Preddavky na daň z príjmov po lehote na podanie DV
30. 1. 2025
Preddavky na daň v zdaňovacom období roku 2025 splatné po lehote na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie roku 2024, t. j. po 31. 3. 2025, ak daňovník nemá predĺženú lehotu na podanie tohto daňového priznania, sa vypočítajú z dane uvedenej v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie roku 2024 v riadku 1110 – Daň na účely určenia výšky preddavkov na daň.
Pri určení hodnoty v riadku 1110 daňového priznania sa vychádza zo základu dane zníženého o odpočet daňovej straty uvedeného v riadku 500 daňového priznania za zdaňovacie obdobie roku 2024 pri použití sadzby dane uvedenej v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie roku 2024 (15 % alebo 21 % v závislosti od dosiahnutých zdaniteľných príjmov uvedených v riadku 560) a následne sa odpočíta hodnota uvedená v riadku 610 – Úľava na dani. To znamená, že
• ak daňovník v zdaňovacom období roku 2024 dosiahol zdaniteľné príjmy do 60 000 € vrátane (r. 560 daňového priznania), r. 1110 = (r. 500 x 15 %) – r. 610 daňového priznania za rok 2024
• ak daňovník v zdaňovacom období roku 2024 dosiahol zdaniteľné príjmy nad 60 000 € (r. 560 daňového priznania), r. 1110 = (r. 500 x 21 %) – r. 610 daňového priznania za rok 2024.
Z takto vypočítanej dane za predchádzajúce zdaňovacie obdobie uvedenej v riadku 1110 daňového priznania za zdaňovacie obdobie roku 2024 sa v súlade s § 42 ods. 1 a 2 ZDP, po zaokrúhlení matematicky podľa § 47 ZDP, určia preddavky na daň platené po lehote na podanie daňového priznania za rok 2024 v roku 2025.
Daňovník, ktorého zdaňovacím obdobím je kalendárny rok 2024, hospodársky rok, ktorý začal v priebehu roka 2024 a skončí v priebehu roka 2025 uplatní zníženú sadzbu dane 15 % v prípade, ak za zdaňovacie obdobie dosiahol zdaniteľné príjmy (výnosy) do 60 000 € vrátane.
Ak daňovník vznikol v predchádzajúcom zdaňovacom období, ktoré bolo kratšie ako 12 bezprostredne po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov, pri určení výšky preddavkov vychádza z dane za predchádzajúce zdaňovacie obdobie, neprepočítava výšku preddavkov na celoročnú povinnosť (vyplýva z § 42 ods. 5 zákona).
K
Väčšina Slovákov má príjem pod 20-tisíc Sk
30. 11. 2009
Väčšina zo zhruba štyroch miliónov pracujúcich či dôchodcov na Slovensku mala v minulom roku mesačný príjem menší ako 20 000 Sk (663,88 €).
Priemerná mzda dosahovala úroveň 21 782 Sk (723 €). Približne 200 ľudí dosiahlo príjmy vyššie ako milión korún (33 194 €) mesačne. Vyplýva to zo zisťovania jednej z vedkýň z Ekonomického ústavu Slovenskej akadémie vied.
Mesačnými príjmami boli nielen mzdy či výnosy z prenájmu alebo úrokov, ale aj vyplácané starobné dôchodky a iné štátne sociálne dávky.
Najpočetnejšiu skupinu - asi 1,7 milióna ľudí, predstavujú v náhodne vybranom mesiaci ľudia, ktorí v priebehu minulého roka mali príjem do 10 000 Sk (331,94 €). Druhou najpočetnejšou skupinou - takmer 1,3 milióna - bola časť obyvateľov s príjmom od 10 000 do 20 000 Sk. Približne 700 000 ľudí disponovalo sumou 20 000 až 40 000 Sk (1327,76 €). Zvyšných zhruba 170.000 ľudí malo príjem vyšší ako 40.000 Sk.
Zväčšovali sa rozdiely medzi regiónmi Slovenska. Najpomalšie rástli príjmy v severovýchodnej časti krajiny. Presnejšie údaje o celkovom majetku Slovákov zatiaľ podľa nie sú k dispozícii.
Už v minulosti zaznievali názory, že rast priemernej mzdy v predchádzajúcich rokoch nemusel zachytiť reálny stav príjmov v spoločnosti. Napriek tomu, že priemerná mzda vlani stúpla napríklad v porovnaní s rokom 2005 o 4 508 korún (149,64 eur), nárast mohlo do veľkej miery spôsobiť napríklad zvyšovanie príjmov vrcholových manažérov. Koncom vlaňajška rástol priemerný starobný dôchodok na úroveň 9 431 korún (313 €).
Na Slovensku sú rozdiely v príjmoch výrazne nižšie ako v iných regiónoch sveta. Podľa dávnejšej štúdie od polovice deväťdesiatych rokov vzrástol majetok najbohatších ľudí planéty na zhruba 33 biliónov dolárov (25 biliónov €, 753 biliónov Sk) z asi 16,6 bilióna dolárov (11 biliónov €, 331 biliónov Sk). Na druhej strane sa od roku 1960 do roku 2000 takmer trojnásobne rozrástla skupina najchudobnejších krajín. Do kategórie najzaostalejších štátov podľa medzinárodne uznávaných kritérií bolo zaradených na prelome milénia 71 krajín z pôvodných 25.
Vyše jedenásťtisíc dôchodkov sa vypláca do zahraničia
30. 11. 2009
Sociálna poisťovňa (SP) v desiatom mesiaci tohto roka vyplatila 11 886 dôchodkov do zahraničia. Od začiatku roka 2009 sa počet ľudí poberajúcich dôchodkové dávky v cudzine zvýšil o 1756. Vyplýva to z údajov zverejnených na internetovej stránke SP.
Celkovo počet poberateľov dôchodkových dávok na Slovensku v októbri dosiahol 1.573.384. Starobný dôchodok z toho poberalo 930.400 ľudí. Ich počet sa medziročne zvýšil. V rovnakom období minulého roka tento typ dávky dostávalo 920.012 ľudí.
V desiatom mesiaci bola priemerná suma starobného dôchodku 338,96 eura (10.211,51 Sk). Medziročne vzrástla o 26,27 eura.
Problémy s firemnými úvermi pribúdajú
27. 11. 2009
V slovenských bankách v treťom štvrťroku opäť pribudlo problémových podnikových úverov. Objem zlyhaných pôžičiek stúpol na 818 miliónov eur a dosiahol 5,5 % z celkového zostatku. Na konci uplynulého roka stav úverov mierne prekročil 3 %. Vyplýva to z materiálu vypracovaného MF SR v spolupráci s NBS.
Nárast objemu zlyhaných úverov odzrkadľuje negatívnu finančnú pozíciu podnikov a vysvetľuje opatrné správanie bánk. Konštatuje sa to v správe o úverových možnostiach slovenského bankového sektora pre podnikateľský sektor. Na budúci týždeň má materiál prerokovať vláda.
Pošta stratí monopol na kolky
26. 11. 2009
Od decembra príde Slovenská pošta, a. s. o monopol na predaj kolkových známok. Vyplýva to z novely zákona o platobných službách, ktorú dnes podpísal prezident SR. Úprava súvisí s novelizáciou zákona o kolkových známkach.
Vraciame sa tak do stavu spred augusta 2008, odkedy je účinný zákon o kolkových známkach. Na základe tohto zákona sa distribútorom kolkov stala výhradne Slovenská pošta. Kolky sa dajú zaobstarať iba na jej pracoviskách.
Podľa aktuálneho návrhu bude potrebné, aby Ministerstvo financií SR, Slovenská pošta a príslušné úrady zabezpečili také podmienky, aby orgány, na ktorých sa kolky používajú, povinne na svojich pracoviskách zabezpečovali ich predaj.