Preddavky na daň z príjmov do lehoty na podanie DP
30. 1. 2025
Pri platení preddavkov na daň počnúc 1. 1. 2025 do lehoty na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie roku 2024, čiže do 31. 3. 2025, ak daňovník nemá predĺženú lehotu na podanie daňového priznania, sa vychádza z daňového priznania za zdaňovacie obdobie roku 2023.
Pri prepočte poslednej známej daňovej povinnosti sa základ dane znížený o odpočet daňovej straty (riadok 500 daňového priznania) prepočíta sadzbou dane uvedenou v tomto v daňovom priznaní (riadok 550 daňového priznania), t. j. 15 % alebo 21 % v závislosti od dosiahnutých zdaniteľných príjmov uvedených v riadku 560 tohto priznania a odpočítajú sa úľavy na dani z príjmov vyplývajúce zo zákona (riadok 610 tohto priznania).
Daň na účely určenia výšky platenia preddavkov na daň platených v roku 2025 do lehoty na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie roku 2024 sa vypočíta:
• ak daňovník v zdaňovacom období roku 2023 dosiahol zdaniteľné príjmy do 49 790 € vrátane: r. 500 x 15 % – r. 610 daňového priznania za zdaňovacie obdobie roku 2023,
• ak daňovník v zdaňovacom období roku 2023 dosiahol zdaniteľné príjmy nad 49 790 €: r. 500 x 21 % – r. 610 daňového priznania za zdaňovacie obdobie roku 2023.
Z takto prepočítanej poslednej známej daňovej povinnosti sa v súlade s § 42 ods. 1 a 2 ZDP, po zaokrúhlení podľa § 47 zákona vypočíta výška preddavkov na daň.
Daňovník do lehoty na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie roku 2024 v podstate pokračuje v platení preddavkov na daň z dane uvedenej v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie roku 2023 v riadku 1110 – Daň na účely určenia výšky preddavkov na daň.
U daňovníka, ktorý v predchádzajúcom zdaňovacom období vznikol splynutím, rozdelením (rozštiepením) alebo zlúčením a ktorý nemá poslednú známu daňovú povinnosť sa postupuje podľa poslednej vety § 42 ods. 7 ZDP. Preddavky do lehoty na podanie daňového priznania sa platia spôsobom a vo výške podľa § 42 ods. 4 písm. b) až d), t. j. tento daňovník pokračuje v platení preddavkov, ktoré vypočítal pri zmene v kalendárnom roku, v ktorom došlo k splynutiu, rozdeleniu (rozštiepeniu) alebo k zlúčeniu.
K
Šéf daniarov Imrecze nečakane odstúpil
20. 9. 2018
Šesť rokov bol šéfom daniarov a hovorilo sa o ňom ako o nástupcovi ministra financií Petra Kažimíra. Včera František Imrecze nečakane oznámil, že končí ako prezident Finančnej správy.
Šesť rokov bol šéfom daniarov a hovorilo sa o ňom ako o nástupcovi ministra financií Petra Kažimíra. Včera František Imrecze nečakane oznámil, že končí ako prezident Finančnej správy. Rozhodol sa spontánne po rokovaní finančného výboru, na ktorom vysvetľoval kauzu, ktorej výsledkom môže byť až 300-miliónová pokuta za colné podvody. „Rozhodol som sa spontánne. Nič mi nezlomilo väz,“ zareagoval Imrecze na to, či kauza možnej pokuty ho stála funkciu. Odchod ohlásil priamo na výbore, kde sa obhajoval. Odmietol, že ho k rezignácii nejakým spôsobom donútil minister Kažimír. Ten jeho rozhodnutie akceptuje a ďakuje mu za jeho prácu. Za Imreczeho pôsobenia zavádzali daniari elektronické zmeny, ktoré pomohli k lepšiemu výberu daní. Okrem iného prišiel s projektom elektronickej registračnej pokladnice, kontrolóri riešili aj karuselové podvody. Nový informačný systém Finančje správy nahradil starý, z 90. rokov. Celkovo boj proti daňovým podvodom priniesol 2,5
miliardy.
Vedci chcú od Únie vyššie zdanenie mäsa
19. 9. 2018
Inštitút pre európsku environmentálnu politiku vydal štúdiu, podľa ktorej sa do roku 2050 musí produkcia mäsa na starom kontinente znížiť o polovicu. Chov dobytka podľa odborníka Allana Buckwella už prekročil bezpečnostnú hranicu.
Organizácia zároveň vyzvala Európsku komisiu, aby zaviedla opatrenia, ktoré poľnohospodárov prinútia znížiť produkciu. Odporúča aj vyššie zdanenie. Chov dobytka v Európe produkuje príliš mnoho skleníkových plynov a ničí biodiverzitu, píše sa vo vedeckej práci, na ktorej sa podieľal odborník na poľnohospodársku ekonomiku Allan Buckwell. Tlak na tento priemysel sa pritom podľa vedcov bude neustále zvyšovať, pretože globálna populácia rastie a zlepšuje sa kvalita života.
Stavebná prémia sa zníži o polovicu
18. 9. 2018
Slabšie zarábajúcim ľuďom sa s príchodom nového roka výrazné zníži štátna prémia stavebného sporenia. Ak sporiteľ v tomto roku dokázal uložiť na stavebnom sporení 500 eur, dostal od štátu stavebnú prémiu v sume 25 eur. Ak rovnaký objem peňazí usporí človek aj v roku 2019, výška stavebnej prémie bude už len 12,50 eura.
Dôvodom je budúcoročné zníženie percenta slúžiaceho na výpočet výšky štátnej prémie z tohtoročných 5 na 2,5 percenta. „Toto opatrenie sa dotkne všetkých stavebných sporiteľov, to znamená, že aj tých, ktorí už majú uzavreté zmluvy,“ povedal minister financií Peter Kažimír. Parlament v stredu schválil novelu zákona o stavebnom sporení z dielne rezortu financií. V tomto roku je štátom vyplatená prémia vo výške 5 percent z ročného vkladu sporiteľa a strop prémie je stanovený na sume 66,39 eura. Pre získanie maximálnej štátnej prémie musí sporiteľ v priebehu tohto roka vložiť na účet jednej z troch stavebných sporiteľní 1 327,80 eura. S príchodom nového roka bude štátom vyplatená prémia vo výške 2,5 percenta z ročného vkladu a štátom stanovený strop stúpne na 70 eur. V budúcom roku však na získanie maximálnej štátnej prémie bude treba vložiť až 2 800 eur.
Poslanci 77 hlasmi schválili aj ďalšie zmeny stavebného sporenia. S príchodom nového roka sa bude dať stavebné sporenie použiť len na stavebné účely. „Toto opatrenie sa bude vzťahovať len na nové zmluvy o stavebnom sporení uzatvorené od účinnosti zákona,“ dodal Kažimír. Ak chcú ľudia peniaze zo stavebného sporenia použiť na kúpu nového automobilu, musia zmluvu o stavebnom sporení uzatvoriť najneskôr do konca tohto roka. V budúcom roku totiž skončia takzvaní priateľskí sporitelia a v prípade zmlúv uzatvorených v roku 2019 sa peniaze budú dať použiť len na kúpu alebo rekonštrukciu nehnuteľnosti.
(Zdroj: spravy.pravda.sk)
Diaľnica prináša prácu, aj vyššie mzdy
17. 9. 2018
V okresoch, ktoré boli pripojené na transeurópsku sieť diaľnic, podstatne narástla reálna mzda, výraznejšie klesla nezamestnanosť, postavilo sa viac bytov a bolo väčšie vnútorné sťahovanie. Pre TASR to vo štvrtok počas medzinárodnej konferencie pod názvom Hodnotenie fondov EÚ – sme schopní poučenia? povedal vedúci tímu hodnotiteľov Národného strategického referenčného rámca SR Vladimír Baláž zo Slovenskej akadémie vied.
Z toho vyplynulo odporúčanie, aby diaľnica bola dokončená kompletne, nie rozostavané drobné úseky, ktoré môžu mať lokálne efekty, doplnil. „Ak chcete zmeniť ekonomiku regiónu, je dôležité prepojiť veľké metropolitné regióny,“ zdôraznil s tým, že z prepojenia Bratislavy, Žiliny a Košíc budú profitovať regióny ako Martin, Ružomberok, Poprad a ďalšie. „Veľký investor, ktorý prináša nielen pracovné miesta, ale aj nové technológie, povie, tam môžem ísť, lebo tam vedie kvalitná cesta,“ nazdáva sa Baláž. „V hodnotení sme odporúčali, že treba jednoznačne dostavať diaľnicu zo Žiliny do Košíc, kde už nie je veľa úsekov, hoci sú pomerne náročné, a potom sa venovať južnej vetve diaľnic,“ konštatoval. Dôvodom je, že na severnej vetve je viac mestských a priemyselných regiónov ako na juhu. Ďalej povedal, že po dokončení severnej a možno južnej vetvy diaľnic by v novom programovom období mali investície smerovať do vzdelávania, reformy zdravotníctva a školstva. Podľa informácií z materiálov Úradu podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu bolo v uplynulom programovom období postavených v SR 155 kilometrov nových diaľnic a rýchlostných ciest.
(Zdroj: spravy.pravda.sk)