Preddavky na daň z príjmov do lehoty na podanie DP
30. 1. 2025
Pri platení preddavkov na daň počnúc 1. 1. 2025 do lehoty na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie roku 2024, čiže do 31. 3. 2025, ak daňovník nemá predĺženú lehotu na podanie daňového priznania, sa vychádza z daňového priznania za zdaňovacie obdobie roku 2023.
Pri prepočte poslednej známej daňovej povinnosti sa základ dane znížený o odpočet daňovej straty (riadok 500 daňového priznania) prepočíta sadzbou dane uvedenou v tomto v daňovom priznaní (riadok 550 daňového priznania), t. j. 15 % alebo 21 % v závislosti od dosiahnutých zdaniteľných príjmov uvedených v riadku 560 tohto priznania a odpočítajú sa úľavy na dani z príjmov vyplývajúce zo zákona (riadok 610 tohto priznania).
Daň na účely určenia výšky platenia preddavkov na daň platených v roku 2025 do lehoty na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie roku 2024 sa vypočíta:
• ak daňovník v zdaňovacom období roku 2023 dosiahol zdaniteľné príjmy do 49 790 € vrátane: r. 500 x 15 % – r. 610 daňového priznania za zdaňovacie obdobie roku 2023,
• ak daňovník v zdaňovacom období roku 2023 dosiahol zdaniteľné príjmy nad 49 790 €: r. 500 x 21 % – r. 610 daňového priznania za zdaňovacie obdobie roku 2023.
Z takto prepočítanej poslednej známej daňovej povinnosti sa v súlade s § 42 ods. 1 a 2 ZDP, po zaokrúhlení podľa § 47 zákona vypočíta výška preddavkov na daň.
Daňovník do lehoty na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie roku 2024 v podstate pokračuje v platení preddavkov na daň z dane uvedenej v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie roku 2023 v riadku 1110 – Daň na účely určenia výšky preddavkov na daň.
U daňovníka, ktorý v predchádzajúcom zdaňovacom období vznikol splynutím, rozdelením (rozštiepením) alebo zlúčením a ktorý nemá poslednú známu daňovú povinnosť sa postupuje podľa poslednej vety § 42 ods. 7 ZDP. Preddavky do lehoty na podanie daňového priznania sa platia spôsobom a vo výške podľa § 42 ods. 4 písm. b) až d), t. j. tento daňovník pokračuje v platení preddavkov, ktoré vypočítal pri zmene v kalendárnom roku, v ktorom došlo k splynutiu, rozdeleniu (rozštiepeniu) alebo k zlúčeniu.
K
Zdaniteľná osoba a ekonomická činnosť
30. 5. 2017
Dôkladné vysvetlenie pojmov o zdaniteľnej osobe a ekonomickej činnosti z hľadiska dane z pridanej hodnoty.
Zdaniteľná osoba
Zdaniteľnou osobou je osoba, ktorá vykonáva nezávisle akúkoľvek ekonomickú činnosť definovanú v § 3 ods. 2 zákona o DPH bez ohľadu na účel alebo výsledky tejto činnosti. Zdaniteľnými osobami sú predovšetkým podnikatelia, avšak zdaniteľnou osobou môže byť aj osoba, ktorá nie je založená alebo zriadená na účely podnikania, ak vykonáva ekonomickú činnosť, z ktorej dosahuje príjmy. Pri vykonávaní ekonomickej činnosti by malo ísť o vykonávanie činnosti na pokračujúcej báze, z ktorej sa opakovane dosahujú príjmy.
Za zdaniteľnú osobu sa považuje aj osoba, ktorá vykonáva prípravné práce pred samotným začatím uskutočňovania zdaniteľných obchodov (rozhodnutie Súdneho dvora C-268/83).
Zdaniteľnou osobou je aj každá osoba, ktorá príležitostne dodá nový dopravný prostriedok z tuzemska do iného členského štátu, t.j. je zdaniteľnou osobou len na tento účel.
Ekonomická činnosť
Ekonomickou činnosťou sa rozumie každá činnosť, z ktorej sa dosahuje príjem a ktorá zahŕňa činnosť výrobcov, obchodníkov a dodávateľov služieb vrátane ťažobnej, stavebnej a poľnohospodárskej činnosti, činnosť vykonávanú ako slobodné povolanie podľa osobitných predpisov (lekári, právnici, znalci, tlmočníci a pod.), duševnú tvorivú činnosť a športovú činnosť.
Za vykonávanie ekonomickej činnosti sa považuje aj využívanie hmotného a nehmotného majetku na účel dosahovania príjmu z tohto majetku (napr. prenájom nehnuteľnosti). Ak je majetok v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, považuje sa jeho využívanie na účel dosahovania príjmu za podnikanie v rovnakom pomere u každého z manželov, ak sa manželia nedohodnú inak.
Novela zákona o starobnom dôchodkovom sporení
26. 5. 2017
Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR predložilo na schválenie návrh, predmetom ktorého je úprava podmienok vyplácania starobného dôchodku a predčasného starobného dôchodku programovým výberom a z dôvodu zachovania rovnakých podmienok pre vyplácanie programového výberu a dočasného dôchodku aj úprava podmienok vyplácania dočasného starobného a dočasného predčasného starobného dôchodku, s cieľom zabezpečiť väčšiemu počtu sporiteľov možnosť vybrať si ich nasporené prostriedky prostredníctvom dôchodku poberaného programovým výberom, resp. prostredníctvom dočasného dôchodku, čím sa im zároveň umožní slobodne sa rozhodovať o tom, ako so svojimi úsporami naložia. Cieľom predkladaného vládneho návrhu zákona je zatraktívniť výplatnú fázu z II. dôchodkového piliera pre sporiteľov.
Schválená novela č. 97/2017 Z. z. s účinnosťou od 1. februára 2018 umožní vyplácanie starobného dôchodku a predčasného starobného dôchodku formou programového výberu alebo formou dočasného dôchodku už po splnení jedinej podmienky. Touto podmienkou bude to, že súčet súm dôchodkových dávok (starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku, invalidného dôchodku, vdovského dôchodku, vdoveckého dôchodku vyplácaných z I. piliera, súčasťou ktorých je aj zvýšenie dôchodku na sumu minimálneho dôchodku, obdobných dôchodkov vyplácaných podľa zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z.n.p., obdobného dôchodku vyplácaného z cudziny a sumy doživotného dôchodku z II. piliera) bude vyšší ako referenčná suma. Referenčnou sumou podľa nového § 46da zákona bude taký priemerný mesačný starobný dôchodok zo Sociálnej poisťovne (I. pilier), na ktorý vznikol poistencom nárok po 31. decembri 2003.
Sociálna poisťovňa na svojej internetovej stránke musí podľa § 46e ods. 10 zverejniť referenčnú sumu do 31. decembra kalendárneho roka, v ktorom sa referenčná suma určuje. Táto hodnota bude potom platiť po celý nasledujúci kalendárny rok. Sociálna poisťovňa bude tiež povinná na svojom webe zverejniť priemernú sumu starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku, pozostalostného dôchodku a výnosu z investovania do 31. januára kalendárneho roka, ktorý nasleduje po kalendárnom roku, za ktorý sa tieto priemerné sumy určujú. Referenčná suma platná v kalendárnom roku 2018 je referenčná suma určená Sociálnou poisťovňou k 30. novembru 2017. Sociálna poisťovňa ju však zverejní až 1. februára 2018, teda ku dňu nadobudnutia účinnosti novely zákona.
Nové podmienky vyplácania dôchodkov zo starobného dôchodkového sporenia sa budú vzťahovať na tých sporiteľov, ktorí sa rozhodnú uzatvoriť zmluvu o poistení dôchodku v prípade dočasného dôchodku alebo dohodu o vyplácaní dôchodku programovým výberom na základe ponúk poisťovní alebo dôchodkových správcovských spoločností vyhotovených po nadobudnutí účinnosti zmeny zákona, t. j. po 1. februári 2018.
Podpisovanie po novom
22. 5. 2017
Už takmer týždeň funguje podpisovanie elektronických dokumentov po novom. V tejto súvislosti prišlo k zmenám technických požiadaviek, ktoré je potrebné aby spĺňali počítače daňovníkov pri elektronickej komunikácií. Novinky sa týkajú cca 70 000 klientov.
Z dôvodu tejto zmeny je potrebné, aby si subjekty zrevidovali svoje softwérové vybavenie a nainštalovali aktuálne verzie potrebných programov. Ide najmä o aplikáciu D.Launcher, ktorá umožňuje podpisovať dokumenty pri použití iných webových prehliadačov ako Internet Explorer. Finančná správa vytvorila niekoľko príručiek, ktoré ľuďom inštaláciu významne uľahčia.
Táto zmena so sebou prináša aj viacero noviniek. Od 10.mája je možné podpisovať dokumenty aj pri používaní operačných systémov Mac OS, resp. Linux. Podpora MS Windows je samozrejmosťou. Po novom je taktiež možné pri podpisovaní využívať aj viacero webových prehliadačov. Potešia sa používatelia prehliadačov Firefox, Chrome, Opera, Edge, Safari. Pri prvých dvoch menovaných však boli nedávno vydané nové verzie, ktoré s aplikáciou D.Launcher zatiaľ spolupracovať nedokážu. Ústredný portál verejnej správy už intenzívne pracuje na vydaní novej verzie, ktorá bude plne kompatibilná aj s najnovšími verziami webových prehliadačov.
Nové pravidlá pre podpisovanie dokumentov sa dotknú viac ako 70 000 elektronicky komunikujúcich firiem a občanov, ktorí používajú kvalifikovaný elektronický podpis. Pre všetkých daňovníkov, ktorí elektronicky podpisujú a odosielajú dokumenty platí, že je nevyhnutné aby mali nainštalovaný nový softvér. Inak pre nich nie je možné tieto dokumenty (napríklad daňové priznania) podpísať a odoslať.
Novinka sa netýka tých, ktorí majú s finančnou správou podpísanú dohodu o elektronickej komunikácií a nevyužívajú na podávanie dokumentov kvalifikovaný elektronický podpis. To isté platí aj pre používateľov aplikácií eDane - treba však mať nainštalované aktuálne verzie.
Daňové úniky ako dôsledok globalizácie
22. 5. 2017
Nadnárodné spoločnosti si presadzujú daňové zvýhodnenia a sami si regulujú transferové oceňovanie
Globalizácia je procesom medzinárodného prepojenia vo všetkých oblastiach. Je to jav, ktorý sa týka nie len jednotlivca, ale každého jedného z nás. Ide o postupné zjednocovanie kultúr, ekonomík, peňažných jednotiek a v konečnom dôsledku aj samotných krajín. Je to moderný fenomén dnešnej doby, ktorý prináša obrovské zmeny v zbližovaní kultúr a ekonomík. Prináša zo sebou inovácie, pokrok a spoluprácu na vysokej úrovni. V dôsledku globalizácie sa vytvárajú nadnárodné spoločnosti, ktoré majú svoje výrobné alebo obchodné aktivity rozmiestnené na viacerých kontinentoch. Dôvodom vstupu na zahraničné trhy nie je vždy len snaha o rozšírenie svojho podnikania, výhodná geografická poloha, lacná a kvalifikovaná pracovná sila. Nezriedka môžu byť motívom aj daňové zvýhodnenia a upravovanie cien tak, aby zdaniteľné zisky plynuli do zemí s nižšou mierou zdanenia. Zahranične závislé osoby svoje cezhraničné platby uskutočňujú za transferové ceny. Tieto ceny pútajú pozornosť správcov daní. Podľa zákona považujeme za zahraničné závislé osoby: blízke alebo ekonomicky, personálne alebo inak prepojené osoby. V rámci týchto skupín sa jednotlivé podniky špecializujú sa rozličný úzky okruh činností, tým pádom dochádza k častým transakciám, ktoré prekračujú hranice jednotlivých štátov. Diskusia nad problematikou transferových cien v odborných kruhoch neustále silnie. Vyzerá to tak, že transferové ceny nedosahujú žiadaný efekt, ktorým je zamedzenie neoprávnených presunov zisku v rámci nadnárodných spoločností. Transferové ceny spravidla určuje materská spoločnosť, jej výšku ale ovplyvňuje výška zisku daného člena skupiny v krajine jej pôsobenia. Zisk v tejto krajine podlieha zdaneniu a snahou skupiny môže byť práve prostredníctvom transferových cien presunúť zisk do krajiny, kde je nízke daňové zaťaženie a v konečnom dôsledku bude zisk po jeho zdanení vyšší. Cieľom štátov je zabrániť takémuto konaniu a logicky na daniach vyzbierať čo najviac. Na tento účel bola zavedená Smernica OECD, ktorá upravuje princíp nezávislého vzťahu pri transferovom oceňovaní. K tomuto princípu sa hlási aj Slovenská republika. Na základe neho sa porovnávajú transferové ceny, ktoré medzi sebou dohodli závislé osoby, s cenami, ktoré by medzi sebou dohodli osoby, ktoré nie sú od seba závislé. Na vyčíslenie týchto rozdielov sa používajú rôzne metódy transferového oceňovania a ak došlo v dôsledku transferových cien k zníženiu základu dane, alebo zvýšeniu daňovej straty, bude musieť závislá osoba vykonať nápravu. Konať v rozpore so zákonom sa nevypláca, nakoľko sa kontroly v tejto oblasti výrazne sprísnili.