Preddavky na daň z príjmov po lehote na podanie DV
30. 1. 2025
Preddavky na daň v zdaňovacom období roku 2025 splatné po lehote na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie roku 2024, t. j. po 31. 3. 2025, ak daňovník nemá predĺženú lehotu na podanie tohto daňového priznania, sa vypočítajú z dane uvedenej v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie roku 2024 v riadku 1110 – Daň na účely určenia výšky preddavkov na daň.
Pri určení hodnoty v riadku 1110 daňového priznania sa vychádza zo základu dane zníženého o odpočet daňovej straty uvedeného v riadku 500 daňového priznania za zdaňovacie obdobie roku 2024 pri použití sadzby dane uvedenej v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie roku 2024 (15 % alebo 21 % v závislosti od dosiahnutých zdaniteľných príjmov uvedených v riadku 560) a následne sa odpočíta hodnota uvedená v riadku 610 – Úľava na dani. To znamená, že
• ak daňovník v zdaňovacom období roku 2024 dosiahol zdaniteľné príjmy do 60 000 € vrátane (r. 560 daňového priznania), r. 1110 = (r. 500 x 15 %) – r. 610 daňového priznania za rok 2024
• ak daňovník v zdaňovacom období roku 2024 dosiahol zdaniteľné príjmy nad 60 000 € (r. 560 daňového priznania), r. 1110 = (r. 500 x 21 %) – r. 610 daňového priznania za rok 2024.
Z takto vypočítanej dane za predchádzajúce zdaňovacie obdobie uvedenej v riadku 1110 daňového priznania za zdaňovacie obdobie roku 2024 sa v súlade s § 42 ods. 1 a 2 ZDP, po zaokrúhlení matematicky podľa § 47 ZDP, určia preddavky na daň platené po lehote na podanie daňového priznania za rok 2024 v roku 2025.
Daňovník, ktorého zdaňovacím obdobím je kalendárny rok 2024, hospodársky rok, ktorý začal v priebehu roka 2024 a skončí v priebehu roka 2025 uplatní zníženú sadzbu dane 15 % v prípade, ak za zdaňovacie obdobie dosiahol zdaniteľné príjmy (výnosy) do 60 000 € vrátane.
Ak daňovník vznikol v predchádzajúcom zdaňovacom období, ktoré bolo kratšie ako 12 bezprostredne po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov, pri určení výšky preddavkov vychádza z dane za predchádzajúce zdaňovacie obdobie, neprepočítava výšku preddavkov na celoročnú povinnosť (vyplýva z § 42 ods. 5 zákona).
K
Rozsiahla novela zákona o dani z príjmov prináša od nového roka viaceré zmeny
2. 1. 2021
Viaceré zmeny prináša od Nového roka rozsiahla novela zákona o dani z príjmov. Zavádzajú sa ňou ďalšie opatrenia v rámci boja s daňovými únikmi, aby fyzické osoby nevyvážali svoje príjmy do daňových rajov. Tiež sa rozširujú benefity pre daňovníkov, ktoré im poskytuje finančná správa. Zároveň sa ruší zvýhodnenie 13. a 14. platov, upravuje sa aj daňový bonus.
Novelou zákona sa zavádzajú pravidlá pre zdaňovanie príjmov kontrolovaných zahraničných spoločností (CFC spoločností) aj u fyzických osôb. Zmena má zabrániť tomu, aby sa fyzické osoby vyhli plateniu daní a svoje príjmy vyvážali do daňových rajov. Odklonenie príjmov do zahraničných spoločností je relatívne ľahko dosiahnuteľné, napríklad jednoduchým presmerovaním fakturácie za služby reálne vykonané na Slovensku alebo presunom právneho vlastníctva aktív alebo relatívne mobilných funkcií, ktoré generujú príjem. Takéto prípady sa často týkajú schránkových firiem. Novela má priniesť aj pozitíva pre fyzické osoby-podnikateľov a právnické osoby, ktorým bude správca dane zasielať oznámenie o výške a splatnosti preddavkov na daň z príjmov. "Rovnako pozitívne ovplyvní aj daňovníkov-právnické osoby, ktoré nebudú musieť vykonávať vyrovnanie preddavkov zaplatených do lehoty na podanie daňového priznania," priblížil rezort financií.
V
Pandemické výplaty vyhrali kuriéri
27. 12. 2020
Krízový rok 2020 bol rokom kuriérov. Roznášali objednávky zo zatvorených reštaurácií, potraviny pre ľudí v karanténe a v týchto dňoch aj vianočné darčeky pre tých, ktorí ich už na poslednú chvíľu nemôžu nakúpiť v kamenných obchodoch.
Za to budú odmenení „rizikovým príplatkom“, vďaka ktorému kraľujú rebríčku najvyššieho priemerného medziročného rastu reálnych miezd. S rastom takmer šesť percent prekonali aj pracovníkov v obchode, ktorí tiež patrili k výnimočne vyťaženým povolaniam.
V
Daňová brzda je kľúčová, bez nej SaS o zákone nebude hlasovať
11. 12. 2020
Daňová brzda je pre koaličnú SaS kľúčová vec. Bez jej premietnutia do ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti o právnej norme strana nebude hlasovať. Uviedol to vo štvrtok poslanec SaS a šéf parlamentného finančného výboru Marián Viskupič. Plénum vo štvrtok odsúhlasilo prerušenie schôdze až do budúceho štvrtka (17. 12.), kedy by sa mali poslanci opäť zísť. Návrh ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti má byť prerokovaný ako posledný bod schôdze, preto poslancov rokovanie o tomto bode ešte len čaká.
"Je to presne o tom, že dohoda ešte nie je. Robíme maximum všetky strany, aby sme tú dohodu našli. Tento extra čas, ktorý sa nám teraz takto vytvoril do štvrtka, dáva, samozrejme, priestor na hľadanie a nájdenie tej dohody," skonštatoval Viskupič.
Stanovisko strany SaS je podľa jeho slov úplne jasné v otázke daňovej brzdy. "Pre nás je daňová brzda veľmi dôležitá vec, kľúčová vec a bez jej nejakého premietnutia do zákona o rozpočtovej zodpovednosti nebudeme hlasovať," zdôraznil.
V súvislosti s rokovaním o podpore návrhu s opozičnými stranami uviedol, že prioritné a zásadné je mať dohodu ako koalícia, ako štyri strany. "Ak by to bolo takto bez dohody, tak je to určité porušenie koaličnej zmluvy," pripustil.
V
Priemerná mzda najviac rástla na východe Slovenska
7. 12. 2020
Priemerná mesačná mzda na Slovensku v predposlednom kvartáli medziročne vzrástla o 4,2 percenta na 1113 eur, rast potiahol najmä verejný sektor. Informoval o tom v piatok Štatistický úrad.
"Nestabilné obdobie spôsobené pandémiou ochorenia COVID-19 v treťom štvrťroku zatiaľ výraznejšie nezasiahlo do rastu miezd," okomentovali štatistici s tým, že po unikátnom poklese nominálnej hodnoty priemernej mzdy v minulom štvrťroku sa v treťom štvrťroku mesačné mzdy medziročne zvýšili v priemere o 45 eur.
"Po zohľadnení miery inflácie rast reálnej mzdy dosiahol 2,7 percenta. Sezónne očistená priemerná mzda oproti druhému štvrťroku 2020 vzrástla o 6,7 percenta," dodali štatistici.
V jedenástich odvetviach hospodárstva bola mzda nižšia ako je priemer, v ôsmich, naopak, vyššia.
"Najnižšiu priemernú nominálnu mzdu pod úrovňou 780 eur mali zamestnanci v ubytovacích a stravovacích službách, ostatných činnostiach a v stavebníctve," spresnili štatistici.
Naopak, najvyššia priemerná mesačná mzda, nad úrovňou 1800 eur, bola v odvetviach informácie a komunikácia, dodávka elektriny, plynu a pary, ako aj finančné a poisťovacie činnosti.
V odvetviach, v ktorých pracuje najviac ľudí, dosiahli podľa nových dát úradu prírastky hodnotu 2,1 percenta v priemysle a 1,5 percenta v oblasti obchodu.
Oproti rovnakému obdobiu vlaňajška priemerná nominálna mzda vzrástla vo všetkých sledovaných odvetviach, rast dosiahol od 0,3 percenta v administratívnych službách až po 10,5 percenta vo verejnej správe a obrane.
"Vyššie prírastky boli zaznamenané aj vo vzdelávaní (o 10,2 percenta), v zdravotníctve a sociálnej pomoci (o 6,7 percenta) a v odborných, vedeckých a technických činnostiach (o 6,1 percenta)," doplnil úrad.
V