Preddavky na daň z príjmov do lehoty na podanie DP
30. 1. 2025
Pri platení preddavkov na daň počnúc 1. 1. 2025 do lehoty na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie roku 2024, čiže do 31. 3. 2025, ak daňovník nemá predĺženú lehotu na podanie daňového priznania, sa vychádza z daňového priznania za zdaňovacie obdobie roku 2023.
Pri prepočte poslednej známej daňovej povinnosti sa základ dane znížený o odpočet daňovej straty (riadok 500 daňového priznania) prepočíta sadzbou dane uvedenou v tomto v daňovom priznaní (riadok 550 daňového priznania), t. j. 15 % alebo 21 % v závislosti od dosiahnutých zdaniteľných príjmov uvedených v riadku 560 tohto priznania a odpočítajú sa úľavy na dani z príjmov vyplývajúce zo zákona (riadok 610 tohto priznania).
Daň na účely určenia výšky platenia preddavkov na daň platených v roku 2025 do lehoty na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie roku 2024 sa vypočíta:
• ak daňovník v zdaňovacom období roku 2023 dosiahol zdaniteľné príjmy do 49 790 € vrátane: r. 500 x 15 % – r. 610 daňového priznania za zdaňovacie obdobie roku 2023,
• ak daňovník v zdaňovacom období roku 2023 dosiahol zdaniteľné príjmy nad 49 790 €: r. 500 x 21 % – r. 610 daňového priznania za zdaňovacie obdobie roku 2023.
Z takto prepočítanej poslednej známej daňovej povinnosti sa v súlade s § 42 ods. 1 a 2 ZDP, po zaokrúhlení podľa § 47 zákona vypočíta výška preddavkov na daň.
Daňovník do lehoty na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie roku 2024 v podstate pokračuje v platení preddavkov na daň z dane uvedenej v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie roku 2023 v riadku 1110 – Daň na účely určenia výšky preddavkov na daň.
U daňovníka, ktorý v predchádzajúcom zdaňovacom období vznikol splynutím, rozdelením (rozštiepením) alebo zlúčením a ktorý nemá poslednú známu daňovú povinnosť sa postupuje podľa poslednej vety § 42 ods. 7 ZDP. Preddavky do lehoty na podanie daňového priznania sa platia spôsobom a vo výške podľa § 42 ods. 4 písm. b) až d), t. j. tento daňovník pokračuje v platení preddavkov, ktoré vypočítal pri zmene v kalendárnom roku, v ktorom došlo k splynutiu, rozdeleniu (rozštiepeniu) alebo k zlúčeniu.
K
Spôsob odchodu zo zamestnania neovpvní dávku v nezamestnanosti
29. 4. 2013
Spôsob skončenia PP nemá vplyv na nárok na dávku v nezamestnanosti, jej výšku ani na jej dobu.
SP priznáva nárok na dávku v nezamestnanosti na základe splnenia zákonných podmienok a nie podľa toho, či zamestnanec dostal výpoveď alebo skončil pracovný pomer dohodou.
Základnou podmienkou nároku na dávky je to, aby bol poistenec v posledných troch rokoch pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie poistený najmenej dva roky. Nárok na dávku vzniká odo dňa zaradenia do evidencie uchádzačov o zamestnanie, a naopak, zaniká po šiestich alebo po uplynutí podporného obdobia, teda štyroch mesiacoch. Zaniká aj pri vyradení z evidencie úradu práce, nástupu do zamestnania alebo počas poberania nemocenského, ošetrovného, materského a rodičovského príspevku.
Štát posiela 14 miliónov ročne na odvody, ktoré si už ľudia zaplatili
29. 4. 2013
Koncom roka vláda menila zákon, aby zabránila duplicitnému plateniu odvodov za svojich poistencov. Nepodarilo to všade.
Viac ako 14 miliónov eur ročne míňa štát na platenie zdravotných odvodov za evidovaných nezamestnaných, ktorí pracujú na dohodu.
Robí to napriek tomu, že od januára platia z dohody 14 percent na zdravotné odvody aj sami dohodári a ich zamestnávatelia.
Zdravotné poisťovne dostávajú duplicitné odvody až za vyše 34 tisíc ľudí. Toľko nezamestnaných totiž momentálne pracuje na dohodu.
Počet práceneschopných klesol
24. 4. 2013
SP v marci 2013 evidovala 54.477 dočasne práceneschopných poistencov. V porovnaní s februárom 2013 to predstavuje ich pokles o vyše 35.800.
Poisťovňa súčasne zintenzívnila počet kontrol dodržiavania liečebného režimu práceneschopných až na 113,1 percent.
Nezamestnaní dohodári by mali na odvodoch zaplatiť menej
24. 4. 2013
Nezamestnaní dohodári či SZČO s nízkym príjmom, ktorí sú zároveň poistencami štátu, by mohli platiť nižšie odvody na zdravotné poistenie.
Vláda odsúhlasila novelu zákona, v ktorej sa navrhuje, aby sa na tých, ktorí majú príjem vyšší ako 15-násobok životného minima, a tak už nie sú poistencami štátu, nevzťahoval minimálny vymeriavací základ. Ak takýto poistenec v súčasnosti zarobí viac ako 2918,7 eura, musí si od januára poistné platiť sám.
Zmena výpočtu poistného má pomôcť odstrániť neprimeranú finančnú záťaž pre takéto skupiny poistencov.