Preddavky na daň z príjmov po lehote na podanie DV
30. 1. 2025
Preddavky na daň v zdaňovacom období roku 2025 splatné po lehote na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie roku 2024, t. j. po 31. 3. 2025, ak daňovník nemá predĺženú lehotu na podanie tohto daňového priznania, sa vypočítajú z dane uvedenej v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie roku 2024 v riadku 1110 – Daň na účely určenia výšky preddavkov na daň.
Pri určení hodnoty v riadku 1110 daňového priznania sa vychádza zo základu dane zníženého o odpočet daňovej straty uvedeného v riadku 500 daňového priznania za zdaňovacie obdobie roku 2024 pri použití sadzby dane uvedenej v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie roku 2024 (15 % alebo 21 % v závislosti od dosiahnutých zdaniteľných príjmov uvedených v riadku 560) a následne sa odpočíta hodnota uvedená v riadku 610 – Úľava na dani. To znamená, že
• ak daňovník v zdaňovacom období roku 2024 dosiahol zdaniteľné príjmy do 60 000 € vrátane (r. 560 daňového priznania), r. 1110 = (r. 500 x 15 %) – r. 610 daňového priznania za rok 2024
• ak daňovník v zdaňovacom období roku 2024 dosiahol zdaniteľné príjmy nad 60 000 € (r. 560 daňového priznania), r. 1110 = (r. 500 x 21 %) – r. 610 daňového priznania za rok 2024.
Z takto vypočítanej dane za predchádzajúce zdaňovacie obdobie uvedenej v riadku 1110 daňového priznania za zdaňovacie obdobie roku 2024 sa v súlade s § 42 ods. 1 a 2 ZDP, po zaokrúhlení matematicky podľa § 47 ZDP, určia preddavky na daň platené po lehote na podanie daňového priznania za rok 2024 v roku 2025.
Daňovník, ktorého zdaňovacím obdobím je kalendárny rok 2024, hospodársky rok, ktorý začal v priebehu roka 2024 a skončí v priebehu roka 2025 uplatní zníženú sadzbu dane 15 % v prípade, ak za zdaňovacie obdobie dosiahol zdaniteľné príjmy (výnosy) do 60 000 € vrátane.
Ak daňovník vznikol v predchádzajúcom zdaňovacom období, ktoré bolo kratšie ako 12 bezprostredne po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov, pri určení výšky preddavkov vychádza z dane za predchádzajúce zdaňovacie obdobie, neprepočítava výšku preddavkov na celoročnú povinnosť (vyplýva z § 42 ods. 5 zákona).
K
Druhý pilier skončí v tomto roku pravdepodobne v mínuse
29. 12. 2009
Úspory v druhom dôchodkovom pilieri v tomto roku skončia pravdepodobne v mínuse. Aj v prípade najbezpečnejších konzervatívnych fondov. Dôvodom je údajne opatrné investovanie správcovských spoločností po vládnej zmene pravidiel pre II. pilier a rast cien. Scenár sa môže opakovať aj v budúcom roku, keďže podľa ekonómov majú ceny rásť ešte výraznejšie.
Šanca na rast nezanikla. Kým nominálne zhodnotenie v dôchodkových fondoch sa pohybuje od začiatku tohto roka od 0,72 % v rastovom do 1,57 % v konzervatívnom, inflácia bola do novembra na úrovni 1,7 %. Keďže priemer inflácie za celý rok môže ešte klesnúť, šancu zarobiť si majú tak len úspory v konzervatívnom fonde.
Ako nástroj investovania pre úspory sporiteľov kapitalizačného piliera sa teraz podľa predsedu Asociácie DSS Petra Sochu používajú teraz najviac práve termínované účty.
Na konzervatívne investovanie DSS prešli kvôli novele starobného dôchodkového sporenia, ktorá začala platiť od júla. Podľa nových pravidiel sa hodnotí šesťmesačné investičné obdobie. V praxi to znamená, že ak sú úspory za toto obdobie nominálne v pluse, DSS-ky majú nárok na poplatok z výnosu, ktorý predstavuje 5,6 % z jednej šestiny zhodnotenia majetku za dané obdobie. To znamená, že pri prvom januárovom posudzovaní zhodnotenia si správcovia budú môcť odmenu vyplatiť. Ak by boli úspory sporiteľov v strate, správcovia musia hodnotu majetku dorovnať zo svojich peňazí.
Úverov na bývanie pribudlo
24. 12. 2009
Úvery, ktoré banky poskytli na bývanie, sa za november zvýšili o 65,9 milióna €. Celkový stav úverov na nehnuteľnosti predstavoval tak 9,146 miliardy €. K novembrovému rastu prispeli iné úvery na nehnuteľnosti. Došlo len k miernemu rastu hypotekárnych úverov a stav úverov stavebného sporenia dokonca poklesov.Za jedenásť mesiacov roku 2009 sa celkový stav úverov na bývanie zvýšil o 842,8 mil. €. Vyplýva to z informácií, ktoré zverejnila Národná banka Slovenska.
Slovenská sporiteľňa vygenerovala z úverov na nehnuteľnosti 24,53 %. Za ňou nasledovala VÚB banka s podielom 22,24 %. Na klasických hypotékach sa VÚB banka podieľala 37,01 percentami a Tatra banka dosiahla 27,62 %. V rámci iných úverov na nehnuteľnosti dominovala Slovenská sporiteľňa, ktorá dosiahla 52,97 %. V rámci stavebného sporenia najlepšia bola Prvá sporiteľňa s podielom 85,97 %.
Úvery na nehnuteľnosti poskytuje v súčasnosti 19 bankových domov. Licenciu na poskytovanie hypotekárnych úverov vlastní osem bánk. Hypotekárne banky v minulosti možnosti financovania bývania postupne rozširovali aj o spotrebné úvery zabezpečené nehnuteľnosťou, či iné úvery na bývanie. Tieto úvery na bývanie v niektorých prípadoch nahrádzajú klasické hypotéky. Klasické hypotekárne úvery niektoré banky poskytujú už len minimálne. V rámci stavebného sporenia na trhu pôsobia tri stavebné sporiteľne.
Daňové úľavy pre firmy investujúce do výskumu a vývoja
23. 12. 2009
Podľa vicepremiéra D. Čaploviča by bolo potrebné uvažovať o takej zmene legislatívy, ktorá by umožnila daňové úľavy pre domáce i zahraničné firmy investujúce do výskumu a vývoja. V rozhovore pre TASR vicepremiér konštatoval, že nikto nevie cielene zhodnotiť svoje zdroje lepšie, ako privátny sektor. Takéto úľavy však vzhľadom na rovnú daň nie sú nateraz možné. O tom, do ktorej oblasti zainvestujú pre svoj inovatívny rozvoj a vývoj by spoločnosti rozhodovali sami.
Európska únia požaduje, aby do oblasti výskumu a vývoja smerovali dve percentá HDP. Na Slovensku je to okolo 0,5 %. Skoro všetky prostriedky pritom pochádzajú z verejného sektora. D. Čaplovič zdôraznil, že v budúcnosti, keď sa reštartuje slovenská ekonomika, bude potrebné tento problém znovu otvoriť.
Dôsledkom nízkych investícií je pomerne slabé prístrojové a technické vybavenie vo všetkých sektoroch výskumu a vývoja, ktoré má podľa rezortu zlepšiť operačný program Výskum a vývoj.
Predčasný dôchodok
23. 12. 2009
Pred odchodom do predčasného dôchodku musí žiadateľ spĺňať niekoľko podmienok, ktoré stanovuje zákon. Nárok na skoršiu penziu vzniká osobám, ktoré boli minimálne 15 rokov dôchodkovo poistené. Okrem toho, dôležitou podmienkou je, že do štandardného dôchodku žiadateľovi nesmú chýbať viac ako dva roky. Muži teda do skoršej penzie môžu odísť vo veku 60 rokov, pri ženách rozhoduje počet detí a takisto rok narodenia. Napríklad bezdetná žena narodená v roku 1950 má nárok na predčasný dôchodok už po dovŕšení veku 58 rokov. Do predčasného dôchodku môžu odísť žiadatelia v prípade, ak dôchodok vypočítaný Sociálnou poisťovňou dosiahne minimálne 223,3 € mesačne.
Nárok na predčasný dôchodok nevznikne, ak ho Sociálna poisťovňa vypočíta nižšie, ako je 1,2-násobok životného minima pre dospelú osobu. Pre tých, ktorí si sporia aj v druhom dôchodkovom pilieri, stačí, ak bude sumu priznaného dôchodku od štátu vyššia ako 0,6-násobok životného minima, ktoré je v súčasnosti stanovené na 185,18 €.
Žiadosť o predčasný dôchodok je možné podať najviac dva razy do roka. Najlepšie je obrátiť sa priamo na najbližšiu pobočku Sociálnej poisťovne, kde spresnia, aké doklady a potvrdenia bude potrebné predložiť. Podrobné informácie sú aj na internetovej stránke poisťovne.
Treba si uvedomiť, že skorší odchod do dôchodku znamená aj stratu peňazí. Za každých 30 dní skoršieho odchodu do dôchodku sa výška zníži o 0,5 percenta.
Skorší odchod do penzie však znamená aj stratu peňazí. Za každých 30 dní, o ktoré idete do dôchodku skôr, ako by ste mali, sa vám výška dôchodku zníži o 0,5 percenta.
Medzi podmienky na priznanie predčasného dôchodku patria:
– minimálny čas dôchodkového poistenia 15 rokov
– vek na odchod do predčasného dôchodku musí byť dva alebo menej rokov ako odchod do normálneho dôchodku
– vypočítaný dôchodok musí byť vyšší ako 1,2-násobok životného minima. Pre sporiteľov v II. pilieri stačí, aby bol vyšší ako 0,6-násobok životného minima.