Preddavky na daň z MV
15. 9. 2023
Niektorí z daňovníkov sa s daňou z motorových vozidiel stretávajú aj počas roka, a to ak majú povinnosť platiť preddavky na daň, teda ak je splnená podmienka dosiahnutia ustanovenej sumy predpokladanej dane, z ktorej sa tieto preddavky na daň počítajú.
Dôležitým je správny výpočet predpokladanej dane, z ktorej sa následne prepočítajú preddavky na daň. Výpočet predpokladanej dane je zákonom č. 361/2014 Z. z. o dani z motorových vozidiel a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z.n.p. (ďalej len „zákon o dani z motorových vozidiel“) priamo ustanovený v § 10 ods. 2, a to spôsobom jej zadefinovania ako súčtu ročnej sadzby dane upravenej podľa § 7 za každé vozidlo, ktoré je predmetom dane k 1. januáru zdaňovacieho obdobia a nie je oslobodené od dane podľa § 4 ods. 1 písm. b) až d).
Predpokladaná daň teda zahŕňa každé vozidlo, ktoré je predmetom dane k 1. januáru zdaňovacieho obdobia (na ktoré sa majú preddavky na daň platiť) a nie je od dane oslobodené podľa § 4 ods. 1 písm. b) až d). Znamená to, že ak sa vozidlo používalo v predchádzajúcom zdaňovacom období a nezanikla daňová povinnosť pri tomto vozidle, teda bude sa používať na podnikanie naďalej, ročná sadzba dane za takéto vozidlo sa započíta do predpokladanej dane. Ročná sadzba dane z prílohy č. 1 a č. 1a k zákonu o dani z motorových vozidiel sa na účel započítania do predpokladanej dane podľa § 7 zákona o dani z motorových vozidiel upravuje a to pre každé vozidlo, ktoré spĺňa podmienku predmetu dane k 1. januáru zdaňovacieho obdobia, na ktoré sa majú preddavky na daň platiť. Znamená to teda, že každá jedna ročná sadzba dane, ktorá sa započítava do predpokladanej dane, sa musí „podrobiť“ úprave buď:
• v závislosti na veku vozidla - spôsobom zníženia ročnej sadzby dane alebo ponechania ročnej sadzby dane takej, aká reálne zodpovedá základu dane, alebo aj zvýšenia ročnej sadzby dane) a následne sa ešte, ak ide o motorové vozidlo, ktoré je hybridným motorovým vozidlom alebo vozidlom s pohonom na stlačený zemný plyn (CNG), skvapalnený zemný plyn (LNG) alebo vodík, zníži už táto upravená ročná sadzba dane o 50%,
• bez závislosti na veku vozidla - v prípade vozidiel kategórie O4 znížením o 60% paušálne.
Predpokladaná daň nezahŕňa ročné sadzby dane za tie vozidlá, ktoré spĺňajú podmienku oslobodenia od dane, ako už bolo uvedené podľa § 4 ods. 1 písm. b) až d); t. j. za tie vozidlá, ktoré slúžia zákonom vymedzenému účelu (zabezpečuje sa nimi ochrana ľudského zdravia alebo majetku, poskytuje sa nimi osobná pravidelná doprava vo verejnom záujme alebo sa tieto vozidlá využívajú výhradne v poľnohospodárskej výrobe a v lesnej výrobe). Ročné sadzby dane za tieto vozidlá, ktoré sú zo zákona o dani z motorových vozidiel oslobodené od dane, na základe tohto presného vyšpecifikovania, nie sú súčasťou predpokladanej dane. Na to, aby to tak skutočne bolo, je potrebné špecifikovať, či tieto vozidlá, okrem toho, že sú predmetom dane k 1. januáru toho zdaňovacieho obdobia, na ktoré sa majú preddavky na daň platiť, sú používané skutočne na tú úlohu, pre ktorú sú zo zákona oslobodené od dane. Vypočítaná suma predpokladanej dane, z ktorej sa následne vypočítavajú preddavky na daň, je súčasťou podaného daňového priznania za príslušné zdaňovacie obdobie a uvádza sa na r. 40 v IV. oddiele daňového priznania v kolónke s názvom „predpokladaná daň“. Z jedného podaného daňového priznania je teda možné „vyčítať“ nielen daňovú povinnosť za príslušné zdaňovacie obdobie ale aj predpokladanú daň na „budúce“ zdaňovacie obdobie, z ktorej vyplýva (ne)povinnosť platenia preddavkov na daň. Povinnosť platiť preddavky na daň vzniká vždy, ak je predpokladaná daň vyššia ako 700 €.
S
(Zdroj: *)
Daňové riaditeľstvo vystríha pred podozrivými telefonátmi
23. 7. 2009
Daňová správa SR zaznamenala v poslednom období podozrivé telefonáty na mobilné čísla daňových subjektov.
Neznáma osoba sa v nich predstavuje
ako zamestnanec daňového úradu a telefonicky vyžaduje poskytnutie osobných
údajov o daňovom subjekte. Z uvedeného dôvodu upozorňuje všetky daňové
subjekty, že Daňová správa SR týmto spôsobom osobné údaje nespracúva a odporúča
daňovým subjektom, aby vo svojom
vlastnom záujme telefonicky neposkytovali žiadne osobné údaje.
Daňová správa SR zaznamenala v poslednom období podozrivé
telefonáty na mobilné čísla daňových subjektov, v ktorých sa neznáma osoba predstavuje
ako zamestnanec daňového úradu a telefonicky vyžaduje poskytnutie osobných
údajov o daňovom subjekte. Z uvedeného dôvodu upozorňuje všetky daňové
subjekty, že Daňová správa SR týmto spôsobom osobné údaje nespracúva a odporúča
daňovým subjektom, aby vo svojom
vlastnom záujme telefonicky neposkytovali žiadne osobné údaje.
HNONLINE
Podaných už viac ako milión daňových priznaní
22. 7. 2009
K polovici júla tohto roka podali daňové subjekty celkovo 1 084 407 daňových priznaní k dani z príjmov za minulý rok.
Najviac daňových priznaní podľa Daňového riaditeľstva SR
podali samostatne zárobkovo činné osoby, a to 540 154. Fyzické osoby v
pracovnoprávnom vzťahu podali vyše 397 000
priznaní a počet právnických osôb, ktoré podali daňové
priznanie za minulý rok, dosiahol 146 501.
V tomto roku daňové úrady vyhoveli aj 87 % žiadateľov, ktorí požadovali
predĺženie lehoty na podanie daňového priznania. Tento podiel je porovnateľný s
minulým rokom, kedy úrady kladne vyhoveli 88 % žiadateľov. Počet podaných žiadostí o
predĺženie lehoty celkovo dosiahol 23
293. Kladne vybavených bolo 20 248 žiadostí, z ktorých 17 729 podali fyzické
osoby a 2 519 právnické osoby. Daňový úrad na žiadosť daňovníka alebo z
vlastného podnetu môže štandardnú lehotu na podanie daňového priznania, ktorá
je do konca marca, predĺžiť najviac o tri mesiace. Ak daňový subjekt v
predchádzajúcom roku poberal aj príjmy plynúce zo zdrojov v zahraničí, môže
správca dane na základe žiadosti predĺžiť lehotu na podanie daňového priznania
najviac o šesť mesiacov.
Od januára bude podpora v nezamestnanosti dlhšia
22. 7. 2009
Od januára sa štát lepšie postará o ľudí, ktorí v budúcom roku stratia prácu. Poberanie podpory v nezamestnanosti sa uľahčí a predĺži.
Na tom o
koľko, sa ešte musia odbory dohodnúť s ministerstvom práce.
Odbory
navrhujú zmierniť podmienky vzniku
nároku na dávku tak, aby si žiadateľ platil poistenie v nezamestnanosti v
posledných troch rokoch aspoň jeden rok. Ministerstvo navrhuje platenie
poistenia v nezamestnanosti dva
roky. V súčasnosti je potrebné byť poistený v posledných štyroch rokoch
najmenej tri roky.
Zmeniť sa má
aj doba vyplácania podpory. Zo súčasného pol roka na deväť mesiacov. Podľa
návrhu by dĺžka podpory mala byť odstupňovaná podľa doby poistenia. Podľa
odborov by dlhšie mal poberať dávku ten, čo si platil dlhšie poistenie.
Rokovania odborárov
s ministerstvom sa začnú vo štvrtok.
Minimálna hodnota stravného lístka pre zamestnanca
21. 7. 2009
Minimálnu hranicu, ktorú zamestnanec musí dostať a pod ktorú firma nesmie ísť stanovil zákon. Firma teda nemôže znížiť hodnotu stravných lístkov a zdôvodniť to krízou.
Zamestnanec
sa môže brániť aj vtedy, ak firma nechce poskytnúť gastrolístky vôbec.
Firmy
zvyčajne poskytujú zamestnancom tieto benefity:
Druh
benefitu: Percento
zamestnávateľov:
-
Rôzne formy príspevkov na stravovanie 98,5 %
-
Služobný telefón 84,3 %
-
Pitný režim 79,5 %
-
Príspevky pri príležitosti životného jubilea 71,8
%
-
Príspevky na doplnkové dôchodkové pripoistenie 62,3
%
-
Príspevky na kultúru 54,3 %
-
Príspevky na vzdelávanie 50,3 %
-
Príspevky na šport 41,5 %
Základným
pravidlom je, že stravný lístok má mať takú hodnotu, aby si zaň zamestnanec
mohol zabezpečiť hlavné jedlo a nápoj k nemu. Pri výške príspevku na stravu sa vychádza zo sumy určenej na
stravné pri pracovnej ceste. Naposledy sa táto suma upravovala v apríli
a aktuálne je 3,60 € pri pracovnej ceste 5 až 12 hodín. Hodnota
stravovacej poukážky musí predstavovať najmenej 75 %.
Minimálna
hodnota poukážky na zakúpenie
jedného hlavného jedla tak v súčasnosti predstavuje 2,70 €. Niektoré
spoločnosti svojim zamestnancom
vyplácajú aj poukážky v hodnote pohybujúcej sa v hodnote 3
až 3,30 €. Príspevok zamestnávateľa je tiež ohraničený zákonom a môže predstavovať
akúkoľvek sumu v rámci rozpätia, ktoré tvorí 55 % ceny jedného
hlavného jedla a 55 % sumy stravného pri pracovných cestách v trvaní
5 až 12 hodín.
V prípade,
že zamestnávateľ nedáva zamestnancom stravné poukážky, hodnotí sa to ako
nevyplatenie mzdy a to sa chápe ako trestný čin. Poškodení zamestnanci
môžu postupovať rovnako, ako keby im zamestnávateľ nevyplatil mzdu.
Poskytovanie
stravného upravuje aj Zákonník práce.