od správnych poplatkov za úkony alebo konania podliehajúce poplatkovej povinnosti podľa zákona o správnych poplatkoch, ale i súdneho poplatku podľa zákona o súdnych poplatkoch (zápis zmien do obchodného registra), ktoré bezprostredne súvisia s uzatvorením manželstva a následne zmenou priezviska jedného z manželov v dôsledku uzatvorenia manželstva.
Jedná sa o bezplatné vydanie všetkých druhov dokladov, o vydanie ktorých osoby požiadajú v dôsledku zmeny priezviska po uzavretí manželstva a tiež o zápis zmeny v obchodnom registri z tohto istého dôvodu.
Slovensko je pri výbere DPH medzi najhoršími v Únii
6. 9. 2019
Medzera vo výbere DPH na Slovensku dosiahla v roku 2017 až 23 percent. Slovensko malo podľa Európskej komisie v roku 2017 stále piaty najhorší výber dane z pridanej hodnoty (DPH) spomedzi všetkých 28 krajín Európskej únie. Podľa zverejnenej štúdie totiž medzera vo výbere DPH na Slovensku dosiahla v roku 2017 až 23 %. Horšie na tom boli iba štyri krajiny, a to Taliansko, Litva, Grécko a Rumunsko. V peňažnom vyjadrení tak medzera vo výbere tejto dane na Slovensku dosiahla až takmer 1,8 miliardy eur.
Brusel však Slovensko pochválil, že oproti predchádzajúcemu roku medzeru na DPH dokázalo znížiť. Hoci miernejšie, ako napríklad lídri z Malty, Poľska či Cypru, ktorí znížili medziročne medzeru až o sedem, o šesť, resp. o štyri percentuálneho body. „Sedem členských štátov, konkrétne Slovensko, Slovinsko, Taliansko, Luxembursko, Portugalsko, Česko a Francúzsko taktiež poriadne zabrali a znížili svoj výpadok príjmov z DPH o viac ako dva percentuálne body,“ uviedla v správe Európska komisia. Celkovo pritom podľa štúdie Európskej komisie prišli krajiny Európskej únie v roku 2017 na príjmoch z DPH až o 137 miliárd eur. Tento rozdiel medzi očakávanými príjmami z DPH a ich skutočne vybranou sumou sa v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi mierne znížil, no stále je podľa Bruselu veľmi vysoký. Takýto značný výpadok príjmov z DPH tak podľa komisie opäť poukazuje na nutnosť komplexnej reformy pravidiel Európskej únie v oblasti DPH, ktorú komisia navrhla v roku 2017. Komisia tvrdí, že pre zabránenie podvodom s DPH a zavedenie funkčných pravidiel v prospech poctivých podnikov a obchodníkov je nepostrádateľná aj užšia spolupráca medzi členskými štátmi „Ak chceme dosiahnuť výraznejší pokrok, musíme pristúpiť k dôkladnej reforme systému DPH, ktorá by ho zocelila voči podvodom. Naše návrhy na zavedenie konečného systému DPH nakloneného podnikom sú stále na stole. Členské štáty si nemôžu dovoliť prizerať sa so založenými rukami, ako sa strácajú miliardy kvôli nelegálnym kolotočovým podvodom s DPH a vinou nesúladu v systéme,“ vyhlásil eurokomisár pre hospodárske a finančné záležitosti, dane a clá Pierre Moscovici.
(Zdroj: ekonomika.sme.sk)