Murphy radí
Murphy optimista
Ak ste ešte nedostali rozum, riaďte sa vlastnou hlavou.
Ak vás tri dni naháňali a nakoniec vás dostali, je to lepšie, ako utekať po celý zvyšok života.
Ak vám všetci nadávajú do svíň, nezúfajte! Po zakáľačke vás budú velebiť.
(Murphyho zákonník)
Otázky na rádio Jerevan
Ktorá bola prvý krádež know-how? Evina krádež jablka poznania v raji.
Ktorý je prvý známy boj o trh? Boj medzi Kainom a Ábelom o priazeň Hospodina.
Čo je najčastejším dôvodom straty pamäti? Požičanie peňazí od priateľa.
(Myšlienky bez cla)
Sláva a peniaze...
Nejde o to, ísť hlavou proti múru, ale skôr o to, nájsť očami hore. (Werner von Siemens)
Ak môžeš, buď múdrejší ako iní, ale nehovor im o tom. (Chesterfield)
Veci majú len takú hodnotu, akú im človek prepožičia. (Moliére)
(Myšlienky bez cla)
Zákony odkladania
Odkladanie práce nás ochráni od poverenia inými úlohami.
Najbližšie k náboženstvu má zdravotníctvo. V dnešnej dobe najúčinnejším liekom je viera. Všetko ostatné je buď finančne nedostupné, alebo to distribučné firmy nedodali.
Ľahko pochopiteľný a dobre fungujúci omyl je užitočnejší, ako zložitá a nepochopiteľná pravda.
(Murphyho Zbierka zákonov)
Oheň a voda
Prebieha zákopová vojna. Priateľský vojak Kohn každé ráno vystrčí zo zákopu na palici svoju prilbu a nepriateľský vojak zo zákopu naproti do nej celý deň strieľa. Aj dnes Kohn vystrčí prilbu – a nič – streľba žiadna. – Hej, prečo nestrieľaš – kričí na nepriateľa vojak Kohn. – Minuli sa mi náboje, - kričí naspäť nepriateľský vojak. – Predám za dolár kus. Ak vezmeš celú tisícku, dám ti päť percent zľavu, - ponúka vojak Kohn.
Zo štatistiky vyplýva, že najčastejšou príčinou, pre ktorú branci nemôžu ísť na vojnu, vôbec nie je náhle úmrtie dotyčného. Podľa našich zistení s takouto diagnózou ešte nikoho neodviedli. Regrúti sa, ktovie prečo, chytajú diagnóz s oveľa nižšou šancou na úspech. Takýmito sú predovšetkým slepota a hluchota. Hluchotu neodporúčame – mohli by vás odviesť k čističom prúdových motorov. Slepota je o niečo lepšia, ale tiež to nie je bohviečo...
Stretli sa dvaja židia v zákopoch a začali si rozprávať, ako sa dostali na vojnu. Vyšlo najavo, že sa obaja dali na vojnu dobrovoľne. Ja som slobodný, nikoho nemám, vojna sa mi páči... A tak som teda tu. A čo ty? – Čo ti budem rozprávať? Ja som ženatý a mám rád svätý pokoj, tak som tu.
(Zrnká úsmevu)