Preddavky na daň z príjmov do lehoty na podanie DP
30. 1. 2025
Pri platení preddavkov na daň počnúc 1. 1. 2025 do lehoty na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie roku 2024, čiže do 31. 3. 2025, ak daňovník nemá predĺženú lehotu na podanie daňového priznania, sa vychádza z daňového priznania za zdaňovacie obdobie roku 2023.
Pri prepočte poslednej známej daňovej povinnosti sa základ dane znížený o odpočet daňovej straty (riadok 500 daňového priznania) prepočíta sadzbou dane uvedenou v tomto v daňovom priznaní (riadok 550 daňového priznania), t. j. 15 % alebo 21 % v závislosti od dosiahnutých zdaniteľných príjmov uvedených v riadku 560 tohto priznania a odpočítajú sa úľavy na dani z príjmov vyplývajúce zo zákona (riadok 610 tohto priznania).
Daň na účely určenia výšky platenia preddavkov na daň platených v roku 2025 do lehoty na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie roku 2024 sa vypočíta:
• ak daňovník v zdaňovacom období roku 2023 dosiahol zdaniteľné príjmy do 49 790 € vrátane: r. 500 x 15 % – r. 610 daňového priznania za zdaňovacie obdobie roku 2023,
• ak daňovník v zdaňovacom období roku 2023 dosiahol zdaniteľné príjmy nad 49 790 €: r. 500 x 21 % – r. 610 daňového priznania za zdaňovacie obdobie roku 2023.
Z takto prepočítanej poslednej známej daňovej povinnosti sa v súlade s § 42 ods. 1 a 2 ZDP, po zaokrúhlení podľa § 47 zákona vypočíta výška preddavkov na daň.
Daňovník do lehoty na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie roku 2024 v podstate pokračuje v platení preddavkov na daň z dane uvedenej v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie roku 2023 v riadku 1110 – Daň na účely určenia výšky preddavkov na daň.
U daňovníka, ktorý v predchádzajúcom zdaňovacom období vznikol splynutím, rozdelením (rozštiepením) alebo zlúčením a ktorý nemá poslednú známu daňovú povinnosť sa postupuje podľa poslednej vety § 42 ods. 7 ZDP. Preddavky do lehoty na podanie daňového priznania sa platia spôsobom a vo výške podľa § 42 ods. 4 písm. b) až d), t. j. tento daňovník pokračuje v platení preddavkov, ktoré vypočítal pri zmene v kalendárnom roku, v ktorom došlo k splynutiu, rozdeleniu (rozštiepeniu) alebo k zlúčeniu.
K
Možnosti predĺženia lehoty na podanie DP
29. 1. 2017
V súvislosti s povinnosťou vysporiadať celoročné príjmy daňovým priznaním bude pre daňové subjekty aktuálna otázka možnosti predĺženia lehoty na podanie daňového priznania.
DP sa podáva do troch kalendárnych mesiacov po uplynutí zdaňovacieho obdobia v zmysle § 49 ods. 2 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, ak tento zákon neustanovuje inak. V zmysle § 27 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ak koniec lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo deň pracovného pokoja, posledným dňom lehoty je najbližší nasledujúci pracovný deň.
Podľa § 49 ods. 3 zákona o dani z príjmov daňovníkovi, ktorý je povinný podať daňové priznanie po uplynutí zdaňovacieho obdobia v lehote podľa odseku 2 sa na základe oznámenia podaného príslušnému správcovi dane do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania podľa odseku 2, predlžuje táto lehota najviac o tri celé kalendárne mesiace [písm. a">, resp. o šesť celých kalendárnych mesiacov, ak súčasťou jeho príjmov sú zdaniteľné príjmy plynúce zo zdrojov v zahraničí [písm. b">, s výnimkou daňovníka v konkurze alebo v likvidácii. V oznámení daňovník uvedie novú lehotu, ktorou je koniec kalendárneho mesiaca, v ktorej podá daňové priznanie a v tejto novej lehote je aj daň splatná.
Zdaňovanie podielov na zisku od roku 2017
29. 1. 2017
Od roku 2017 dochádza k podstatnej zmene pri zdaňovaní podielov na zisku.
Zavádza sa zdanenie podielov prijatých fyzickými osobami so súčasným zrušením platenia zdravotných odvodov z týchto podielov.
U právnických osôb je zavedené zdanenie vyplatených a prijatých podielov len vo vzťahu k nezmluvným štátom. Zdaneniu sa nevyhnú ani zamestnanci, ktorí nemajú účasť na základnom imaní spoločnosti. Zdaňovať sa budú aj podiely členov pozemkových spoločenstiev s právnou subjektivitou vyplatené vo vyššej sume, ako je suma oslobodenia od dane.
Zdaňovanie príjmov upravuje zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov. Tento zákon bol s účinnosťou od 1. januára 2017 novelizovaný zákonom č. 341/2016 Z. z., pričom zmeny sa dotkli aj zdaňovania podielov na zisku.
Slovenské platy rastú rýchlejšie ako české
27. 1. 2017
Mzdy na Slovensku rastú rýchlejším tempom ako v susednom Česku, takže záujem našincov pracovať u našich západných susedov klesá. Objavuje sa tiež trend, keď Slováci prejavujú záujem vrátiť sa naspäť na Slovensko, pretože dokážu vo svojom odbore nájsť dobre platenú prácu.
Na úvod je potrebné povedať, že k zmenšovaniu medzery medzi mzdami v ČR a SR výrazne prispela politika Českej národnej banky, ktorá drží českú korunu podhodnotenú. A vzhľadom na to, že ČNB predznačila, že ju nechá niekedy v tomto roku posilniť, tak sa pravdepodobne táto medzera medzi nominálnymi mzdami opäť roztiahne. Pokiaľ by sa po uvoľnení kurzu vrátila česká koruna k úrovniam, na ktorých bola v prvom polroku 2011 (24-24,5 CZK za euro), tak by to znamenalo v eurovom vyjadrení nárast miezd v ČR o zhruba 10%. Čiže je reálne, že budúce kroky ČNB ovplyvnia ekonomickú migráciu medzu ČR a SR. Pokiaľ by z nejakého dôvodu nastala situácia o ktorej sa hovorí v článku, že sa z ČR bude domov vracať viac Slovákov, ako bude odchádzať, tak by to u nás malo skôr znížiť tlak na rast miezd, keďže firmy by mali menší problém obsadzovať svoje pracovné miesta. Silno však pochybujem (aj kvôli ČNB), že by v dohľadnej dobe nastal taký silný čistý prílev pracovníkov z ČR do SR, aby to malo na mzdy viac než kozmetický vplyv. Vyjadril sa Kamil Boros, analytik X-Trade Brokers.
zdroj: hnonline.sk
zdroj: hnonline.sk
Na Slovensku silnie nový druh podvodov na dani
25. 1. 2017
Je to jeden z najčastejších daňových podvodov súčasnosti. Firma má dlžoby, štátu neplatí dane a svojej „sekery“ sa zbaví nasledovne: zlúči sa s inou firmou. Túto novú nástupnícku spoločnosť vlastní napríklad bezdomovec. Daniari sa nedostanú k žiadnym papierom, k žiadnemu účtovníctvu. A koniec koncov k žiadnym peniazom.
Ešte pred desiatimi rokmi Finančná správa napočítala necelých dvesto firiem, ktoré zanikli zlúčením. V roku 2015 ich bolo už viac ako 3 200.
K prudkému rastu podvodov pri zlučovaní firiem došlo kvôli legislatívnej zmene z roku 2013. Tá spravila škrt cez rozpočet podvodníkom, ktorí predávali spoločnosti nastrčeným „bielym koňom“. „Predtým to bolo tak, že keď sa niekto potreboval zbaviť spoločnosti, previedol ju na nejakú nemajetnú a často nekontaktnú osobu. Štát v súčasnosti pripravuje úpravu legislatívy, ktorá by mala takýmto podvodom zamedziť. Na zmene zákona spolupracujú aj rezorty financií a spravodlivosti. Momentálne stále prebieha medzirezortná pracovná skupina, odkázali z tlačového odboru rezortu financií.
zdroj: hnonline.sk