Preddavky na daň z príjmov po lehote na podanie DV
30. 1. 2025
Preddavky na daň v zdaňovacom období roku 2025 splatné po lehote na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie roku 2024, t. j. po 31. 3. 2025, ak daňovník nemá predĺženú lehotu na podanie tohto daňového priznania, sa vypočítajú z dane uvedenej v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie roku 2024 v riadku 1110 – Daň na účely určenia výšky preddavkov na daň.
Pri určení hodnoty v riadku 1110 daňového priznania sa vychádza zo základu dane zníženého o odpočet daňovej straty uvedeného v riadku 500 daňového priznania za zdaňovacie obdobie roku 2024 pri použití sadzby dane uvedenej v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie roku 2024 (15 % alebo 21 % v závislosti od dosiahnutých zdaniteľných príjmov uvedených v riadku 560) a následne sa odpočíta hodnota uvedená v riadku 610 – Úľava na dani. To znamená, že
• ak daňovník v zdaňovacom období roku 2024 dosiahol zdaniteľné príjmy do 60 000 € vrátane (r. 560 daňového priznania), r. 1110 = (r. 500 x 15 %) – r. 610 daňového priznania za rok 2024
• ak daňovník v zdaňovacom období roku 2024 dosiahol zdaniteľné príjmy nad 60 000 € (r. 560 daňového priznania), r. 1110 = (r. 500 x 21 %) – r. 610 daňového priznania za rok 2024.
Z takto vypočítanej dane za predchádzajúce zdaňovacie obdobie uvedenej v riadku 1110 daňového priznania za zdaňovacie obdobie roku 2024 sa v súlade s § 42 ods. 1 a 2 ZDP, po zaokrúhlení matematicky podľa § 47 ZDP, určia preddavky na daň platené po lehote na podanie daňového priznania za rok 2024 v roku 2025.
Daňovník, ktorého zdaňovacím obdobím je kalendárny rok 2024, hospodársky rok, ktorý začal v priebehu roka 2024 a skončí v priebehu roka 2025 uplatní zníženú sadzbu dane 15 % v prípade, ak za zdaňovacie obdobie dosiahol zdaniteľné príjmy (výnosy) do 60 000 € vrátane.
Ak daňovník vznikol v predchádzajúcom zdaňovacom období, ktoré bolo kratšie ako 12 bezprostredne po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov, pri určení výšky preddavkov vychádza z dane za predchádzajúce zdaňovacie obdobie, neprepočítava výšku preddavkov na celoročnú povinnosť (vyplýva z § 42 ods. 5 zákona).
K
Minimálny vymeriavací základ pre SZČO
29. 12. 2009
Od januára budúceho roku stúpnu minimálne odvody na sociálne a zdravotné poistenie pre samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO) o 8,1 % na 141,6 eura. Najnižší vymeriavací základ pre SZČO na platenie odvodov na rok 2010 sa určuje ako 44,2 % z priemernej mzdy na Slovensku v roku 2008. Minimálny vymeriavací základ na platenie odvodov pre SZČO bude od 1. januára 2010 predstavovať 319,58 eura. Najnižším vymeriavacím základom pre výpočet odvodov v tomto roku je pre SZČO minimálna mzda v sume 295,5 eura.
Novela zákona o sociálnom poistení, ktorú parlament schválil 11. marca tohto roka odpojila najnižšie odvody pre SZČO od minimálnej mzdy. Pre živnostníkov najnižším vymeriavacím základom pre výpočet odvodov na sociálne a zdravotné poistenie od 1. januára budúceho roka nie je minimálna mzda, ale 44,2 % z priemernej mzdy na Slovensku vykázanej za predminulý rok.
Zmeny daňového systému nie sú témou dňa
29. 12. 2009
Zmena daňového systému v smere zvyšovania daní alebo zavedenia progresívneho zdanenia podľa predsedu vlády Roberta Fica nebude témou blízkej budúcnosti.
Hospodársky rast krajiny umožňuje udržať aj pomerne nízke dane. Ide aj o zachovanie určitej stability prostredia, v ktorom sa pohybujú podnikatelia aj zamestnanci. Preto pokiaľ ide o právnické osoby dane zostali na úrovni 19 %. Pri fyzických osobách úpravami bola zavedená určitá miera solidarity a progresivity.
Premiér do budúcnosti pripustil v oblasti daní rozšírenie okruhu tovarov a služieb, ktoré spadajú pod zníženú desaťpercentnú sadzbu DPH.
Znižovania odvodov podľa premiéra v súčasnej situácii nie je reálne.
Mýtne poplatky budú vždy vnímané negatívne
29. 12. 2009
Minister dopravy Ľ. Vážny uviedol, že verejnosť alebo užívatelia dopravnej infraštruktúry budú mýto vždy vnímať negatívne, pretože doteraz boli zvyknutí užívať cesty za nízke poplatky. Mýtny systém však riešia aj veľké štáty, Nemecko či Francúzsko, ktoré majú silnejšiu ekonomiku ako Slovensko.
Mýtny systém by mal prispieť aj k tomu, aby sa čo najviac nákladu z ciest, ktoré sú vyťažené na 80 až 100 %, presunulo na železnice, ktoré sú vyťažené len na 25 až 30 %. Preprava železa, betónu, cementu a dreva by sa mala vrátiť na železnicu, kam naozaj patrí.
Elektronický výber mýta minister považuje za náročný a unikátny projekt, najväčší na Slovensku, ktorého vývoj je sledovaný aj v Európskej komisii. Treba počítať s tým, že prax prinesie aj problémy, ktoré nebolo v technicko-legislatívnom procese možné predvídať. Preto nie sú vylúčené zmeny v mýtnom poriadku.
Nezamestnané mamičky dostanú dávku v nezamestnanosti
29. 12. 2009
Mamičky, ktorým skončila rodičovská dovolenka a dostali v práci výpoveď, dostanú od začiatku februára zo Sociálnej poisťovne dávku v nezamestnanosti.Vyplýva to z novely zákona o sociálnom poistení.
V súčasnosti má na dávku v nezamestnanosti poistenec nárok v prípade, ak získal v posledných štyroch rokoch pred zaradením do evidencie nezamestnaných aspoň tri roky poistenia v nezamestnanosti. Obdobie rodičovskej dovolenky sa v súčasnosti pritom nepovažuje za obdobie poistenia v nezamestnanosti. Mamička, ktorej skončila rodičovská dovolenka, tak podľa aktuálneho zákona nemá pri strate zamestnania nárok na dávku v nezamestnanosti.
Od začiatku februára budúceho roka sa podľa novely zákona o sociálnom poistení do obdobia poistenia v nezamestnanosti započíta aj doba prerušenia povinného poistenia v nezamestnanosti počas rodičovskej dovolenky.