Starý lord príde neskoro večer domov. Verný služobník Ďuro mu pomáha vyzliecť si kabát a pritom si potichu mrmle: „Tak čo ty starý krokodíl, už zasa si bol v bare nasávať a obchytávať mladé dievčatá, čo?“ Slord, inokedy hluchý ako poleno, naraz odpovie: „Nie, môj milý, nie. Dnes som si bol kúpiť naslúchací strojček.“

Storočného slovenského slorda sa pýtajú na jeho záľuby. „Ženy a poľovačky.“ „A na čo najradšej poľujete?“ „No predsa na ženy.“

Raz po preflámovanej noci sa slord pýta svojho služobníka Ďura: „Ďuro, povedzte mi, má náš záchod dvojkrídlové dvere?“. „Nie, pane.“ „Dofrasa, tak potom som včera použil skriňu.“

V politike ide väčšinou o voľbu medzi dvoma omylmi. V tých ostatných prípadoch je na výber ešte aj tretí omyl.

Dvaja najhorúcejší kandidáti na zápis do knihy ohrozených druhov sú čestný politik a dobrý lupič.

Vláda má tendenciu sa rozrastať bez ohľadu na to, či národný dôchodok rastie, alebo klesá.

Teleso umiestnené v priestore zostane na svojom mies len dovtedy, kým si nezhodnotí svoje možnosti.

Vec, ktorá je v pohybe, sa určite pohybuje zlým smerom.

Hocijaké teleso v pohybe má sklon ostať v pohybe, pokiaľ nezaintervenuje iná pevná hmota.

Ľudské myslenie stráca zmysel, keď nemá žiadny určitý cieľ. (Montaigne)

Rovnako veľkou chybou je veriť všetkým, ako neveriť nikomu. (Montesquieu)

Kapitál je výsledkom práce. Neexistoval by, keby predtým neexistovala práca. (Lincoln)