Preddavky na daň z príjmov do lehoty na podanie DP
30. 1. 2025
Pri platení preddavkov na daň počnúc 1. 1. 2025 do lehoty na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie roku 2024, čiže do 31. 3. 2025, ak daňovník nemá predĺženú lehotu na podanie daňového priznania, sa vychádza z daňového priznania za zdaňovacie obdobie roku 2023.
Pri prepočte poslednej známej daňovej povinnosti sa základ dane znížený o odpočet daňovej straty (riadok 500 daňového priznania) prepočíta sadzbou dane uvedenou v tomto v daňovom priznaní (riadok 550 daňového priznania), t. j. 15 % alebo 21 % v závislosti od dosiahnutých zdaniteľných príjmov uvedených v riadku 560 tohto priznania a odpočítajú sa úľavy na dani z príjmov vyplývajúce zo zákona (riadok 610 tohto priznania).
Daň na účely určenia výšky platenia preddavkov na daň platených v roku 2025 do lehoty na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie roku 2024 sa vypočíta:
• ak daňovník v zdaňovacom období roku 2023 dosiahol zdaniteľné príjmy do 49 790 € vrátane: r. 500 x 15 % – r. 610 daňového priznania za zdaňovacie obdobie roku 2023,
• ak daňovník v zdaňovacom období roku 2023 dosiahol zdaniteľné príjmy nad 49 790 €: r. 500 x 21 % – r. 610 daňového priznania za zdaňovacie obdobie roku 2023.
Z takto prepočítanej poslednej známej daňovej povinnosti sa v súlade s § 42 ods. 1 a 2 ZDP, po zaokrúhlení podľa § 47 zákona vypočíta výška preddavkov na daň.
Daňovník do lehoty na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie roku 2024 v podstate pokračuje v platení preddavkov na daň z dane uvedenej v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie roku 2023 v riadku 1110 – Daň na účely určenia výšky preddavkov na daň.
U daňovníka, ktorý v predchádzajúcom zdaňovacom období vznikol splynutím, rozdelením (rozštiepením) alebo zlúčením a ktorý nemá poslednú známu daňovú povinnosť sa postupuje podľa poslednej vety § 42 ods. 7 ZDP. Preddavky do lehoty na podanie daňového priznania sa platia spôsobom a vo výške podľa § 42 ods. 4 písm. b) až d), t. j. tento daňovník pokračuje v platení preddavkov, ktoré vypočítal pri zmene v kalendárnom roku, v ktorom došlo k splynutiu, rozdeleniu (rozštiepeniu) alebo k zlúčeniu.
K
Zvyšovanie platov učiteľov VŠ
8. 8. 2019
Novelou zákona z júna 2019 sa zavádza adresné zvyšovanie platov učiteľov VŠ a výskumných a vývojových zamestnancov s kratšou praxou (t. j. na začiatku kariéry).
Zvyšovanie platových taríf sa bude realizovať tak, aby zodpovedalo priemernému nárastu platových taríf pedagogických a odborných zamestnancov podľa dĺžky praxe. Rozostup medzi platovými tarifami učiteľov VŠ a výskumných a vývojových zamestnancov a platovými tarifami pedagogických a odborných zamestnancov zostanú na približne rovnakej úrovni.
Prvý platový stupeň osobitnej stupnice platových taríf učiteľov vysokých škôl a výskumných a vývojových zamestnancov sa od 1. septembra 2019 zvyšuje o 8,7 %, následné zvyšovanie je v priemere o 2 % do 15 rokov započítanej praxe, potom do 32 rokov započítanej praxe v priemere o 3%. Novela má vplyv aj na výšku štipendií doktorandov, ktoré sa zvyšujú o 8,7 %.
Platové tarify pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov a osobitná stupnica platových taríf učiteľov vysokých škôl a výskumných a vývojových zamestnancov s účinnosťou od 1. septembra 2019 sa upravia zmenou prílohy č. 4 a 5 k zákonu č. 553/2003 Z. z..
Odmeňovanie vo verejnom záujme
6. 8. 2019
Cieľom zákona schváleného 26. 6. 2019 je zvýšenie finančného ocenenia všetkých kategórií pedagogických a odborných zamestnancov s osobitným dôrazom na začínajúcich učiteľov.
Preto sa ustanovilo adresné zvyšovanie platov učiteľov s kratšou praxou (t. j. na začiatku kariéry), a to zvýšením platových taríf pedagogických a odborných zamestnancov a úpravou zvyšovania platových taríf v závislosti od dĺžky praxe.
Platové tarify pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov sa na základe návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov majú od 1. septembra 2019 zvýšiť o 9,5 %. Úpravou § 7 ods. 12 sa mení zvyšovanie platových taríf v závislosti od dĺžky praxe (o 0,25 % pre 1-8 rokov započítanej praxe, o 0,5 % od 9 do 40 rokov započítanej praxe). Úpravou § 8 ods. 2, § 10 ods. 3 a § 13b ods. 1 a 2 sa pri príplatku za riadenie, osobnom príplatku, príplatku za špecializované činnosti (triedny učiteľ, uvádzajúci zamestnanec) upravuje zvyšovanie platovej tarify z 24 % na 14 %. Pri zvyšovaní platových taríf sa tak zachováva absolútna výška uvedených príplatkov. Zvýšenie platových taríf sa odzrkadlí napr. vo zvýšení príplatku začínajúceho zamestnanca, príplatku uvádzajúceho učiteľa, príplatku za činnosť triedneho učiteľa a príplatku za prácu nadčas.
Prídavok na dieťa po novom
4. 8. 2019
Predmetom novely zákona schválenej 25. 6. 2019 je zavedenie jednorazového zvýšenia prídavku na dieťa, ktoré predstavuje adresnú, priamu finančnú podporu štátu rodičom detí, ktoré nastúpia do prvého ročníka základnej školy.
Suma prídavku na dieťa sa zvýši o 100 eur za ten kalendárny mesiac, v ktorom nezaopatrené dieťa oprávnenej osoby prvýkrát nastúpilo do prvého ročníka základnej školy. Samotná výplata jednorazového zvýšenia prídavku na dieťa bude priamo viazaná na nástup dieťaťa do školy. Údaje o nezaopatrených deťoch, ktoré nastúpili do prvého ročníka základnej školy na území Slovenskej republiky, budú príslušné úrady práce, sociálnych vecí a rodiny čerpať z centrálneho registra detí, žiakov a poslucháčov, do ktorého je škola v zmysle zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) povinná zapísať údaje v termíne do konca septembra. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny následne v tomto registri overí splnenie podmienky nároku a prídavok vo zvýšenej sume vyplatí v mesiaci október príslušného kalendárneho roka. Takýto postup je najprijateľnejší vzhľadom k tomu, že pre oprávnenú osobu nebude predstavovať žiadnu administratívnu záťaž, nakoľko prídavok vo zvýšenej sume sa jej vyplatí automaticky, bez uplatňovania a preukazovania nároku. V prípadoch, kedy dieťa nastúpi do prvého ročníka základnej školy mimo územia Slovenskej republiky, bude potrebné predloženie potvrdenia o nástupe dieťaťa do školy zo strany oprávnenej osoby.
Cieľom predmetného návrhu zákona je dosiahnuť to, aby každé dieťa, ktoré začne plniť povinnú školskú dochádzku, malo zabezpečené základné školské potreby. Toto opatrenie zároveň finančne odbremení rodičov od zvýšených výdavkov, ktoré im vzniknú v dôsledku nástupu ich dieťaťa do základnej školy. Zmeny nadobudnú účinnosť 1. 9. 2019.
Neplatenie poistného z 13. a 14. platu
2. 8. 2019
Ustanovuje sa, aby v roku 2021 zamestnanec ani zamestnávateľ neplatili poistné na sociálne poistenie z 13. platu poskytnutého od každého zamestnávateľa zo sumy do 500 eur napriek tomu, že oslobodenie od platenia dane z 13. platu sa na zamestnanca vzťahuje do 500 eur spolu od všetkých zamestnávateľov.
Za účelom vylúčenia uvedeného 13. platu z vymeriavacieho základu zamestnanca na platenie poistného na sociálne poistenie v roku 2021 sa ustanovuje súbežné splnenie nasledovných podmienok:
- 13. plat poskytnutý v júni 2021,
- 13. plat poskytnutý najmenej vo 500 eur,
- k 30. aprílu 2021 je zamestnanec u zamestnávateľa v pracovnoprávnom vzťahu nepretržite najmenej 24 mesiacov.
Obdobne sa ustanovuje, aby v roku 2019 až 2021 zamestnanec ani zamestnávateľ neplatili poistné na sociálne poistenie zo 14. platu poskytnutého od každého zamestnávateľa zo sumy do 500 eur napriek tomu, že oslobodenie od platenia dane zo 14. platu sa na zamestnanca vzťahuje do 500 eur spolu od všetkých zamestnávateľov.
Za účelom vylúčenia uvedeného 14. platu z vymeriavacieho základu zamestnanca na platenie poistného na sociálne poistenie v rokoch 2019 až 2021sa navrhuje súbežné splnenie nasledovných podmienok:
- 14. plat poskytnutý v decembri príslušného kalendárneho roka,
- 14. plat poskytnutý najmenej vo výške priemerného mesačného zárobku zamestnanca,
- k 31. októbru príslušného kalendárneho roka je zamestnanec u zamestnávateľa v pracovnoprávnom vzťahu nepretržite najmenej 48 mesiacov,
- zamestnancovi bol u zamestnávateľa poskytnutý aj 13. plat.
Ide o odlišný postup ako je v daniach a poistnom na verejné zdravotné poistenie, v ktorých sa aplikuje systém ročného zúčtovania. Zamestnávatelia síce priebežne počas roka, keď sa 13. resp. 14. plat vyplatí, nezrazia daň, resp. nevykonajú odvod poistného na verejné zdravotné poistenie zo sumy do 500 eur od každého zamestnávateľa, ale vysporiadanie sa vykoná v nasledujúcom kalendárnom roku v rámci ročného zúčtovania zo sumy do 500 eur v úhrne od všetkých zamestnávateľov.