Preddavky na daň z príjmov do lehoty na podanie DP
30. 1. 2025
Pri platení preddavkov na daň počnúc 1. 1. 2025 do lehoty na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie roku 2024, čiže do 31. 3. 2025, ak daňovník nemá predĺženú lehotu na podanie daňového priznania, sa vychádza z daňového priznania za zdaňovacie obdobie roku 2023.
Pri prepočte poslednej známej daňovej povinnosti sa základ dane znížený o odpočet daňovej straty (riadok 500 daňového priznania) prepočíta sadzbou dane uvedenou v tomto v daňovom priznaní (riadok 550 daňového priznania), t. j. 15 % alebo 21 % v závislosti od dosiahnutých zdaniteľných príjmov uvedených v riadku 560 tohto priznania a odpočítajú sa úľavy na dani z príjmov vyplývajúce zo zákona (riadok 610 tohto priznania).
Daň na účely určenia výšky platenia preddavkov na daň platených v roku 2025 do lehoty na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie roku 2024 sa vypočíta:
• ak daňovník v zdaňovacom období roku 2023 dosiahol zdaniteľné príjmy do 49 790 € vrátane: r. 500 x 15 % – r. 610 daňového priznania za zdaňovacie obdobie roku 2023,
• ak daňovník v zdaňovacom období roku 2023 dosiahol zdaniteľné príjmy nad 49 790 €: r. 500 x 21 % – r. 610 daňového priznania za zdaňovacie obdobie roku 2023.
Z takto prepočítanej poslednej známej daňovej povinnosti sa v súlade s § 42 ods. 1 a 2 ZDP, po zaokrúhlení podľa § 47 zákona vypočíta výška preddavkov na daň.
Daňovník do lehoty na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie roku 2024 v podstate pokračuje v platení preddavkov na daň z dane uvedenej v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie roku 2023 v riadku 1110 – Daň na účely určenia výšky preddavkov na daň.
U daňovníka, ktorý v predchádzajúcom zdaňovacom období vznikol splynutím, rozdelením (rozštiepením) alebo zlúčením a ktorý nemá poslednú známu daňovú povinnosť sa postupuje podľa poslednej vety § 42 ods. 7 ZDP. Preddavky do lehoty na podanie daňového priznania sa platia spôsobom a vo výške podľa § 42 ods. 4 písm. b) až d), t. j. tento daňovník pokračuje v platení preddavkov, ktoré vypočítal pri zmene v kalendárnom roku, v ktorom došlo k splynutiu, rozdeleniu (rozštiepeniu) alebo k zlúčeniu.
K
Živnostníci zaplatia na dani a odvodoch viac
5. 9. 2014
Rok 2014 znamená pre drobných podnikateľov vyššie odvody do zdravotnej či Sociálnej poisťovne. Aj od budúceho roka platí nový, nižší koeficient na výpočet poistného, a teda aj nové, opäť vyššie odvody. Jednou z noviniek je „virtuálna“ registračná pokladnica. Celý princíp stojí na tom, že nesmiete mesačne vytvoriť vo virtuálnej pokladnici viac ako tristo bločkov. Faktom však zostáva, že daniari budú mať nad malými podnikateľmi väčšiu kontrolu. Aj zmena spôsobu odpisovania majetku, výpočet preddavkov na daň z príjmov, či nové povinnosti pre odklad daňového priznania, sú zmeny od 1 januára 2015 týkajúce sa nielen podnikateľov ale najmä živnostníkov.
Novela zákona o životnom minime
24. 6. 2014
V parlamente bola schválená novela zákona o životnom minime, ktorá má zabrániť tomu, aby sa pri poklese životných nákladov nízkopríjmových domácností, to znamená čistých peňažných príjmov na osobu znižovala suma životného minima.
Zníženie sumy životného minima by pritom znamenalo aj pokles výšky rodičovského príspevku, prídavku na dieťa, daňového bonusu na dieťa či nezdaniteľnej časti základu dane. Ak by podľa súčasného zákona aspoň jeden zo sledovaných ukazovateľov klesol, malo by sa znížiť aj životné minimum. Podľa schválenej novely sa však pri poklese životných nákladov nízkopríjmových domácností, resp. čistých peňažných príjmov životné minimum zachová na súčasnej úrovni. Suma životného minima sa upravuje každoročne k 1. júlu, a to buď na základe koeficientu rastu čistých peňažných príjmov na osobu alebo koeficientu rastu životných nákladov nízkopríjmových domácností zistených Štatistickým úradom SR.
Zvýšenie minimálnej mzdy
22. 6. 2014
Ministerstvo práce sociálnych vecí a rodiny uvažuje o zvýšení hranice minimálnej mzdy.
Minimálna mzda by mala byť zvýšená na takú úroveň, aby bol čistý príjem nad hranicou chudoby. Odborári navrhli zvýšenie minimálnej mzdy na sumu 400 eur, mala by byť však splnená podmienka, že pri zvyšovaní minimálnej mzdy by nemala stúpnuť zamestnávateľom aj cena práce.
Návrh novely zákona o pomoci v hmotnej núdzi neprešiel do druhého čítania
14. 6. 2014
Novela stavala na predpoklade ústretovosti štátu k najstarším členom spoločnosti.
Navrhoval sa zaviesť minimálny dôchodok pre dôchodcov. Ľudia, ktorí boli dôchodkovo poistení aspoň 40 rokov, by mali poberať minimálne 300 eur v prípade jednotlivca alebo 500 eur v prípade dvojice. Novela spočívala v tom, že všetky formy hmotnej núdze, na ktoré majú dôchodcovia nárok už dnes, sa pre nich zhromaždia vo forme minimálneho dôchodku. Hlavným rozdielom oproti dnešnému stavu je, že dôchodcovia by neboli nútení obiehať úrady.