Preddavky na daň z príjmov po lehote na podanie DV
30. 1. 2025
Preddavky na daň v zdaňovacom období roku 2025 splatné po lehote na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie roku 2024, t. j. po 31. 3. 2025, ak daňovník nemá predĺženú lehotu na podanie tohto daňového priznania, sa vypočítajú z dane uvedenej v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie roku 2024 v riadku 1110 – Daň na účely určenia výšky preddavkov na daň.
Pri určení hodnoty v riadku 1110 daňového priznania sa vychádza zo základu dane zníženého o odpočet daňovej straty uvedeného v riadku 500 daňového priznania za zdaňovacie obdobie roku 2024 pri použití sadzby dane uvedenej v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie roku 2024 (15 % alebo 21 % v závislosti od dosiahnutých zdaniteľných príjmov uvedených v riadku 560) a následne sa odpočíta hodnota uvedená v riadku 610 – Úľava na dani. To znamená, že
• ak daňovník v zdaňovacom období roku 2024 dosiahol zdaniteľné príjmy do 60 000 € vrátane (r. 560 daňového priznania), r. 1110 = (r. 500 x 15 %) – r. 610 daňového priznania za rok 2024
• ak daňovník v zdaňovacom období roku 2024 dosiahol zdaniteľné príjmy nad 60 000 € (r. 560 daňového priznania), r. 1110 = (r. 500 x 21 %) – r. 610 daňového priznania za rok 2024.
Z takto vypočítanej dane za predchádzajúce zdaňovacie obdobie uvedenej v riadku 1110 daňového priznania za zdaňovacie obdobie roku 2024 sa v súlade s § 42 ods. 1 a 2 ZDP, po zaokrúhlení matematicky podľa § 47 ZDP, určia preddavky na daň platené po lehote na podanie daňového priznania za rok 2024 v roku 2025.
Daňovník, ktorého zdaňovacím obdobím je kalendárny rok 2024, hospodársky rok, ktorý začal v priebehu roka 2024 a skončí v priebehu roka 2025 uplatní zníženú sadzbu dane 15 % v prípade, ak za zdaňovacie obdobie dosiahol zdaniteľné príjmy (výnosy) do 60 000 € vrátane.
Ak daňovník vznikol v predchádzajúcom zdaňovacom období, ktoré bolo kratšie ako 12 bezprostredne po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov, pri určení výšky preddavkov vychádza z dane za predchádzajúce zdaňovacie obdobie, neprepočítava výšku preddavkov na celoročnú povinnosť (vyplýva z § 42 ods. 5 zákona).
K
Odvody živnostníka do zdravotnej poisťovne
22. 6. 2009
Veľa živnostníkov patrí v problematike zdravotných odvodov medzi začiatočníkov. Živnostníkov zaujíma, aké zdravotné odvody si musia platiť a či ich musia platiť preddavkov alebo raz za rok? Medzi časté otázky patrí otázka, či sa musia prihlásiť do zdravotnej poisťovne.
Zdravotné poistenie sa
platí formou mesačných preddavkov a za kalendárny rok sa zúčtováva v ročnom
zúčtovaní poistného. Každý platiteľ poistného je povinný sám si vypočítať,
platiť a odvádzať preddavok na poistné na účet príslušnej zdravotnej poisťovne
v každom kalendárnom mesiaci. Začínajúci živostnostníci, ktorí si nemajú z čoho
vypočítať základ dane, si sami stanovia výšku preddavku na poistné. Minimálna
výška poistného sa odvíja od výšky minimálnej mzdy.
Na verejné zdravotné
poistenie je minimálny preddavok u SZČO pre rok 2009 vo výške 41,37 € (pre SZČO
so zdravotným postihnutím 20,68 €). Osoby samostatne zárobkovo činné sú povinné
uhradiť preddavky do 8. dňa nasledujúceho mesiaca. Poistenec je povinný oznámiť
zdravotnej poisťovni v lehote do 8 dní
všetky zmeny, ktoré majú vplyv na poistenie a odvody.
Zdravotné poistenie a osoby dobrovoľne nezamestnané
22. 6. 2009
Zdravotné poistenie musia platiť aj osoby, ktoré prišli o prácu, ale nechcú ísť na úrad práce.
Tieto
osoby sa stanú dobrovoľne nezamestnanými, resp. samoplatiteľmi. Samoplatitelia
sú povinní odvádzať pravidelne mesačné preddavky na zdravotné poistenie vo
výške 26,74 €.
Medzi firmami sa rozmohlo neplatenie faktúr
19. 6. 2009
Slovenské firmy si čoraz častejšie neplatia medzi sebou faktúry alebo meškajú s ich zaplatením. Priemerná doba úhrady pohľadávky sa oproti vlaňajšku výrazne predlžuje.
Konštatujú to firmy, ktoré sa
zaoberajú poistením pohľadávok. Slovenský index platobnej nedisciplinovanosti
sa zhoršil takmer o 30 %. Západná Európa sa v oblasti platobnej disciplíny
dostáva postupne z najhoršieho, situácia vo východnej sa stále zhoršuje.
Na neplatičov doplácajú menšie dopravné
spoločnosti, menší stavební subdodávatelia, kovovýroba, výrobcovia plastov a
gumy, strojári, sklári aj textilný priemysel.
Na zhoršujúcu sa platobnú morálku svojich
odberateľov môžu v budúcnosti najviac doplatiť práve menšie firmy. Mnohé z nich
už pocítili problémy s hotovosťou po tom, čo im banky priškrtili
financovanie. Niektoré sa uchýlili k
inému zdroju externého financovania - naťahovaniu splatnosti svojim
dodávateľom. V tejto situácii hrozí, že ak prestanú faktúry platiť aj ich
odberatelia, spustí sa domino efekt druhotnej platobnej neschopnosti.
Konflikt medzi ministerstvom a DSS pokračuje
19. 6. 2009
Podľa ministerky práce sa DSS-ky správajú nekorektne a zavádzajú pri spôsobe informovania ľudí o druhom penzijnom pilieri.
Posledné kroky DSS ministerka označila ako vážny morálny prešľap,
ktorý vychádza z cieľa ochrániť dobrý biznis - vlastné peniaze. Správcovia
dôchodkových úspor v liste zaslanom
Svetovej banke žiadali oficiálne
stanovisko k prípadnej zmene pomeru odvodov do kapitalizačného piliera. Svetová banka odpovedala s tým, že neodporúča
zníženie odvodov do druhého piliera.
Podľa ministerky niektoré penzijné spoločnosti už v
minulosti ovplyvňovali medzinárodné inštitúcie, aby svojimi stanoviskami
nepodporovali súčasnú vládu. Jednou z nich údajne bola aj Medzinárodná
asociácia sociálneho zabezpečenia.
Kritika dôchodkových spoločností sa v posledných dňoch
stupňuje. Zaútočil na ňu aj sám slovenský premiér. Podľa jeho slov dochádza k
obrovskému znehodnocovaniu vkladov ľudí v druhom pilieri. Rizikových akcií sa
správcovské spoločnosti údajne zbavujú
len z toho dôvodu, že vláda schválila zákon, podľa ktorého by prípadné
straty na dôchodkových účtov sporiteľov za polročné obdobie doplácať zo svojich
peňazí. To by pravdepodobne viedlo k zániku niektorých menších penzijných
spoločností.