Preddavky na daň z MV
15. 9. 2023
Niektorí z daňovníkov sa s daňou z motorových vozidiel stretávajú aj počas roka, a to ak majú povinnosť platiť preddavky na daň, teda ak je splnená podmienka dosiahnutia ustanovenej sumy predpokladanej dane, z ktorej sa tieto preddavky na daň počítajú.
Dôležitým je správny výpočet predpokladanej dane, z ktorej sa následne prepočítajú preddavky na daň. Výpočet predpokladanej dane je zákonom č. 361/2014 Z. z. o dani z motorových vozidiel a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z.n.p. (ďalej len „zákon o dani z motorových vozidiel“) priamo ustanovený v § 10 ods. 2, a to spôsobom jej zadefinovania ako súčtu ročnej sadzby dane upravenej podľa § 7 za každé vozidlo, ktoré je predmetom dane k 1. januáru zdaňovacieho obdobia a nie je oslobodené od dane podľa § 4 ods. 1 písm. b) až d).
Predpokladaná daň teda zahŕňa každé vozidlo, ktoré je predmetom dane k 1. januáru zdaňovacieho obdobia (na ktoré sa majú preddavky na daň platiť) a nie je od dane oslobodené podľa § 4 ods. 1 písm. b) až d). Znamená to, že ak sa vozidlo používalo v predchádzajúcom zdaňovacom období a nezanikla daňová povinnosť pri tomto vozidle, teda bude sa používať na podnikanie naďalej, ročná sadzba dane za takéto vozidlo sa započíta do predpokladanej dane. Ročná sadzba dane z prílohy č. 1 a č. 1a k zákonu o dani z motorových vozidiel sa na účel započítania do predpokladanej dane podľa § 7 zákona o dani z motorových vozidiel upravuje a to pre každé vozidlo, ktoré spĺňa podmienku predmetu dane k 1. januáru zdaňovacieho obdobia, na ktoré sa majú preddavky na daň platiť. Znamená to teda, že každá jedna ročná sadzba dane, ktorá sa započítava do predpokladanej dane, sa musí „podrobiť“ úprave buď:
• v závislosti na veku vozidla - spôsobom zníženia ročnej sadzby dane alebo ponechania ročnej sadzby dane takej, aká reálne zodpovedá základu dane, alebo aj zvýšenia ročnej sadzby dane) a následne sa ešte, ak ide o motorové vozidlo, ktoré je hybridným motorovým vozidlom alebo vozidlom s pohonom na stlačený zemný plyn (CNG), skvapalnený zemný plyn (LNG) alebo vodík, zníži už táto upravená ročná sadzba dane o 50%,
• bez závislosti na veku vozidla - v prípade vozidiel kategórie O4 znížením o 60% paušálne.
Predpokladaná daň nezahŕňa ročné sadzby dane za tie vozidlá, ktoré spĺňajú podmienku oslobodenia od dane, ako už bolo uvedené podľa § 4 ods. 1 písm. b) až d); t. j. za tie vozidlá, ktoré slúžia zákonom vymedzenému účelu (zabezpečuje sa nimi ochrana ľudského zdravia alebo majetku, poskytuje sa nimi osobná pravidelná doprava vo verejnom záujme alebo sa tieto vozidlá využívajú výhradne v poľnohospodárskej výrobe a v lesnej výrobe). Ročné sadzby dane za tieto vozidlá, ktoré sú zo zákona o dani z motorových vozidiel oslobodené od dane, na základe tohto presného vyšpecifikovania, nie sú súčasťou predpokladanej dane. Na to, aby to tak skutočne bolo, je potrebné špecifikovať, či tieto vozidlá, okrem toho, že sú predmetom dane k 1. januáru toho zdaňovacieho obdobia, na ktoré sa majú preddavky na daň platiť, sú používané skutočne na tú úlohu, pre ktorú sú zo zákona oslobodené od dane. Vypočítaná suma predpokladanej dane, z ktorej sa následne vypočítavajú preddavky na daň, je súčasťou podaného daňového priznania za príslušné zdaňovacie obdobie a uvádza sa na r. 40 v IV. oddiele daňového priznania v kolónke s názvom „predpokladaná daň“. Z jedného podaného daňového priznania je teda možné „vyčítať“ nielen daňovú povinnosť za príslušné zdaňovacie obdobie ale aj predpokladanú daň na „budúce“ zdaňovacie obdobie, z ktorej vyplýva (ne)povinnosť platenia preddavkov na daň. Povinnosť platiť preddavky na daň vzniká vždy, ak je predpokladaná daň vyššia ako 700 €.
S
(Zdroj: *)
Odborári obhajujú Zákonník práce
11. 6. 2010
Slovenský Zákonník práce spĺňa všetky európske štandardy, preto nie je možné, aby bol dôvodom zhoršenia podnikateľského prostredia.
Predstavitelia Republikovej únie zamestnávateľov sa domnievajú, že súčasná legislatíva a najmä Zákonník práce má negatívny vplyv na podnikateľské prostredie na Slovensku. Podľa zamestnávateľov je najväčšou prekážkou v podnikaní navýšenie minimálnej mzdy, ktorá bráni konkurencieschopnosti Slovenska.
Odborári však tvrdia, že Zákonník práce nastavil kritéria, ktorými sme sa priblížili k európskemu štandardu a podľa ich názoru nemôže zhoršovať podnikateľské prostredie. „Zamestnávatelia sa domnievajú, že v čase krízy si môžu robiť zo svojich zamestnancov ľudí na kľúčik," konštatoval prezident Konfederácie odborových zväzov Miroslav Gazdík.
Rezort práce už tento týždeň odškodní prvé obete povodní
8. 6. 2010
Prvé peniaze z rezortu práce by mali dostať zatiaľ 1105 obetí májových a júnových povodní .
Podľa Ministerky práce V.Tomanovej sa uvoľní z Humanitného Fondu celkovo zatiaľ 672 780 eur, ktoré sa prerozdelia pomocou 18 úradov práce a 92 obcí.
Výška finančnej pomoci pre jedného postihnutého povodňou nepresahuje 800 eur. V priemere dostane viac ako tisícka ľudí 608,85 eura na osobu.
Rezort práce pomáha nielen finančne, ale aj zapojením ľudí z aktivačných a dobrovoľníckych prác.
Radikálny návrh českej dôchodkovej reformy
4. 6. 2010
Návrh dôchodkovej reformy, ktorý v týchto dňoch dokončuje komisia odborníkov, je podľa českých Hospodárskych novín oveľa radikálnejšie, než sa očakávalo.
Česi by mali v budúcnosti namiesto dnešných 28 percent odvádzať z platu len 23 percent, a pritom by si tri percentá buď povinne alebo dobrovoľne odvádzali na svoj individuálny penzijný účet. Tieto zmeny by sa mali uskutočniť v roku 2015.
Návrh počíta aj s tým, že "diera" vo výške niekoľkých desiatok miliárd korún, ktorá by tak v systéme vznikla, by sa vyriešila zjednotením hornej a dolnej sadzby na 19 %.
Z toho vyplýva, že Česi by na dôchodkové poistenie z platu odvádzali menej, ale za cenu prudkého zdraženia potravín, liekov a ďalšieho tovaru.
Sociálne dávky aj cez internet
3. 6. 2010
Najneskôr od februára 2012 si Slováci cez internet budú môcť vybaviť svoj nárok na vyplácanie rôznych sociálnych dávok . Celý systém sa tak stane jednoduchší a rýchlejší, keďže žiadateľ nebude zaťažený predkladaním množstva potvrdení a čakaním v radoch na úradoch.
Obyvatelia sa pohodlne dostanú napríklad aj k informáciám o postupe rozhodovania o žiadosti, budú si tiež môcť prezerať zoznamy vyplatených dávok.
Pôjde o rôzne typy dávok, napríklad podanie žiadosti o náhradné výživné, dávku v hmotnej núdzi či príspevok pri narodení dieťaťa.
Celý projekt elektronizácie údajov prebieha od polovice marca tohto roka a mal by byť ukončený vo februári 2012. Vyžiada si náklady 33,19 milióna eur a čiastočne bude spolufinancovaný z eurofondov.