To, že ide o život, človek pozná vždy až vtedy, keď už je neskoro.

Ak nejde o život, nejde o nič,

Negatívne predpovede sa splnia do bodky a ihneď. Na splnenie kladných sa stále čaká.

Narieka chorý Kohn: Cítim, že sa blíži moja posledná hodina! Sára, daj mi ešte pohár vody! Vody? Ale veď ty si vodu nikdy nemohol zniesť! No áno, ale na smrteľnej posteli sa teba pomeriť aj s úhlavným nepriateľom!

A čo to, pán Kohn, že vaša pani tak náhle zomrela? Čo jej bolo? Ale, ja ani sám neviem. Takto v noci ma zobudí a vraví: „Ty, Max, mne akosi nie je dobre.“ No a ja som jej povedal: „Ale, Sára, a komu je dnes dobre?!“

Posledné slová slávnych sú dobre známe – a väčšinou nudné. Zato posledné dialógy bezvýznamných sú úplne neznáme – a zaujímavé.

Ak sa vám zdá informácia nepravdivou, tak je nepravdivá.

Peniaze môžu k človeku prísť samé, ale k múdrosti už musí prísť človek sám.

Ak do pevnosti môže vyliezť osol s vrecom zlata, tak nie je nedobytná.

Ak vaše slová prestávajú počúvať, je čas na zmenu štýlu: menej slov a viac úplatkov.

Ak sa celý život driapete po rebríčku kariéry a na konci života ste stále len na prvom šteblíku, nemajte komplexy – aspoň nedostanete závrat.

Ak vám všetci nadávajú do svíň, nezúfajte! Po zakáľačke vás budú velebiť.