Preddavky na daň z príjmov po lehote na podanie DV
30. 1. 2025
Preddavky na daň v zdaňovacom období roku 2025 splatné po lehote na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie roku 2024, t. j. po 31. 3. 2025, ak daňovník nemá predĺženú lehotu na podanie tohto daňového priznania, sa vypočítajú z dane uvedenej v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie roku 2024 v riadku 1110 – Daň na účely určenia výšky preddavkov na daň.
Pri určení hodnoty v riadku 1110 daňového priznania sa vychádza zo základu dane zníženého o odpočet daňovej straty uvedeného v riadku 500 daňového priznania za zdaňovacie obdobie roku 2024 pri použití sadzby dane uvedenej v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie roku 2024 (15 % alebo 21 % v závislosti od dosiahnutých zdaniteľných príjmov uvedených v riadku 560) a následne sa odpočíta hodnota uvedená v riadku 610 – Úľava na dani. To znamená, že
• ak daňovník v zdaňovacom období roku 2024 dosiahol zdaniteľné príjmy do 60 000 € vrátane (r. 560 daňového priznania), r. 1110 = (r. 500 x 15 %) – r. 610 daňového priznania za rok 2024
• ak daňovník v zdaňovacom období roku 2024 dosiahol zdaniteľné príjmy nad 60 000 € (r. 560 daňového priznania), r. 1110 = (r. 500 x 21 %) – r. 610 daňového priznania za rok 2024.
Z takto vypočítanej dane za predchádzajúce zdaňovacie obdobie uvedenej v riadku 1110 daňového priznania za zdaňovacie obdobie roku 2024 sa v súlade s § 42 ods. 1 a 2 ZDP, po zaokrúhlení matematicky podľa § 47 ZDP, určia preddavky na daň platené po lehote na podanie daňového priznania za rok 2024 v roku 2025.
Daňovník, ktorého zdaňovacím obdobím je kalendárny rok 2024, hospodársky rok, ktorý začal v priebehu roka 2024 a skončí v priebehu roka 2025 uplatní zníženú sadzbu dane 15 % v prípade, ak za zdaňovacie obdobie dosiahol zdaniteľné príjmy (výnosy) do 60 000 € vrátane.
Ak daňovník vznikol v predchádzajúcom zdaňovacom období, ktoré bolo kratšie ako 12 bezprostredne po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov, pri určení výšky preddavkov vychádza z dane za predchádzajúce zdaňovacie obdobie, neprepočítava výšku preddavkov na celoročnú povinnosť (vyplýva z § 42 ods. 5 zákona).
K
Dôchodcovia a dane
23. 2. 2010
Dôchodcovia si popri dôchodku bežne privyrábajú na dohody. Zamestnávateľ im z platov zráža daň buď preddavkami, alebo zrážkou. V určitých prípadoch dane môžu získať späť. Preplatok dane im však nikto sám od seba nevráti. Musia podať daňové priznanie. Priložia k nemu potvrdenia o príjme od všetkých zamestnávateľov, u ktorých počas roka pracovali.
Zarábajúci dôchodca neplatí daň, ak jeho hrubá mzda za vlaňajší rok nepresiahla polovicu 22,5-násobku sumy životného minima platného k 1. 1. 2009, čo je 2 012,85 eura. V prípade, že zarobil menej, vznikne mu preplatok a podáva daňové priznanie. Použije tlačivo typu A.
V priznaní uvedie hrubú mzdu, z ktorej mu strhávali dane v preddavkoch. Ak je mzda menšia ako 2 012,85 eura a senior mal ešte iné príjmy, z ktorých mu zrazili daň zrážkou, môže využiť jeden trik. Prizná aj časť príjmov zrazených zrážkovou daňou tak, aby súčet všetkých príjmov nepresiahol limit 2 012,85 eura.
Ak dôchodcovia, ktorí majú účet v banke, sporenie, vkladnú knižku či termínovaný vklad, žijú len z dôchodku, môžu žiadať štát o vrátenie dane z úrokov, ktorú im strháva banka. Pri nasporenej sume 10-tisíc eur napríklad daň predstavuje 57 eur. Aj keď určitá časť dôchodcov o tejto možnosti vie, široko využívaná nie je. Daňové priznanie môžu podať aj tí, ktorých príjmy za rok nepresiahnu 2012,85 eura. Priznanie sa podáva na tlačive B.
Pri vyplňovaní daňového priznania sa dôchodcovia údajne dopúšťajú predovšetkým technických chýb, alebo použijú nesprávne tlačivo.
Daňové priznanie fyzických osôb
22. 2. 2010
Do 31. marca sú niektoré skupiny daňovníkov povinné podať daňové priznanie za uplynulé zdaňovacie obdobie (kalendárny rok). Splnením povinnosti sa daňovníci nielen vyhnú nepríjemnostiam, dokonca z toho môžu aj profitovať. Tematikou sa zaoberá predovšetkým § 32 zákona o dani z príjmov.
Rozlišujeme tieto skupiny daňovníkov:
• daňovníci, za ktorých daňové priznanie (ročné zúčtovanie preddavkov na daň) podajú ich zamestnávatelia;
• daňovníci, ktorí sú povinní podať daňové priznanie sami;
• daňovníci, ktorí nie sú povinní podávať daňové priznanie vôbec;
• daňovníci, ktorí podávajú svoje daňové priznanie dobrovoľne.
Daňovníci, ktorí daňové priznanie podávajú dobrovoľne, tak obyčajne robia z dôvodu, že na tomto úkone budú profitovať.
Môže sa jednať napríklad o daňovníkov, ktorým boli príjmy zdanené zrážkovou alebo preddavkovou daňou a v ročnom ponímaní nedosiahli príjmy vo výške nezdaniteľnej časti základu dane. Vznikne im tak nárok na vrátenie už zaplatenej či zrazenej dane. Podanie daňového priznanie môže byť v istých prípadoch zaujímavé aj pre dôchodcu.
Porucha elektronického systému na podávanie výkazov k DPH
22. 2. 2010
V posledných dňoch lehoty na podávanie súhrnného výkazu k dani z pridanej hodnoty zaznamenalo Daňové riaditeľstvo SR spomalenie a nedostupnosť elektronického komunikačného systému.
Tí, ktorí si nechali elektronickú registráciu DPH na poslednú chvíľu, na portáli daňovej správy nepochodili. Podľa stanoviska riaditeľstva na vine boli zmluvní dodávatelia informačných technológií pre daňovú správu.
V prípade, že možnosť, podať súhrnný výkaz je zmarená z dôvodov, ktoré nie sú na strane daňového subjektu, správca dane podľa hovorcu daňového riaditeľstva príslušnú sankciu neuloží.
Živnosť alebo obchodná spoločnosť
19. 2. 2010
Čo je výhodnejšie? Ak ste stratili zamestnanie a chcete rozbehnúť vlastný biznis, zvyčajne sa rozhodujete, ktorú formu podnikania si vyberiete. Zakladanie živností alebo obchodných spoločností sa v poslednom čase zjednodušilo. Rozhodnúť sa pre jednu z týchto foriem už také jednoduché nie je.
Zásadný rozdiel medzi týmito dvomi formami podnikania (teda živnosťou a spoločnosťou), je už v platení dane z príjmov. Kým živnostník platí 19-percentnú daň len z príjmov, ktoré mu odberatelia skutočne uhradia za dodaný tovar alebo služby, obchodné spoločnosti platia daň za všetky príjmy, bez ohľadu na úhradu. V tom majú živnostníci výhodu. Ďalšia výhoda živnosti je v tom, že živnostník si môže základ dane znížiť o nezdaniteľné minimum, obchodná spoločnosť už túto možnosť nemá. Okrem toho sú obchodné spoločnosti povinné viesť podvojné účtovníctvo, kým živnostníkovi stačí daňová evidencia alebo evidencia príjmov, prípadne jednoduché účtovníctvo.
Ďalšie odlišnosti sú v platení odvodov. Živnostníci platia všetky odvody z rozdielu medzi príjmami a výdavkami. Živnostník si od tohto rozdielu alebo vymeriavacieho základu môže odpočítať zaplatené poistné na účelové poistenie, životné poistenie alebo doplnkové dôchodkové poistenie.
Majiteľ obchodnej spoločnosti s ručením obmedzeným, ktorý vo vlastnej spoločnosti zamestnaný nie je, nemusí z príjmov odvádzať odvody do Sociálnej ani zdravotnej poisťovne, tieto odvody však môže platiť dobrovoľne.
Výhodou obchodnej spoločnosti s ručením obmedzeným napríklad je skutočnosť, že podnikateľ ručí za vzniknuté záväzky iba do výšky svojho nesplateného vkladu. Živnostník naproti tomu ručí pri podnikaní celým svojím majetkom. Z hľadiska vysporiadania sa s prípadnými nesplatenými záväzkami je určite prijateľnejšia spoločnosť s ručením obmedzeným, vzhľadom na zatiaľ veľmi benevolentný zákon o konkurze a reštrukturalizácii.
K ďalším výhodám obchodných spoločností patrí marketingové hľadisko. Právnickú osobu zväčša vnímajú obchodní partneri i napriek obmedzenému ručeniu ako kapitálovo silnejšieho a podnikateľsky skúsenejšieho partnera, napriek tomu, že to nemusí zodpovedať pravde.
K výhodám živnosti zase patrí, že ohlásenie voľnej živnosti je dnes oveľa jednoduchšie a menej administratívne náročné ako založenie spoločnosti. Kým pri založení s.r.o. sa cena pohybuje minimálne na úrovni 500 až 1000 eur, pri živnosti je to 100 až 150 eur, podľa počtu živnostenských oprávnení.
Po absolvovaní prípravy a predložení podnikateľského zámeru môže začínajúci živnostník získať nenávratný príspevok od štátu. Pre začínajúceho podnikateľa, ktorý mesačný príjem dosahuje približne na úrovni 1000 eur, je výhodnejšie využiť formu živnosti, keďže si môže uplatniť štyridsaťpercentné paušálne výdavky a základ dane znížiť o nezdaniteľné minimum. Aj napriek tomu, že platí odvody, za uvedených podmienok dosiahne vyšší disponibilný príjem ako majiteľ s.r.o. a po určitom čase platenia odvodov je krytý zo strany Sociálnej poisťovne.