Preddavky na daň z príjmov po lehote na podanie DV
30. 1. 2025
Preddavky na daň v zdaňovacom období roku 2025 splatné po lehote na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie roku 2024, t. j. po 31. 3. 2025, ak daňovník nemá predĺženú lehotu na podanie tohto daňového priznania, sa vypočítajú z dane uvedenej v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie roku 2024 v riadku 1110 – Daň na účely určenia výšky preddavkov na daň.
Pri určení hodnoty v riadku 1110 daňového priznania sa vychádza zo základu dane zníženého o odpočet daňovej straty uvedeného v riadku 500 daňového priznania za zdaňovacie obdobie roku 2024 pri použití sadzby dane uvedenej v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie roku 2024 (15 % alebo 21 % v závislosti od dosiahnutých zdaniteľných príjmov uvedených v riadku 560) a následne sa odpočíta hodnota uvedená v riadku 610 – Úľava na dani. To znamená, že
• ak daňovník v zdaňovacom období roku 2024 dosiahol zdaniteľné príjmy do 60 000 € vrátane (r. 560 daňového priznania), r. 1110 = (r. 500 x 15 %) – r. 610 daňového priznania za rok 2024
• ak daňovník v zdaňovacom období roku 2024 dosiahol zdaniteľné príjmy nad 60 000 € (r. 560 daňového priznania), r. 1110 = (r. 500 x 21 %) – r. 610 daňového priznania za rok 2024.
Z takto vypočítanej dane za predchádzajúce zdaňovacie obdobie uvedenej v riadku 1110 daňového priznania za zdaňovacie obdobie roku 2024 sa v súlade s § 42 ods. 1 a 2 ZDP, po zaokrúhlení matematicky podľa § 47 ZDP, určia preddavky na daň platené po lehote na podanie daňového priznania za rok 2024 v roku 2025.
Daňovník, ktorého zdaňovacím obdobím je kalendárny rok 2024, hospodársky rok, ktorý začal v priebehu roka 2024 a skončí v priebehu roka 2025 uplatní zníženú sadzbu dane 15 % v prípade, ak za zdaňovacie obdobie dosiahol zdaniteľné príjmy (výnosy) do 60 000 € vrátane.
Ak daňovník vznikol v predchádzajúcom zdaňovacom období, ktoré bolo kratšie ako 12 bezprostredne po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov, pri určení výšky preddavkov vychádza z dane za predchádzajúce zdaňovacie obdobie, neprepočítava výšku preddavkov na celoročnú povinnosť (vyplýva z § 42 ods. 5 zákona).
K
Slovensko má najdrahšie PHL z okolitých krajín
10. 9. 2009
V porovnaní s okolitými krajinami, ktoré sú súčasťou Európskej únie, má Slovensko najdrahšie pohonné látky (PHL). Ako agentúru SITA informoval internetový portál natankuj.sk, k 7. septembru tohto roka bolo Slovensko na 16. mieste v rebríčku porovnávajúcom ceny benzínov s daňami, keď bola na úrovni 1,183 € za liter.
Oproti prvému v poradí - Rumunsku je cena za liter benzínu s daňami na Slovensku drahšia o 0,265 €. Svoju pozíciu si Slovensko neudržalo v rebríčku cien nafty s daňami a kleslo o jedno miesto. Podľa portálu je Slovensko aktuálne na predposlednom mieste. Priemerná cena nafty s daňami na Slovensku bola 1,110 € za liter, čo je oproti rumunským priemerným cenám, ktoré boli v sledovanom období najnižšie, viac o 0,257 € za liter.
Aktuálne na 19. mieste je Slovensko v rebríčku najnižších cien benzínov bez daní. V rebríčku cien nafty bez daní je SR na 9. mieste.
V auguste štát opäť na daniach vyzbieral menej ako plánoval
10. 9. 2009
Ku koncu ôsmeho mesiaca predstavoval výpadok daňových a colných úradov 1,5 miliardy €. Daňové a colné úrady ku koncu ôsmeho mesiaca vybrali celkovo 5,2 miliardy €.
Podľa údajov zverejnených Daňovým riaditeľstvom SR sa tak Daňovým úradom a colniciam podarilo plánované príjmy naplniť na 77,59 %. Pod tento výsledok sa najvýraznejšie podpísal nižší výber daní na tovary a služby. Domáce dane na tovary a služby v celkovom objeme 3,5 miliardy € zaostali za rozpočtom o 1,2 miliardy €. Výber samotnej dane z pridanej hodnoty dosiahol pritom 2,3 miliardy €, čo predstavovalo nižšie ako plánované príjmy o 1,1 miliardy €.
Lepšie sa darilo nedaňovým príjmom. Tie dosiahli 182,89 milióna € a boli oproti plánovanej úrovni vyššie o 29,1 milióna €. Podpísali sa pod to najmä vyššie odvody z výťažkov z lotérii a iných podobných hier. Tie boli a oproti rozpočtu vyššie o 30,3 milióna € a dosiahli 81,2 milióna €. Na daniach z príjmov, ziskov a kapitálového majetku vybrali daňové a colné orgány SR ku koncu augusta celkovo 1,5 miliardy €, teda 82,09 % plánovaného objemu. V porovnaní s plánom zaostal výber dane z príjmov právnických osôb o 150,8 milióna € a dosiahol 1,5 miliardy eur. Dane odvedené fyzickými osobami dosiahli 1,1 miliardy €. V rámci podielu z daní z príjmov fyzických osôb obce a vyššie územné celky zaznamenali príjem 1,1 miliardy €.
Nižší oproti plánu v štátnom rozpočte bol aj výber spotrebných daní. Ku koncu augusta evidovali totiž colné úrady príjem z týchto daní vo výške 1,3 miliardy €, čo predstavovalo plnenie rozpočtovanej úrovne na 90,56 %. V rámci nedaňových príjmov evidovali úrady na administratívnych poplatkoch 101,4 milióna €, čo predstavuje plnenie rozpočtu na úrovni 98,54 %. Pokuty a penále dosiahli pritom takmer 222 tisíc €.
Podľa schváleného štátneho rozpočtu by celkovo v tomto roku mali daňové a colné úrady vybrať spolu 10,1 miliardy €. Z celkového objemu príjmov by daňové príjmy mali tvoriť 9,9 miliardy € a nedaňové príjmy takmer 231 miliónov €. Vlani daňové úrady a colnice vybrali do štátneho rozpočtu spolu 9,3 miliardy €. To bolo oproti plánu viac o 0,88 %.
Návrh na zmenu Zákonníka práce neprešiel
9. 9. 2009
Pracovať v nedeľu preto ani v budúcnosti nebude zakázané. Parlament totiž nesúhlasil s návrhom novely ZP, aby sa zakázala práca v nedeľu s istými výnimkami.
Poslanec, ktorý návrh predkladal chcel, aby zmena Zákonníka práce priniesla presné vymedzenie pravidiel pre prácu v nedeľu a vo sviatky tak, ako je to vo viacerých krajinách Európskej únie.
Išlo predovšetkým o to, aby v nedeľu boli zatvorené obchodné reťazce a aby sa ľudia opäť stretávali v rodinnom prostredí. Výnimkou zo zákazu mali byť napr. práce, ktoré nemôžu byť vykonané počas pracovných dní, požiarnici alebo záchranná banská či horská služba, práca bezpečnostných zložiek, práca v niektorých zdravotníckych zariadeniach a lekárňach či v reštauráciách a v hoteloch. Výnimka sa ďalej mala vzťahovať aj na hudobné vystúpenia, divadelné a filmové predstavenia a výstavy. Pracovať v nedeľu by mohli aj zamestnanci médií.
Podľa Zákonníka práce v súčasnosti platí, že zamestnancovi nemožno nariadiť prácu 1. januára (Nový rok), na Veľkonočnú nedeľu, na Štedrý deň po 12.00 h a 25. decembra na Prvý sviatok vianočný.
Návrh zmeny zákona o rodičovskom príspevku
9. 9. 2009
Rodičovský príspevok na výšku minimálnej mzdy nenarastie pre každého rodiča. Ľudia, ktorí boli bez práce a bez peňazí už pred narodením dieťaťa alebo pracovali krátko, budú na tom rovnako ako dnes. Dávka patrí ženám, ktoré boli zamestnané najmenej 270 dní z dvoch rokov pred pôrodom alebo si na nemocenské poistenie prispievali ako nezamestnané či živnostníčky.
Ministerstvo práce predložilo do pripomienkového konania dlho očakávaný návrh zmeny zákona o rodičovskom príspevku. Pôvodne sa vláda zaviazala, že do roku 2010 zvýši tento príspevok na úroveň minimálnej mzdy.
Podľa návrhu zákona by sa mal príspevok zvýšiť iba tým, ktorí si príspevok na materskú dávku odvádzali vopred. Dávka patrí ženám, ktoré boli zamestnané najmenej 270 dní z dvoch rokov pred pôrodom alebo si na nemocenské poistenie prispievali ako nezamestnané či živnostníčky.
Týmto návrhom by sa podpora štátu zachovala pre všetkých rodičov aspoň na úrovni súčasného stavu. Deliaca línia zohľadňuje, či si na obdobie materskej matka prispievala. Zároveň je zachovaná aj solidarita s nepracujúcimi matkami - tiež dostanú príspevok.