Preddavky na daň z MV
15. 9. 2023
Niektorí z daňovníkov sa s daňou z motorových vozidiel stretávajú aj počas roka, a to ak majú povinnosť platiť preddavky na daň, teda ak je splnená podmienka dosiahnutia ustanovenej sumy predpokladanej dane, z ktorej sa tieto preddavky na daň počítajú.
Dôležitým je správny výpočet predpokladanej dane, z ktorej sa následne prepočítajú preddavky na daň. Výpočet predpokladanej dane je zákonom č. 361/2014 Z. z. o dani z motorových vozidiel a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z.n.p. (ďalej len „zákon o dani z motorových vozidiel“) priamo ustanovený v § 10 ods. 2, a to spôsobom jej zadefinovania ako súčtu ročnej sadzby dane upravenej podľa § 7 za každé vozidlo, ktoré je predmetom dane k 1. januáru zdaňovacieho obdobia a nie je oslobodené od dane podľa § 4 ods. 1 písm. b) až d).
Predpokladaná daň teda zahŕňa každé vozidlo, ktoré je predmetom dane k 1. januáru zdaňovacieho obdobia (na ktoré sa majú preddavky na daň platiť) a nie je od dane oslobodené podľa § 4 ods. 1 písm. b) až d). Znamená to, že ak sa vozidlo používalo v predchádzajúcom zdaňovacom období a nezanikla daňová povinnosť pri tomto vozidle, teda bude sa používať na podnikanie naďalej, ročná sadzba dane za takéto vozidlo sa započíta do predpokladanej dane. Ročná sadzba dane z prílohy č. 1 a č. 1a k zákonu o dani z motorových vozidiel sa na účel započítania do predpokladanej dane podľa § 7 zákona o dani z motorových vozidiel upravuje a to pre každé vozidlo, ktoré spĺňa podmienku predmetu dane k 1. januáru zdaňovacieho obdobia, na ktoré sa majú preddavky na daň platiť. Znamená to teda, že každá jedna ročná sadzba dane, ktorá sa započítava do predpokladanej dane, sa musí „podrobiť“ úprave buď:
• v závislosti na veku vozidla - spôsobom zníženia ročnej sadzby dane alebo ponechania ročnej sadzby dane takej, aká reálne zodpovedá základu dane, alebo aj zvýšenia ročnej sadzby dane) a následne sa ešte, ak ide o motorové vozidlo, ktoré je hybridným motorovým vozidlom alebo vozidlom s pohonom na stlačený zemný plyn (CNG), skvapalnený zemný plyn (LNG) alebo vodík, zníži už táto upravená ročná sadzba dane o 50%,
• bez závislosti na veku vozidla - v prípade vozidiel kategórie O4 znížením o 60% paušálne.
Predpokladaná daň nezahŕňa ročné sadzby dane za tie vozidlá, ktoré spĺňajú podmienku oslobodenia od dane, ako už bolo uvedené podľa § 4 ods. 1 písm. b) až d); t. j. za tie vozidlá, ktoré slúžia zákonom vymedzenému účelu (zabezpečuje sa nimi ochrana ľudského zdravia alebo majetku, poskytuje sa nimi osobná pravidelná doprava vo verejnom záujme alebo sa tieto vozidlá využívajú výhradne v poľnohospodárskej výrobe a v lesnej výrobe). Ročné sadzby dane za tieto vozidlá, ktoré sú zo zákona o dani z motorových vozidiel oslobodené od dane, na základe tohto presného vyšpecifikovania, nie sú súčasťou predpokladanej dane. Na to, aby to tak skutočne bolo, je potrebné špecifikovať, či tieto vozidlá, okrem toho, že sú predmetom dane k 1. januáru toho zdaňovacieho obdobia, na ktoré sa majú preddavky na daň platiť, sú používané skutočne na tú úlohu, pre ktorú sú zo zákona oslobodené od dane. Vypočítaná suma predpokladanej dane, z ktorej sa následne vypočítavajú preddavky na daň, je súčasťou podaného daňového priznania za príslušné zdaňovacie obdobie a uvádza sa na r. 40 v IV. oddiele daňového priznania v kolónke s názvom „predpokladaná daň“. Z jedného podaného daňového priznania je teda možné „vyčítať“ nielen daňovú povinnosť za príslušné zdaňovacie obdobie ale aj predpokladanú daň na „budúce“ zdaňovacie obdobie, z ktorej vyplýva (ne)povinnosť platenia preddavkov na daň. Povinnosť platiť preddavky na daň vzniká vždy, ak je predpokladaná daň vyššia ako 700 €.
S
(Zdroj: *)
Analytici predpovedajú zastavenie rastu reálnych miezd
6. 3. 2009
V tomto roku sa dá očakávať reálny pokles miezd, minimálne ich stagnácia. Štatistický úrad odhaduje, že nominálne priemerné mzdy porastú o päť percent a reálne o 1,5 percenta.
Kríza sa však dotkla aj rastu nominálnych
priemerných zárobkov v jednotlivých odvetiach. Pokles bol zaznamenaný vo výrobe
a v rozvode elektriny, plynu a vody. Naopak,
rast bol zaznamenaný v ťažbe nerastných surovín, v obchode, v ostatných
spoločenských, sociálnych a osobných službách a v zdravotníctve. Po zohľadnení
vývoja spotrebiteľských cien sa však priemerná mzda zvýšila len v ťažbe
nerastných surovín, v obchode, službách, zdravotníctve, stavebníctve, školstve
a poľnohospodárstve. Ostatné odvetvia zaznamenali medziročný pokles.
Dá sa však predpokladať, že aj v
zamestnaniach, kde sa o kríze dozvedajú len z médií (ako sú obchodníci či IT
špecialisti) dôjde k určitým zmenám v spôsobe odmeňovania. Úspešné budú tie
firmy, ktoré dokážu udržať rast miezd na úrovni inflácie. Analytici sa tiež
domnievajú, že zníženie v niektorých segmentoch je dobré, pretože cena práce v
nich už bola vysoko nadhodnotená.
Odvody na sociálne a zdravotné poistenie
5. 3. 2009
Vláda včera schválila návrhy noviel zákona o sociálnom poistení a zákona o zdravotnom poistení. Obidve novely riešia odpojenie najnižších odvodov pre živnostníkov od minimálnej mzdy.
Pre samostatne
zárobkovo činné osoby tak od 1. januára 2010 už najnižším vymeriavacím základom
pre výpočet odvodov na sociálne a zdravotné poistenie nebude minimálna mzda,
ale 44,2 percenta z priemernej mzdy na Slovensko vykázanej za predminulý rok.
Malo by to umožniť pomalší rast odvodov pre živnostníkov.
Zdravotné poisťovne budú mať k dispozícii menej peňazí
4. 3. 2009
Väčšina zdravotných poisťovní priznala, že v roku 2009 bude mať k dispozícii menej finančných prostriedkov, ako pôvodne predpokladala.
Ako dôvody poisťovne uviedli zvýšenie počtu nezamestnaných, pokles rastu
priemerných miezd, ale aj nižšiu platobnú disciplínu platiteľov. To spôsobuje,
že poisťovne získavajú menej financií na zdravotných odvodoch, a tak aj menej
prostriedkov na platby pre poskytovateľov. Ministerstvo financií SR sa k
aktuálnym prognózam príjmov poisťovní zatiaľ nechce vyjadrovať.
Podľa Inštitútu finančnej politiky pri
Ministerstve financií SR však poisťovne v dôsledku krízy môžu na zdravotných
odvodoch v tomto roku prísť o 87,1 mil. €.
Zdravotnícky think-tank Health Policy Institute odhaduje výpadok na 345 až
128 mil. €.
O neplatnosti skončenia pracovného pomeru rozhodne súd
4. 3. 2009
Aj pri výpovedi z organizačných dôvodov môže dôjsť k situácii, že zamestnávateľ nedodržal všetky zákonné podmienky pre platné skončenie pracovného pomeru. Zamestnanec sa môže neplatnosti skončenia pracovného pomeru domáhať na súde.
Ak sa preukáže, že pracovný pomer sa skončil
neplatne, súd to vo svojom rozhodnutí potvrdí a prizná zamestnancovi náhradu
mzdy. Zamestnanec sa môže obrátiť aj na inšpektorát práce. Za porušenie
pracovnoprávnych predpisov môže byť zamestnávateľ sankcionovaný.
Žalobu na súd je však možné podať najneskôr v
lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť. Zamestnanec
musí súčasne oznámiť zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní do času,
kým mu zamestnávateľ umožní pokračovať
v práci alebo kým o skončení pracovného pomeru rozhodne súd.