Preddavky na daň z príjmov po lehote na podanie DV
30. 1. 2025
Preddavky na daň v zdaňovacom období roku 2025 splatné po lehote na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie roku 2024, t. j. po 31. 3. 2025, ak daňovník nemá predĺženú lehotu na podanie tohto daňového priznania, sa vypočítajú z dane uvedenej v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie roku 2024 v riadku 1110 – Daň na účely určenia výšky preddavkov na daň.
Pri určení hodnoty v riadku 1110 daňového priznania sa vychádza zo základu dane zníženého o odpočet daňovej straty uvedeného v riadku 500 daňového priznania za zdaňovacie obdobie roku 2024 pri použití sadzby dane uvedenej v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie roku 2024 (15 % alebo 21 % v závislosti od dosiahnutých zdaniteľných príjmov uvedených v riadku 560) a následne sa odpočíta hodnota uvedená v riadku 610 – Úľava na dani. To znamená, že
• ak daňovník v zdaňovacom období roku 2024 dosiahol zdaniteľné príjmy do 60 000 € vrátane (r. 560 daňového priznania), r. 1110 = (r. 500 x 15 %) – r. 610 daňového priznania za rok 2024
• ak daňovník v zdaňovacom období roku 2024 dosiahol zdaniteľné príjmy nad 60 000 € (r. 560 daňového priznania), r. 1110 = (r. 500 x 21 %) – r. 610 daňového priznania za rok 2024.
Z takto vypočítanej dane za predchádzajúce zdaňovacie obdobie uvedenej v riadku 1110 daňového priznania za zdaňovacie obdobie roku 2024 sa v súlade s § 42 ods. 1 a 2 ZDP, po zaokrúhlení matematicky podľa § 47 ZDP, určia preddavky na daň platené po lehote na podanie daňového priznania za rok 2024 v roku 2025.
Daňovník, ktorého zdaňovacím obdobím je kalendárny rok 2024, hospodársky rok, ktorý začal v priebehu roka 2024 a skončí v priebehu roka 2025 uplatní zníženú sadzbu dane 15 % v prípade, ak za zdaňovacie obdobie dosiahol zdaniteľné príjmy (výnosy) do 60 000 € vrátane.
Ak daňovník vznikol v predchádzajúcom zdaňovacom období, ktoré bolo kratšie ako 12 bezprostredne po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov, pri určení výšky preddavkov vychádza z dane za predchádzajúce zdaňovacie obdobie, neprepočítava výšku preddavkov na celoročnú povinnosť (vyplýva z § 42 ods. 5 zákona).
K
Úverové deriváty typu CDS sú nástrojom deštrukcie
12. 6. 2009
Podľa investora George Sorosa sú úverové deriváty typu CDS nástrojom deštrukcie a mali by byť zakázané zákonom.
Soros na
finančnej konferencie v Pekingu uviedol, že asymetria medzi rizikom a odmenou
spojenou s týmito finančnými nástrojmi je taká veľká, že potenciálne môže
položiť na kolená spoločnosti a finančné inštitúcie. Obchodovanie s takýmito
derivátmi by nemalo byť vôbec dovolené.
Credit default swap sa využíva ako poistenie úveru, teda slúži na ochranu
veriteľa pred meškaním platby respektíve jej nezaplatením. Ľudia CDS nekupujú
pretože očakávajú prípadné zlyhanie, ale preto, že očakávajú ich zhodnotenie v
súvislosti s nepriaznivým vývojom.
Jednou z veľkých spoločností využívajúcich CDS bola poisťovňa American
International Group (AIG), ktorá bankám ponúkala ochranu pred zhoršovaním
kvality ich portfólia, a to hlavne v spojení s hypotékami krytými cennými
papiermi.
Pre nesplácané hypotéky americká vláda
musela nakoniec AIG zachrániť od
kolapsu, pričom od septembra jej poskytla až 180 miliárd USD. Potenciálne škody, ktoré CDS môžu spôsobiť
nie sú obmedzené len na finančné inštitúcie. Premietli sa napríklad aj v
bankrote najväčšieho výrobcu novinového papiera v Severnej Amerike
AbitibiBowater, aj na zdĺhavom bankrote
americkej automobilky General Motors.
O obidvoch týchto prípadoch niektorí majitelia dlhopisov vlastnili CDS a
mali získať viac reorganizáciou než bankrotom. Soros hovorí, že je to ako kúpiť životné poistenie na
život niekoho iného a vlastniť povolenie na vraždu.
Nezamestnaní Slováci spoza hraníc nemajú nárok na podporu
12. 6. 2009
Mnohí Slováci si kúpili domy v Maďarsku či v Rakúsku a prišli o prácu. Len v okolí Bratislavy ich žije za hranicou okolo 1 500. To, že pracujú na Slovensku im môže narobiť veľké problémy.
V prípade straty zamestnania sa budú márne
uchádzať o podporu v nezamestnanosti. Slovenské úrady práce ich do evidencie
nezradia. Rovnako dopadnú aj v zdravotnej poisťovni. Poistenie si nebudú môcť
platiť ani ako dobrovoľne nezamestnaní. Aj napriek tomu, že riadne platili dane
a odvody slovenským úradom.
Zákonný stav je taký, že ak úrad práce
nezamestnaného nezaradí do evidencie, ani Sociálna poisťovňa sa ním nebude zaoberať. Podľa zákona o sociálnom
poistení sa konanie o nároku na dávku v nezamestnanosti nemôže ani začať.
Problém je aj so zdravotným poistením. Keď
nezamestnaný spoza hranice poisťovni oznámi, že je bez práce, tá mu vezme
preukaz poistenca. Poistné mu neumožní platiť si ani z vlastného vrecka.
Znamená to, že zdravotnú starostlivosť na Slovensku si budú musieť financovať
zo svojho.
Osoba s trvalým pobytom v inom členskom štáte
je na území Slovenska verejne zdravotne poistená iba počas toho obdobia, v
ktorom je na našom území ekonomicky aktívna. Nezamestnaní sa musia prihlásiť do
systému verejného zdravotného poistenia v mieste trvalého pobytu.
Ministerstvo zdravotníctva tvrdí, že takto je
postavená legislatíva EÚ a zmeny v zákone nechystá.
Zamestnanosť v priemysle sa znižuje
11. 6. 2009
Priemysel patrí medzi hlavných ťahúňov našej ekonomiky. Zamestnanosť v ňom od septembra minulého roku sústavne padá.
v\:* {behavior:url(#default#VML);}
o\:* {behavior:url(#default#VML);}
w\:* {behavior:url(#default#VML);}
.shape {behavior:url(#default#VML);}Z najnovších údajov Štatistického úradu SR vyplýva, že
do konca apríla 2009 v priemysle ubudlo takmer 82-tisíc pracovných miest.
Viac ľudí v tomto období pracovalo len v odvetví
informácií a komunikácií, v stavebníctve, doprave a skladovaní. Podľa
štatistického úradu rast zamestnanosti v sektore informácie a komunikácia
zabezpečujú najmä firmy poskytujúce prístup na internet a služby v oblasti
programovania a poradenstva.
Klesla zamestnanosť v reštauráciách a pohostinstvách,
vo veľkoobchode, v predaji a opravách motorových vozidiel, ubytovaní,
maloobchode a ďalších odvetviach.
Nižšie dane a viac "milionárov"
10. 6. 2009
Zvýšením nezdaniteľnej časti základu dane ľudia zaplatia na daniach menej. "Milionárov" pribudne.
Dôvodom je zvýšenie životného minima na úroveň 185,19 €. K zvýšeniu dôjde od 1. júla tohto roka.
Od životného minima sa sa neodvíja
len výška sociálnych dávok, ale aj nezdaniteľného minima alebo tzv.
odpočítateľnej položky. Tá je 22,5-násobkom životného minima. V tomto roku je 4
025,70 €. V roku 2010 bude 4 166,77 €.
Zmena výpočtu výšky nezdaniteľného minima, ktorá platí
od marca tohto roka predstavuje 22,5-násobok životného minima, v minulosti to
bolo len 19,2-násobok.
Zvýšenie odpočítateľnej položky má význam pre tých,
ktorí platia tzv. milionársku daň. "Milionármi" sa v budúcom roku
stanú ľudia, ktorých hrubá mesačná mzda bude 1 527 € a viac. Od tejto hranice
sa výška odpočítateľsnej položky začne znižovať. Ľudia s hrubým mesačným
zárobkom 3 078 € a viac zaplatia štátu na budúci rok na daniach najviac.