Preddavky na daň z príjmov po lehote na podanie DV
30. 1. 2025
Preddavky na daň v zdaňovacom období roku 2025 splatné po lehote na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie roku 2024, t. j. po 31. 3. 2025, ak daňovník nemá predĺženú lehotu na podanie tohto daňového priznania, sa vypočítajú z dane uvedenej v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie roku 2024 v riadku 1110 – Daň na účely určenia výšky preddavkov na daň.
Pri určení hodnoty v riadku 1110 daňového priznania sa vychádza zo základu dane zníženého o odpočet daňovej straty uvedeného v riadku 500 daňového priznania za zdaňovacie obdobie roku 2024 pri použití sadzby dane uvedenej v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie roku 2024 (15 % alebo 21 % v závislosti od dosiahnutých zdaniteľných príjmov uvedených v riadku 560) a následne sa odpočíta hodnota uvedená v riadku 610 – Úľava na dani. To znamená, že
• ak daňovník v zdaňovacom období roku 2024 dosiahol zdaniteľné príjmy do 60 000 € vrátane (r. 560 daňového priznania), r. 1110 = (r. 500 x 15 %) – r. 610 daňového priznania za rok 2024
• ak daňovník v zdaňovacom období roku 2024 dosiahol zdaniteľné príjmy nad 60 000 € (r. 560 daňového priznania), r. 1110 = (r. 500 x 21 %) – r. 610 daňového priznania za rok 2024.
Z takto vypočítanej dane za predchádzajúce zdaňovacie obdobie uvedenej v riadku 1110 daňového priznania za zdaňovacie obdobie roku 2024 sa v súlade s § 42 ods. 1 a 2 ZDP, po zaokrúhlení matematicky podľa § 47 ZDP, určia preddavky na daň platené po lehote na podanie daňového priznania za rok 2024 v roku 2025.
Daňovník, ktorého zdaňovacím obdobím je kalendárny rok 2024, hospodársky rok, ktorý začal v priebehu roka 2024 a skončí v priebehu roka 2025 uplatní zníženú sadzbu dane 15 % v prípade, ak za zdaňovacie obdobie dosiahol zdaniteľné príjmy (výnosy) do 60 000 € vrátane.
Ak daňovník vznikol v predchádzajúcom zdaňovacom období, ktoré bolo kratšie ako 12 bezprostredne po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov, pri určení výšky preddavkov vychádza z dane za predchádzajúce zdaňovacie obdobie, neprepočítava výšku preddavkov na celoročnú povinnosť (vyplýva z § 42 ods. 5 zákona).
K
Vplyv príspevku na športovú činnosť dieťaťa na verejnú správu
21. 10. 2019
Novela Zákonníka práce má v prípade poskytnutia príspevku na športovú činnosť dieťaťa mierne negatívne vplyvy na rozpočet verejnej správy.
Očakáva sa mierne zníženie príjmov na dani z príjmov z dôvodu, že príjem zamestnanca z príspevku na športovú činnosť dieťaťa je oslobodený od dane z príjmov a tiež s týmto príspevkom spojené výdavky (náklady) si zamestnávateľ môže zahrnúť do daňových výdavkov; je možné aj mierne zvýšenie výdavkov zo štátneho rozpočtu a rozpočtov samospráv z dôvodu, že aj zamestnanci štátnej a verejnej správy môžu svojho zamestnávateľa požiadať o príspevok na športovú činnosť dieťaťa, avšak to iba v prípade ak im ho ich zamestnávateľ dobrovoľne poskytne.
Na druhej strane má novela zákona pozitívny vplyv na rozpočet verejnej správy, a to v predpokladaných znížených výdavkoch na zdravotnú starostlivosť športujúcich detí v budúcnosti. Tiež má pozitívne vplyvy na podnikateľské prostredie - očakáva sa pozitívny vplyv na podnikateľské subjekty, ktorými sú športové organizácie zapísané v registri právnických osôb v športe, ktoré sú výlučne oprávnené na vydávanie účtovných dokladov potrebných k splneniu podmienok na poskytnutie príspevku na športovú činnosť.
Zákonník práce – príspevok na športovú činnosť dieťaťa
18. 10. 2019
Cieľom novely zákona (Zákonník práce) je podpora športu detí a mládeže formou dobrovoľného príspevku zamestnávateľa na pomernej úhrade výdavkov, ktoré jeho zamestnanec vynakladá na pravidelnú športovú činnosť svojho dieťaťa.
Po novom sa spresňuje, že príspevok na športovú činnosť dieťaťa je možné poskytnúť v prípade, ak má zamestnanec viac detí vykonávajúcich športovú činnosť, v sume 275 eur za kalendárny rok v úhrne na všetky deti zamestnanca, nie jednotlivo na každé dieťa zamestnanca v sume 275 eur za kalendárny rok; keďže oprávnenou osobou na tento príspevok je zamestnanec, nie každé jednotlivé dieťa zamestnanca.
Zákon sa doplní o ďalšiu podmienku, ktorou je maximálne obdobie športovej činnosti dieťaťa, na ktoré môže byť poskytnutý príspevok na športovú činnosť dieťaťa v jednom kalendárnom roku. V prípade absencie tejto podmienky by mohlo napríklad dôjsť k situácii, že oprávnená osoba vydá doklad za športovú činnosť dieťaťa za neprimerane dlhé obdobie dopredu a dieťa neskôr prestane túto športovú činnosť vykonávať. Zároveň sa týmto odstránia niektoré možné aplikačné problémy súvisiace s posudzovaním splnenia podmienok na tento príspevok za obdobie, ktoré presahuje koniec kalendárneho roka, keďže športová činnosť musí byť dieťaťom vykonávaná vždy len v totožnom kalendárnom roku ako zamestnanec podal žiadosť o poskytnutie tohto príspevku u svojho zamestnávateľa. V prípade podania žiadosti zamestnanca o poskytnutie príspevku počas mesiaca december môže k jeho vyúčtovaniu u zamestnávateľa dôjsť aj v nasledujúcom kalendárnom roku, za predpokladu splnenia všetkých podmienok podľa § 152b ods. 5.
Billa zvýšila mzdy zaměstnancům v prodejnách průměrně o 1200 korun
18. 10. 2019
Supermarkety Billa v Česku od začátku října zvýšily základní mzdu zaměstnancům v prodejnách o pět procent, tedy průměrně o 1200 korun. Ve čtvrtek o tom informovala mluvčí řetězce Dana Bratánková. Na nárůstu platů se společnost, která patří do první desítky největších prodejců v ČR, dohodla s odbory. Letos zvýšila firma platy již podruhé, celkově tak od začátku roku zvedla v průměru základní mzdy zaměstnanců na prodejnách o 17 procent, uvedla Bratánková. Výši průměrného platu neuvedla.
Průměrný hrubý měsíční plat pokladního v obchodě podle portálu Platy.cz činí 22 935 korun, u prodavače pak 24 069 korun. Průměrná hrubá měsíční mzda v Česku letos ve 2. čtvrtletí vzrostla meziročně o 7,2 procenta na 34 105 korun a poprvé ve čtvrtletním sledování překonala 34 000 Kč. Podobně jako Billa navýšila letos platy svým pracovníkům v provozu většina tuzemských maloobchodních řetězců, jako jsou Albert a Tesco, anebo i velkoobchody Makro Cash & Carry. Například v diskontu Penny Market, který je s Billou součástí skupiny REWE International AG, se základní mzda pokladní na plný úvazek pohybovala na jaře mezi 23 až 28 tisíci korunami měsíčně. Supermarkety Billa v Česku loni podle výroční zprávy zvýšily tržby za prodej zboží o devět procent na 27,7 miliardy korun. Vzrostl i čistý zisk firmy o 60 procent na 591 milionů korun. Její obrat se podle Bratánkové pohybuje kolem 31 miliard korun. V Česku má řetězec 225 prodejen s více než šesti tisíci zaměstnanci.
Znížená sadzba DPH na potraviny
16. 10. 2019
V Slovenskej republike stúpli ceny potravín medziročne počas prvého polroka 2018 o 5,4 %, čo je najvýraznejší rast v rámci celej EÚ. Je preto potrebné prijať opatrenia, aby sa neúmerný nárast cien potravín zastavil a naopak došlo k reálnemu zníženiu cien.
V zákone o DPH sa navrhlo rozšíriť zoznam tovarov zo zníženou DPH na 10 % na všetky potraviny, pričom primerane odkazuje na definíciu potravín podľa zákona č. 152/1995 Z. z. o potravinách v znení neskorších predpisov. Vychádzajúc zo štatistických zistení po znížení DPH z 20 % na 10 % pri vybraných druhoch potravín sa predpokladá, že obdobné zníženie DPH na všetky potraviny zabezpečí priame zníženie cien potravín v maloobchode, čo zabezpečí, aby občania Slovenskej republiky reálne pocítili stúpajúcu výkonnosť slovenskej ekonomiky a lepšiu prístupnosť potravín aj pre sociálne nižšie vrstvy obyvateľstva.
Je potrebné poukázať na skutočnosť, že členské štáty EÚ majú na potraviny všeobecne zníženú DPH. Približne 4/5 členských štátov uplatňuje znížené sadzby DPH na potraviny. Z vyspelých tzv. starých členských štátov uplatňuje zníženú sadzbu DPH na všetky potraviny napr. Rakúsko 10 %. Španielsko uplatňuje na potraviny dve sadzby DPH, a to 4 % a 10 %. Taliansko uplatňuje na potraviny tri sadzby DPH, a to 4 %, 5 % a 10 %. Z členských štátov, ktoré vstupovali do EÚ spolu so Slovenskou republikou, má napr. Slovinsko na všetky potraviny sadzbu DPH vo výške 9,5 %. V porovnaní so sadzbami DPH v krajinách EÚ je výška DPH 20 % v Slovenskej republike (10 % na vybrané druhy potravín) neúmerná a neprimeraným spôsobom zaťažuje spotrebiteľa, ktorý vzhľadom na výšku priemernej mzdy, minie jej značnú časť na potraviny.