Preddavky na daň z príjmov do lehoty na podanie DP
30. 1. 2025
Pri platení preddavkov na daň počnúc 1. 1. 2025 do lehoty na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie roku 2024, čiže do 31. 3. 2025, ak daňovník nemá predĺženú lehotu na podanie daňového priznania, sa vychádza z daňového priznania za zdaňovacie obdobie roku 2023.
Pri prepočte poslednej známej daňovej povinnosti sa základ dane znížený o odpočet daňovej straty (riadok 500 daňového priznania) prepočíta sadzbou dane uvedenou v tomto v daňovom priznaní (riadok 550 daňového priznania), t. j. 15 % alebo 21 % v závislosti od dosiahnutých zdaniteľných príjmov uvedených v riadku 560 tohto priznania a odpočítajú sa úľavy na dani z príjmov vyplývajúce zo zákona (riadok 610 tohto priznania).
Daň na účely určenia výšky platenia preddavkov na daň platených v roku 2025 do lehoty na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie roku 2024 sa vypočíta:
• ak daňovník v zdaňovacom období roku 2023 dosiahol zdaniteľné príjmy do 49 790 € vrátane: r. 500 x 15 % – r. 610 daňového priznania za zdaňovacie obdobie roku 2023,
• ak daňovník v zdaňovacom období roku 2023 dosiahol zdaniteľné príjmy nad 49 790 €: r. 500 x 21 % – r. 610 daňového priznania za zdaňovacie obdobie roku 2023.
Z takto prepočítanej poslednej známej daňovej povinnosti sa v súlade s § 42 ods. 1 a 2 ZDP, po zaokrúhlení podľa § 47 zákona vypočíta výška preddavkov na daň.
Daňovník do lehoty na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie roku 2024 v podstate pokračuje v platení preddavkov na daň z dane uvedenej v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie roku 2023 v riadku 1110 – Daň na účely určenia výšky preddavkov na daň.
U daňovníka, ktorý v predchádzajúcom zdaňovacom období vznikol splynutím, rozdelením (rozštiepením) alebo zlúčením a ktorý nemá poslednú známu daňovú povinnosť sa postupuje podľa poslednej vety § 42 ods. 7 ZDP. Preddavky do lehoty na podanie daňového priznania sa platia spôsobom a vo výške podľa § 42 ods. 4 písm. b) až d), t. j. tento daňovník pokračuje v platení preddavkov, ktoré vypočítal pri zmene v kalendárnom roku, v ktorom došlo k splynutiu, rozdeleniu (rozštiepeniu) alebo k zlúčeniu.
K
Dávka v nezamestnanosti
1. 8. 2019
V záujme znižovania administratívnej záťaže poistencov (návšteva viacerých úradov) sa v zákone o sociálnom poistení ustanovila uchádzačom o zamestnanie možnosť uplatniť si nárok na dávku v nezamestnanosti prostredníctvom úradu práce, sociálnych vecí a rodiny ako súčasť žiadosti o zaradenie fyzickej osoby do evidencie uchádzačov o zamestnanie.
V záujme zjednodušenia administratívnych procesov a s prihliadnutím na to, že jednou z podmienok nároku na dávku v nezamestnanosti je zaradenie poistenca do evidencie uchádzačov o zamestnanie, sa ustanovilo, aby úrad práce, sociálnych vecí a rodiny elektronicky poskytol Sociálnej poisťovni údaje relevantné pre konanie o priznaní dávky v nezamestnanosti, uvedené žiadateľom v žiadosti, bezodkladne po zaradení uchádzača do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Samotné konanie o priznaní dávky v nezamestnanosti začne až po doručení príslušných údajov pobočke Sociálnej poisťovne. V prípade, ak uchádzač do evidencie uchádzačov o zamestnanie zaradený nebude, konanie o priznanie dávky v nezamestnanosti nezačne a na žiadosť o priznanie dávky v nezamestnanosti podanej na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny sa v takýchto prípadoch nebude prihliadať.
Sociálne poistenie – novela zákona
1. 8. 2019
Novelou zákona sa vstupuje článkom I do zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a článkom II do zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
V nadväznosti na zavedenie daňových a odvodových zvýhodnení mzdy vyplácanej pri príležitosti letných dovoleniek (tzv. 13. plat) a pri príležitosti vianočných sviatkov (tzv. 14. plat) schválených v roku 2018, sa na obdobie pred začatím vykonávania ročného zúčtovania v sociálnom poistení, t.j. pred 1. januárom 2022, upraví určenie vymeriavacieho základu na platenie poistného na sociálne poistenie zamestnancom a zamestnávateľom z 13. platu poskytnutého zamestnancovi v roku 2021 a zo 14. platu poskytnutého zamestnancovi v rokoch 2019 až 2021.
V záujme zníženia administratívnej záťaže poistencov sa zruší resp. zmierni povinnosť poistenca zúčastňovať sa niektorých výkonov lekárskej posudkovej činnosti a upraviť možnosť podania žiadosti o dávku v nezamestnanosti spoločne so žiadosťou o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie priamo na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny.
Nezamestnanosť na Slovensku dosiahla v júni 4,97 %
22. 7. 2019
V porovnaní s májom 2019, keď bola 4,88 %, vzrástla o 0,09 percentuálneho bodu (p. b.). Medziročne sa znížila o 0,46 p. b. Vyplýva to z najnovšie zverejnených údajov Ústredím práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR) SR. Medzimesačne ovplyvnili štatistiky vysokoškoláci, ktorí pribudli na úradoch práce.
Stav disponibilných uchádzačov o zamestnanie dosiahol ku koncu šiesteho mesiaca tohto roka 136 626 osôb. „Medzimesačne stav vzrástol o 2502 osôb, medziročne sa znížil o 13 101, čo je o 8,75 % osôb menej,“ vyčíslil v piatok generálny riaditeľ ÚPSVaR Marián Valentovič. Miera evidovanej nezamestnanosti vypočítaná z celkového počtu uchádzačov o zamestnanie dosiahla v júni tohto roka 6,04 %. „Medzimesačne vzrástla o 0,04 p. b., medziročne sa znížila o 0,54 p. b.,“ spresnil Valentovič. Stav celkového počtu uchádzačov o zamestnanie dosiahol v šiestom mesiaci tohto roka 166 012 osôb. Medzimesačne vzrástol o 1055 osôb. „Medziročne sa stav znížil o 15 435 osôb, čo je o 8,51 % menej,“ doplnil šéf ÚPSVaR.
Ministerstvo bude pri minimálnej mzde prihliadať na vývoj ekonomiky aj infláciu
18. 7. 2019
Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny predloží návrh na úpravu minimálnej mzdy do konca júla tohto roka.
Prihliadať bude na vývoj ekonomiky, spotrebiteľských cien, ale aj vývoj zamestnanosti. Sociálni partneri sa totiž nedohodli na výške minimálnej mzdy do zákonom stanovenej lehoty 15. júla.
Zástupcovia zamestnancov a zamestnávateľov svoje návrhy predložia rezortu práce.
Rad je teraz na ministerstve, aby prišlo s vlastným návrhom na ustanovenie výšky minimálnej mzdy v budúcom roku.
"Prioritou ministerstva a vlády naďalej zostáva zvyšovať minimálnu mzdu tak, aby sa nielen zlepšovala životná úroveň ľudí, ale aby bolo výhodnejšie pracovať aj za nižšiu mzdu, ako poberať dávky v hmotnej núdzi. Minimálna mzda má totiž aj motivačný aspekt," priblížil pre TASR riaditeľ tlačového a komunikačného odboru na ministerstve Michal Stuška. Upozornil tiež na to, že so zvyšovaním minimálnej mzdy súvisí nielen vymanenie sa z rizika chudoby pracujúcich, ale aj zvyšovanie sociálnej ochrany, teda vyššie nemocenské dávky, vyššie materské či vyššie dôchodky.
"Ministerstvo počká na návrhy sociálnych partnerov a následne predloží vlastný návrh na rokovanie Hospodárskej a sociálnej rady do 31. júla. Aj tento rok bude ministerstvo pri návrhu prihliadať na vývoj ekonomiky, spotrebiteľských cien či zamestnanosti," dodal Stuška.
Odborári trvajú na tom, aby minimálna mzda vzrástla na 635 eur, zástupcovia zamestnávateľov, aby bola na úrovni 552 eur, s tým, že navrhujú i zavedenie daňovej odpočítateľnej položky vo výške minimálnej mzdy, tiež navrhujú mierne poupraviť znenie platného zákona o minimálnej mzde.
Sociálni partneri však volajú aj po ustanovení mechanizmu, na základe ktorého by sa minimálna mzda pravidelne zvyšovala.
(Zdroj: ekonomika.sme.sk)