Preddavky na daň z príjmov po lehote na podanie DV
30. 1. 2025
Preddavky na daň v zdaňovacom období roku 2025 splatné po lehote na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie roku 2024, t. j. po 31. 3. 2025, ak daňovník nemá predĺženú lehotu na podanie tohto daňového priznania, sa vypočítajú z dane uvedenej v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie roku 2024 v riadku 1110 – Daň na účely určenia výšky preddavkov na daň.
Pri určení hodnoty v riadku 1110 daňového priznania sa vychádza zo základu dane zníženého o odpočet daňovej straty uvedeného v riadku 500 daňového priznania za zdaňovacie obdobie roku 2024 pri použití sadzby dane uvedenej v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie roku 2024 (15 % alebo 21 % v závislosti od dosiahnutých zdaniteľných príjmov uvedených v riadku 560) a následne sa odpočíta hodnota uvedená v riadku 610 – Úľava na dani. To znamená, že
• ak daňovník v zdaňovacom období roku 2024 dosiahol zdaniteľné príjmy do 60 000 € vrátane (r. 560 daňového priznania), r. 1110 = (r. 500 x 15 %) – r. 610 daňového priznania za rok 2024
• ak daňovník v zdaňovacom období roku 2024 dosiahol zdaniteľné príjmy nad 60 000 € (r. 560 daňového priznania), r. 1110 = (r. 500 x 21 %) – r. 610 daňového priznania za rok 2024.
Z takto vypočítanej dane za predchádzajúce zdaňovacie obdobie uvedenej v riadku 1110 daňového priznania za zdaňovacie obdobie roku 2024 sa v súlade s § 42 ods. 1 a 2 ZDP, po zaokrúhlení matematicky podľa § 47 ZDP, určia preddavky na daň platené po lehote na podanie daňového priznania za rok 2024 v roku 2025.
Daňovník, ktorého zdaňovacím obdobím je kalendárny rok 2024, hospodársky rok, ktorý začal v priebehu roka 2024 a skončí v priebehu roka 2025 uplatní zníženú sadzbu dane 15 % v prípade, ak za zdaňovacie obdobie dosiahol zdaniteľné príjmy (výnosy) do 60 000 € vrátane.
Ak daňovník vznikol v predchádzajúcom zdaňovacom období, ktoré bolo kratšie ako 12 bezprostredne po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov, pri určení výšky preddavkov vychádza z dane za predchádzajúce zdaňovacie obdobie, neprepočítava výšku preddavkov na celoročnú povinnosť (vyplýva z § 42 ods. 5 zákona).
K
Mzdy v priemysle stúpajú menej ako ceny
10. 8. 2009
V slovenskom priemysle platy stúpli v júni medziročne o 2,1 percenta na 768,06 € (23 138,58 Sk), zatiaľ čo v máji sa prepadli o 1,3 percenta na 734,77 € (22 136 Sk).
Priemerný zárobok sa po očistení od inflácie v júni znížil o 0,3 %. Mesiac predtým klesol až o 3,4 %. V pondelok
o tom informoval Štatistický úrad.
Takmer vo všetkých sledovaných
odvetviach mzdy v júni stúpli. Najviac,
vzrástli vo vybraných trhových službách o 6,6 %, v maloobchode sa zdvihli o 3,3
%. Naopak, o 4,7 % poklesli platy v
poštových a doručovateľských činnostiach.
V šiestom mesiaci roka najvyššiu
mzdu poberali tradične pracovníci v sektore informácií a komunikácií, kde
dosiahla 1651,64 € (49 757,31 Sk) pri
medziročnom poklese o 0,9 %. Zamestnanci
reštaurácií a pohostinstiev dosiahli najnižšie zárobky s priemerným platom
335,19 € (10 097,93 Sk).
Za prvých šesť mesiacov stúpli mzdy
v priemysle o 1,9 % ,
reálne sa však znížili o 0,8 %.
Najviac nezamestnaných je vo veku 20 až 29 rokov
10. 8. 2009
Úrady práce a sociálnych vecí ku koncu júna tohto roka evidovali najviac nezamestnaných vo veku od 20 do 29 rokov.
Išlo takmer o 99,3 tisíc osôb. Najpočetnejšou druhou skupinou ľudí bez práce boli osoby vo veku od
30 do 39 rokov, a to v počte 81,4 tisíc. Úrady práce zaznamenali vo veku 40 až 49 rokov
ku koncu prvého polroka 78,5 tis. uchádzačov o
zamestnanie a vo veku 50 až 59 rokov nemalo prácu 77,4 tis. nezamestnaných. Vo veku do 19 roov sa do kategórie
nezamestnaných zaradilo vyše 6 tis. osôb
a vo veku nad 60 rokov išlo takmer o 6 tis. ľudí bez práce. Vyplynulo to z podrobných štvrťročných štatistík o
nezamestnanosti na Slovensku, ktoré zverejnilo Ústredie práce, sociálnych vecí
a rodiny SR.
V prešovskom
a košickom kraji je najviac nezamestnaných mladých ľudí vo veku od 20 do
29 rokov. Vo svojej evidencii úrady
práce v prešovskom kraji mali ku koncu
júna spolu 21,6 tis. nezamestnaných patriacich do tejto vekovej kategórie, v
košickom kraji bolo v tomto veku evidovaných takmer 18,8 tis. nezamestnaných.
Naopak, bez práce bolo ku koncu prvého polroka najmenej mladých ľudí v
Bratislavskom, Trnavskom a Trenčianskom samosprávnom kraji. V bratislavskom
kraji to bolo 4,3 tis nezamestnaných
ľudí vo veku od 20 do 29 rokov, v trnavskom kraji bolo v tejto vekovej
kategórii takmer 7,5 tis. nezamestnaných a v trenčianskom kraji takmer 8,6 tis.
nezamestnaných.
Miera
evidovanej nezamestnanosti na Slovensku medzimesačne vzrástla o 0,42 ku koncu júna
na 11,81 % percentuálneho bodu. Na
Slovensku ide o najvyššiu mieru nezamestnanosti od januára 2006. Miera
evidovanej nezamestnanosti sa medziročne minulý mesiac zvýšila o 4,39
percentuálneho bodu. Ku koncu júna
evidovali úrady práce 313 076 nezamestnaných, ktorí mohli okamžite nastúpiť do
práce. Oproti koncu mája to bol nárast o
11 205 osôb a medziročne je to nárast o 119 621 osôb.
Ku koncu
minulého mesiaca predstavoval celkový
počet evidovaných uchádzačov o zamestnanie 348 628 osôb. Celkovo ide o medzimesačný
nárast o 11 702 osôb a medziročné zvýšenie o 125 711 uchádzačov o zamestnanie.
Miera nezamestnanosti počítaná z celkového počtu registrovaných uchádzačov o
zamestnanie predstavovala na konci júna
13,16 %. Oproti koncu mája zvýšenie predstavovalo 0,45 percentuálneho bodu, v porovnaní s koncom
júna minulého roka došlo k nárastu o
4,62 percentuálneho bodu.
Po voľbách sa pravdepodobne zvýšia dane
7. 8. 2009
Kríza sekajúca príjmy rozpočtu zrejme prinesú občanom Slovenska vyššie dane.
Po
budúcoročných voľbách nová vláda podľa
Medzinárodného menového fondu bude musieť zrejme pristúpiť aj k vyššiemu
zdaneniu príjmov. Štát si inak neporadí s hrozivo veľkou dierou vo verejných
financiách.
Keďže
priestor šetriť na strane výdavkov je obmedzený, pravdepodobne bude potrebné
vyššie zdanenie príjmov. Uviedol to fond v správe, ktorú zverejnil po
každoročných diskusiách so zástupcami slovenského ministerstva financií či
centrálnej banke.
Podľa správy
sa fond zhodol s ministrom financií, že v strednodobom horizonte si
situácia zrejme vyžiada aj vyššiu daň z príjmov. V správe sa dodáva, že
Slovensko v rámci európskej dvadsaťsedmičky patrí medzi krajiny s najnižším
daňovým zaťažením.
Medzi
riadkami sa v správe píše, že vláda
nemá v strednodobom horizonte nijaký plán, ako znižovať verejný schodok. Podľa
správy bude potrebné takýto plán prijať
a robiť radikálne opatrenia na strane výdavkov alebo vyriešiť problém cez dane.
Nárok na pomoc v hmotnej núdzi
6. 8. 2009
Kto môže získať peniaze napríklad z predaja auta, nárok na pomoc v hmotnej núdzi nemá.
V posledných dňoch úrady práce častejšie
odpovedajú na otázky ľudí o tom, z čoho majú žiť, keď sa im skončí
podpora. Ak si nenašli prácu za šesť mesiacov, keď dostávali polovicu svojho
posledného platu, musia sa pripraviť na výrazné obmedzenie svojho rodinného
rozpočtu. Mnohí z nich budú odkázaní na dávku v hmotnej núdzi.
Požiadať však môžu aj o iné sociálne príspevky.
Rozumné je, keď sa ľudia
prídu informovať o dávkach v hmotnej núdzi ešte počas poberania dávky
v nezamestnanosti. Na odbore sociálnych vecí príslušného úradu podľa
miesta bydliska poradia, kto a na aké dávky má nárok, prípadne urobia aj
prepočet. Ak nárok na pomoc v hmotnej núdzi nezamestnanému nevznikne,
zistí to ešte pred ukončením poberania dávky v nezamestnanosti.
Z toho pre neho vyplýva, že si musí hľadať aj menej výhodnú prácu.
Ak nárok na
dávky vznikne, o každú z nich je
potrebné požiadať na úrade práce. Potrebné tlačivá sú k dispozícii na
internetovej stránke Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny alebo na
jednotlivých úradoch. Okrem svojich
údajov a údajov o príjme, je potrebné uviesť aj podrobnosti o manželovi,
manželke, deťoch a majetku. Nárok na dávky totiž nevzniká napríklad vtedy, ak
príjem máte pod stanovenou hranicou, no máte napríklad chalupu či auto, ktoré
môžete predať. Podľa zákona nemožno od občana požadovať iba predaj alebo
prenájom tej nehnuteľnosti, v ktorej trvale býva, pôdy, ktorú využíva pre svoju
potrebu či hnuteľnej veci, ktorá tvorí nevyhnutné vybavenie domácnosti.
Úrady
vyplácajú dávky mesačne pozadu, ale nevyplácajú ich napríklad vtedy, ak ste v hmotnej núdzi v
zahraničí.
Po skončení
podpory je možné získať dávku v hmotnej núdzi. Poskytovanie tejto dávky je
vysoko individuálne a závisí od celkovej rodinnej, príjmovej
a majetkovej situácie žiadateľa.
Spoločne
posudzované osoby, teda domácnosť alebo rodina majú na túto dávku nárok aj
vtedy, keď je ich príjem dohromady pod hranicou životného minima
a vlastným pričinením alebo vlastným majetkom si príjem nevedia zvýšiť.
Pre
jednotlivca je výška dávky 58,43 € mesačne, pre dvojicu s najviac štyrmi deťmi
150,04 €.
V hmotnej
núdzi existuje nárok aj na ďalšie príspevky k základnej dávke. Domácnosť
získa pár eur mesačne, ak ide o tehotnú ženu, o dieťa do jedného roka
či dieťa v čase povinnej školskej dochádzky. Dvoma eurami mesačne štát prispeje
aj na zdravotnú starostlivosť.
Aktivačný
príspevok 63,07 € mesačne v hmotnej
núdzi môže získať ten člen domácnosti, ktorý si zvyšuje kvalifikáciu formou
externého štúdia, zúčastňuje sa na vzdelávaní a príprave pre trh práce,
alebo sa zúčastňuje na vykonávaní menších obecných služieb. Ako príspevok na
bývanie môže človek získať 52,12 a viac € mesačne ak je nájomcom, alebo
vlastníkom a predloží doklad o zaplatení nákladov na bývanie za
predchádzajúcich šesť po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov. Meškať však
nesmie so splácaním doterajších nedoplatkov spojených s bývaním.
Ak príde
o prácu len jeden člen domácnosti a rodina má vyšší príjem ako
životné minimum, druhý člen domácnosti nárok na dávku v hmotnej núdzi
pravdepodobne nezíska. Rodina môže spĺňať podmienky na priznanie dotácie na
stravu alebo školské potreby pre deti aj vtedy, keď nárok na dávku v hmotnej
núdzi nevznikne. Stačí, ak domácnosť splní podmienky na dávku v hmotnej
núdzi len v jednom mesiaci a tieto dotácie môže využívať polovicu
školského roka.
O dávky
musí požiadať škola, obec alebo občianske združenie. Štát na stravu prispieva
najviac jedno € na obed alebo 0,34 € na iné jedlo za deň, keď sa dieťa
zúčastnilo na vyučovaní. Na školské potreby získa dieťa z rodiny, ktorá
je v hmotnej núdzi na celý školský
rok dotáciu 33,19 €.